Osamelosť na materskej i napriek tomu, že nie ste sama

@hviera81 chodíme aj doobeda aj poobede deti sú vonku radi

Je to už dávnejšie, čo som bola doma. Ale nie, takto som sa necítila. Muž síce robil, ale to neznamená, že o domácnosť som sa starala iba ja. To ani náhodou. A chodila som s dieťaťom von, na kávičky, na výlety, shoppingovať. Viac menej až na nejaké špecifické veci som žila počas tohto obdobia rovnako ako pred tým.

a s nikym sa tam nestretavas? ja som si nasla nove kamosky, a teda nebavime sa len o prikrmoch a posratych plienkach (toto iba fakt zriedka preberame...) proste normalne ideme aj na kavu, na kolac, prechadzky, pokec....

nie ja sa tak necitim, chodime s malym von, na plavanie, na cvicenie, nasla som si nove "kocikove" kamosky - s nimi chodime na prechadzky, sadnut si o vode, na kolacik, obcas co to pomozem sefovi, chodim behat, na kavu, na vino, na vylet 🤷‍♀️ dni utekaju ani neviem ako ale tak ja som extremny extrovert a neviem fungovat inak

Ja som si práveže počas rodičovskej našla kamarátky, ktoré by som možno inak ani nebola oslovila, mali sme deti cca v rovnakom veku, čiže tým pádom spoločné témy. A keď sa dalo, minimálne cez víkend sme s mužom a malou vybehli niekam do parku, na kávu, do ZOO.

máš pocit samoty z nepochopenia- cítiš sa nepochopená. Nejde o to, že nikto nechápe, čo je to byť na materskej/rodičovskej, ale že sa nemáš komu vyrozprávať. Skús si nájsť nejakú kamarátku, ktorá je schopná rozprávať aj o inom, ako kočík, plienky a príkrmy. Alebo si vymysli nejaký program, ktorý ešte nemáš ako každodennú rutinu. Výlet alebo niečo pod. Ale tá kamoška bude potrebná aj tak.

ahoj, ja ti rozumiem, je to síce už dávno, čo som bola na MD, ale tiež som mávala také pocity, ale asi to bolo z dôvodu, že som bola s deťmi Väčinou sama. Mala som kamarátky, chodili sme plávať, do detského klubu, von takže program sme mali ale taký ten vnútorný pocit samoty , neviem to popísať ......

Chápem, že muž sa zrejme snaží zarobiť, no bolo by to aj na rozhovor s ním, že by si mal nastaviť nejaké mantinely a venovať vám viac času. Veď nemusíte behať po kávach každý deň, no aj raz, dvakrát do týždňa na hodinku je príjemné oživenie.

@denissi ono to asi vyplýva z toho, že žene sa život totálne zmení, je neraz fyzicky a psychicky na dne, vytrhnutá z reality, na ktorú bola roky zvyknutá, zo vzťahov, ktoré zrazu nestíha pestovať. A často je ešte aj pod tlakom toho, že všade okolo sa na ňu sype, aké je to materstvo prirodzené a úžasné, a potom bojuje sama so sebou, že ona to nie vždy tak cíti, má výčitky, že je asi zlá mama. Poprípade tam môže byť aj pocit krivdy, že muž si žije svojím viac-menej rovnakým životom ako predtým a ona je tá, ktorá sa musela obetovať. Mňa veru občas také chvíľky prepadali.

Takéto chvíle a stavy sú podľa mňa proste normálne. Áno človek nie je síce sám, ale proste sa mu zmení život od základov, a to treba podľa mňa len vstrebať a spracovať

Zacni sa stretavat cielene s kamoskami. Pred detmi si isto nejake mala. Manzel dojde z prace tak bez na pohar vina s nejakou kamoskou. Uber z pracovnych cinnosti v domacnosti. Ja na podlahy mam robota, na riady mycku, na pradlo susicku atd… nezehlim, periem raz tyzdenne niekolko pracok. Sem tam si jedlo aj objedname. Deti su niekolkokrat denne vonku ale ked chcem byt sama supnem ich cez den svokre alebo vecer muzovi a idem prec. Popri tom mam komu konickov z rucnych prac. Musis mat filter, lebo vyhoris… drz sa

Jasne. Mam 3 deti a neustale prispoaobovanie sa a vtesnavanie samej seba do rezimu je namaha. Nevzdavam sa. :D

Mam to naopak, som introvert a chyba mi samota. Dieta doma, chlap ked nerobi, doma, pes je doma, obcas pridu stari rodicia na navstevu a mam dost. Ked ideme von, plne sidlisko a ihriska deti, rodicov, kedysi som odtial zdrhala, ked som videla tu kopu ludi. Ale kvoli malej to pretrpim Ja by som zas bola rada cely den len sama 😂

