Ahojte žienky. Takýchto diskusií je tu veľa ale aj tak mám potrebu sa vyrozprávať. Som mladá mamička, mám syna ktorý má 15mesiacov. S priateľom sme 5 rokov. Náš vzťah bol na začiatku geniálny, potom sa tu rútilo dole z kopca až kým sme neurobili obi dvaja životné chyby ktoré náš vzťah znovu upevnilo ako nikdy predtým. Bol to jeden prenádherný rok plný lásky, vášne, citov, bez hádok a hlavne v tom čase som bola tehotná a bábätko sme obidvaja chceli a tešili sme sa naň až kým sa nenarodil syn. Mala som menšie popôrodné depresie, potom ma to prešlo ale náš vzťah veľmi ochladol. Ako otec je vynikajúci, stará sa ukážkovo a som na neho za to hrdá. Ja som sa zmenila a aj on k horšiemu ako kedykoľvek. Nemáme sa o čom rozprávať, stále je na telefóne, rieši prácovné povinnosti aj keď nemusí a je s nami doma. Nedá mi pusu, neobíme ma, nepovie mi pekné slovko, neprinesie mi len tak nejaký darček, nezáujem. V posteli si tiež nerozumieme. Vždy to dožadujem len ja a cítim sa trápne. Vždy mi povie že je unavený a nechce sa mu ale keď sa mu aj konečne po týždni zachce tak ja si pripadám ako beznádejná chudera ktorá sa mu hneď poddá keď on si povie.. Ale ako čas plynie je to horšie a horšie. Keď vo vzťahu nie je sex tak to má aj svoj dopad.. Prestávam si ho vážiť, nemilujem ho. Nechcem ho ani opustiť pretože chcem aby sme spolu vychovavali syna. Nechcem aby žil bez otca len my dvaja sme ako kamaráti. Stále sa hádame, urážame náš deň je každý len o hádke, potom si to vybíjam na malom a je mi to strašne lúto a takto som si to nepredstavovala. Keď sa ho opýtam či vidí nejaký problem v našom vzťahu a chcel by to zmeniť tak povie že nevidí problém a všetko je v poriadku a nadovšetko ma miluje ale vôbec to z jeho strany nepociťujem. Stále hovorí že všetko zmení a zatiaľ neurobil nič. Ja mám v tom tiež podiel viny ale ja sa snažilm to zachrániť ale jednoducho to nejde. Druhú nemá to viem isto. Mám aj kilá navyše či už pred pôrodom alebo po ale povedal že je mu to nevadí. Aj keď jeho bývalé všetky boli chudé. Neviem teda v čom je problém prečo nechce somnou spávať. Chcela som sa len vykecať a poradiť ako oživiť takýto vzťah či to má význam a či ste to nejaká zažila. Ďakujem za prečítanie pekný dník prajem.
Vekovy rozdiel?
Ako byvate v spolocnom?
Kde si pracovala ? A kam pojdes pracovat?
O com sa stale hadate, konkretne?
Tieto zodpovedane otazky ti to priblizia pochopit...
Moj postreh: si na syna zla ..on to vidi ... a nema zaujim nic riesit iba prezivat ... ani ty by si nelubila otca ktory je na syna zly...taam to zlyhava...a od toho sa vsetko odvija
....
Dalej myslis si, ze sex vsetko zlepsi - znova zle ...
Skus rozdavat lasku synovi a aj jemu nielen cez postel ale len tak nezistne...
@dom_ca1 Tie popôrodné depresie môžu trvať aj dlhšie. Toľko sa chodí s džbánom po vodu, kým sa nerozbije...no a trpezlivosť vášho muža už pretiekla. Jednoducho rezignoval. Radšej si vás nevšíma, radšej nehovorí nič. No a s tým ide ruka v ruke všetko ostatné. Ste podráždená, nespokojná sama so sebou, so všetkým v podstate, ono sa to prenáša na všetko, aj na ľudí s ktorými žijete. No treba začať od seba, váš muž za to nemôže. Vy ste začali, skúste skončiť. Skončiť so zlou náladou a všetkým s tým spojeným. Usmievajte sa, starajte sa o seba, buďte milá, dobrá a ono sa to upraví. No zmeňte svoje vnútro. Nie ste spokojná s tým, že akoby nič nerobíte, nenapĺňa vás váš dennodenný životný stereotyp. Zmeňte to. Začnite napríklad chodiť na jogu, na tanec, na klavír. Hocičo, len niečo robte.
@dom_ca1 hormóny su riadne "svinky" 😁 viem o čom hovorím....skús zmeniť prostredie...máš kam ísť? Mama? Sestra? V inom prostredí prídeš na iné myšlienky...teraz si v takom zapeklitom bludnom kruhu "radosť, hnev, výčitky, smútok" potrebuješ sa mať zase rada (v prvom rade seba nie partnera)....vychutnať si materstvo a vydýchnuť si.... 😁 Prospeje to vam obom..
@dom_ca1 Tiež som mala podobné pocity ako ty... a dosť dlho. Je pravda, že hormóny robia svoje. Tiež som mala pocit, že muža neznášam, nespávali sme spolu a bola som podráždená, keď sa mi prihovoril. Treba sa začať trošku sústrediť aj na seba. Nechaj malého priateľovi, choď si večer zacvičiť, alebo len tak sama na prechádzku do prírody. Naplánuj nejaký spoločný rodinný výlet, je leto, máte kopu príležitostí. Mne pomohlo hlavne to, že som vypadla z domu, z rutiny. A vzťah nie je len o sexe. Mne niekedy stačí, keď sa k mužovi večer pritúlim, dáme si pohár vína a spoločne pozrieme film. Tiež sme sa po príchode detí museli opäť "skamarátiť" a po 2 rokoch smútku a neistoty nám to šlape ako nikdy predtým.
Začni od seba, vypadni z doma a keď budeš vyrovnaná a kľudná, budú takí aj tvoji dvaja chlapi 😉
@dom_ca1 po narodeni deti zazivaju pary casto krizu. Ja, ty a pomaly vsetci okolo koho poznam. Je to narocne obdobie. Skus sa viac zamerat na seba ako na partnera. Pises za mas par kg navyse, tak sa skus sustredit na cvicenie, skraslovanie a menej na neho. Maly trosku povyrastie, situacia sa ukludni a verim, ze sa veci vratia do normalnych kolaji. Aj u nas to islo pozvolne. Nevidim dovod aby si partnera opustala.