Ja to mám zas opačne, normálne sa teším keď prší a ja môžem ostať doma len s deťmi a konečne ako tak v rámci možností poupratovať 😁 každý deň sme vonku, aj doobeda, aj poobede aj niekoľko hodín! Ráno odprevadim staršiu do skoly, nakupim keď treba, rýchlo navarím a o 11 vyrážame von, prídeme o 13, najesť, menšieho uložím spat, so starsou napíšeme úlohy, potom sa zas najeme a o 16 zasa von do tej 19, je nás asi 10 mamiciek co sa aktívne stretávame, nie vždy sa nám podarí každý deň všetkým, ale vždy je niekto vonku 😁
Deti sú tiež radi vonku a ja mam s kým pokecať, veľakrát skočíme na pivko alebo na koláčik s babami, deti su na preliezkach alebo pieskovisku

Ja mam male dieta, co este nechodi a teda tiez travim cele dni sama, na ihriska chodit este nemozem s nim, ine mamicky z okolia som zatial nespoznala, a tiez som vacsinou sama cely den, cize ti rozumiem. Obcas sa natlacim ku bezdetnym kamoskam a hlavne chodim s malym na vylety, aby som zmwnila prostredie aspon

Ja som bola na materskej 2 roky. Tiez si myslim ze je to take osamele obdobie. Nebola este korona, chodila som na kruzky, stretavala sa s rodinou, kamoskami, snazila som sa kazdy den o nejaky program. Ale v skutocnosti boli vsetky rozhovory usecne, vela nedokoncenych viet, stale o tom istom... mozno je to aj o stasti s kym sa stretnes, ako si vnutorne nastavena... zavidim zenam co si uzivaju vecne upratovanie, varenie, pranie.. pre mna bol navrat do prace uzasny 😀 nastastie som mala tu moznost. Inak k frustracii velmi prispieva aj postoj inych mamiciek, ktore ta za taketo slova zhejtuju. mamicky su velmi sutazive 😀

Nie, nemala som, lebo 1-2x do tyzdna prisla mama, cez vikend sme boli s muzom a jeho rodicmi a vonku som si nasla kopec ihriskovych kamosiek.
Skor teraz na homoffice, ked su tie obdobia, ze musime ho mat, sa citim osamelo.

@alanko20 joj ako ta chapem 🙂 predtym.ked neboli deti nik nechcel na navstevy a twraz furt dakto a este ostavaju v case kedy deti spia naraz obe. No nemam rada toto. Idem von a furt sa dakto prihovori, vsade deti a mamicky, my uz chodime skor do lesa na prechadzky alebo n aluku

Ano, uplne ta chapem. Tiez mam take pocity a dost k nim prispeli aj ine mamicky az kym som nepochopila, ze kazde dieta je ine a kazdy ma ine podmienky. Rodicia pracuju, cize postrazit moze mozno jedine opatrovatelka. Kedysi sme s muzom chodili po robote von do restiky, na pivo, kino, sem-tam cvicit, stale som nejaku dovolenku planovala mna skor lakaju destinacie ako Iran, Gruzinsko, Novy Zeland atd. (resp. toto ja povazujem za cestovanie a nie sa vykvasit niekde na lehatko na tyzden 😒) cize nie, s dietatom sa to zatial fakt neda. Raz hadam mozno. A aj pre to sa mi zivot sa uplne zmenil. Mala prve mesiace neznasala auto, kocik, kojila sa kazdu chvilu, spala 5x do dna, cize ist von sa velmi nedalo (iba v nosici) a ked som videla ako si toto obdobie niektore uzivaju a su s kocikom na kavicke atd, citila som ze som asi zlyhala az to spolu s jesennym pocasim vyustilo do miernej depky. 😞 Po pol roku sme zacali chodit na plavanie a cvicenie, to sa trosku clovek socializoval a bolo to lepsie. No stale sa citim tak mimo vsetkeho a najst si niekoho na kocikovanie tiez nie je lahke. Asponze je muz doma na ho, lebo inak by ma kleplo s tiez by som sa nemala s kym ani porozpravat. Mala ma 10 mesiacov, tak zaciname chodit na ihrisko, ale uprimne pre mna toto nie je uplne naplnujuce a postacujuce. Dufam, ze o par mesiacov budem zas pracovat a vratim sa medzi dospelakov, kt. riesia aj ine veci ako dieta aj ked len na par hodin.

Ano, chapem ta.ja tiez cely den len ja a deti. Alebo niekto z rodiny.ale stale su to ti isti ludia,uz si s nimi ani nemam co povedať 🙈 s kamoskamu pusem cez mobil, aspon nieco. Alebo davam stretka s kamoskou. Bez deti, samozrejme

Nie, práveže ja som mala niekedy ako introvert až pretlak spoločnosti - v okolí mám strašne veľa mladých rodín, väčšina sú extroverti, čo sa radi stretnú, veľa rozprávajú.. našla som si pár ozajstných kamarátok, naše deti si rozumejú.. najmä keď je leto, v okolí je strašne veľa ľudí, čo hľadajú spoločnosť.. takže skôr som cez víkend pred tým utekala na výlety len s mojou rodinou 😅 keď sú už v inštitúciách je to iné, sú často choré tak ja som ešte doma, ale samotu na 4h ak sa naaaahodou podarí že idú všetci, si užívam..

Tak si myslím že keď sa cítiš osamelo, treba chodiť viac medzi ľudí, s deťmi sa ľahko hľadajú kontakty, vymýšľa program.. mamičky sa vždy rady porozprávaju.. čiže nie len chodiť von, ale tam kde sa zdržujú ini ľudia s deťmi a nadväzovať vzťahy, neskôr z toho vzniknú kamarátstva..

Ano niekedy sa tak cítim hlavne keď sme doma zavretý tak je to totalna ponorka a potom idem von a pripadám si ako s inej planéty.

Úplne presne takto sa cítim aj ja. Som neskutočne vďačná za syna, ľúbim ho najviac na svete, hráme sa, vonku sme pól dňa, o domácnosť sa starám...reálne celý deň niečo robím, ale taká som smutná osamelá. Nemám sa s kým rozprávať, žiadna kamarátka mamička,nikto. Muž keď príde tak ja idem zanedlho uložiť malého a už ostávam s ním a muž ešte niečo svoje porobí. Ja som hrozný introvert a myslela som si, že toto mi bude vyhovovať no v skutočnosti ma to ubíja. Aspoň nejaká jedna kamarátka keby bola, ideálne tiež na materskej. A inak mám aj pocit, že mi chabne mozog,úplne osprostievam bez "dospeláckych" konverzácii :D

Ano.........frustrácia zo vsetkeho. Ako nič nestíham. Ako sa neviem rozkrajat a robiť všetko naraz... malý v noci nespava...manzel len pracuje a pracuje. Chodí domov vyflusnuty vyhorený.
A ja co... celý deň sama. Dnes mam zasa ťažký deň. V noci spim s prestávkami 2 hodiny... migrény...nechcem sa tu sťažovať. To by bolo na roman🤦🏻‍♀️😂😅😮‍💨🤪🤣

Inak toto je zaujimave,ja si x-krat denne hovorim,ako je uzasne mat vlastnu domacnost,vlastne byvanie,ale pri detoch mam obcas pocit,ze take to byvanie s rodinami/priatelmi blizko seba alebo komunitne byvanie je pre cloveka prirodzenejsie,ze aj tie deti odmala funguju v rozmanitejsom prostredi,aj dospelaci su v interakcii.Aj ked staci par tazkych povah a uz je ta vlastna domacnost opat fajn 😀

@alanko20 joooj, ja presne toto iste! Keď sa aj podarí, že som hodku dve sama, tak mi to nestačí 🙈 a tie ihriska, no presne to iste cítim 😁

@tululu urcite je zivot v komunite prospesnejsi pre vsetkych.
Deti maju viacere vzory, ma ich kto postrazit/povenovat sa im.
V dnesnej dobe starsia generacia nadava na mladu, ze maju vsetky technologicke vychytavky na ulahcenie prace, ale podla mna to tak vobec nie je. Neuvedomuju si, ze vacsina matiek je uplne odrezana od spolocnosti, byvaju sami, rodicia pracuju, a pod. Ma toho menej v domacnosti( co je tiez otazka) ale zaroven sa musi plne venovat detom.

Mne je strasne smutno (kvoli mojmu dietatu), ze nezijeme v kruhu rodiny alebo nejakej komunity. Snazim sa ale nejaku najst a pridruzit sa casom.
To je podla mna dovod izolacie a osamelosti. A to som introvert😂 (potrebujem chvilu osamote, no musim byt stale s dietatom)

Nie nemala som nikdy takyto pocit. Ved chodime normalne von, do mesta, povybavovat co treba, na urady, postu.. Skoro kazdy den je velmi rusny, zatial som sa nenudila ani jeden krat 😅 poobede s manzelom normalne komunikujeme a hlavne mam kamaratky, ktore som mala aj pred materskou, ved porodom clovek neodstrihava kontakty zo svetom.. Napiseme si, zavolame si, navstivime sa. Sice menej ako za "slobodna", to je jasne, ale kontakt sme neprerusili, nevidim na to dovod. A mam aj kamaratky bez deticiek, pracujuce, no aj tak sme v kontakte, preco by sme nemali byt, ved preto, ze mam deti, nie som iny zivocisny druh zrazu, som to stale ja. Ucim sa, realizujem sa, ale hlavne ma bavi rozvijat a viest svoje deti, materstvo ma naplna.

Vzdy na mna pride tazoba, ked vidim, ako ine maminky na materskej nahanaju "na inzerat" nejake kocikovacie ci ihriskove kamaratky, vzdy si len pomyslim, ci pred dietatkom nezili, nemali kamaratov, znamych, zaluby.. Ked zacinaju "od nuly". Dietatkom zivot predsa nekonci.