Ahojte, mam 1 dietatko, tazko som otehotnela, cele tehu stresy, otrasny cisarsky rez a poporodna depresia. Akoze, tieto veci som uz aj zabudla. Ale som na synceka sama, manzel v robote cely den. Rodinu mame daleko a velakrat sa rozpravam sama so sebou, ci chcem alebo nie druhe babo. Ci ist opat do boja alebo nie. Ak sa podari, zvladnem to? A ked si poviem, ze radsej nie, tak mam vycitky, ze syncekovi nechcem surodenca, ved to je pre neho dar. Nebyt sam.
Ja aj manzel mame surodencov. Ake to je byt jedinacikom?
Dakujem!
ja mam jedinacika a stale je smiutna ze nema surodenca osobne som rada len za 1 .. 2 by uz bolo pre mna financne moc narocne ...
ja som jedinacik a manzel je zo 4 deti... deti mame 2 lebo som chcela aby raz mali aspon jeden druheho... netvrdim ze mi to nieco zobralo ...
Mamina bola aj tehotna ked som mala 14 rokov a vyzeralo to najskor na rizikove do konca porodu, nakoniec potratila... cize viem ze aj ked dalsie dieta chceli, proste bol problem...
Pri muzovi ale vidim ze darmo su 3 bratia (stvrty zomrel este v detstve) tak od smrti rodicov sa ich kontakt uplne vynuloval.... cize kym ja nemam surodencov, v podstate ich 'nema' ani on.
Mozno som sa uz viac rozpisala ako som chcela, podtata je, ze aj ked je jedinacik, nemusi byt sam a aj keby mal vela surodencov, kludne sa sam moze citit kvoli vztahom - to je ale nasa situacia, jeho nemusi byt.
Ak sa na to necitis, neriskuj, nie je ani prvy ani posledny ako jedinacik...
nikdy som neoľutovala a ani ľutovať nebudem, že mám len jedno dieťa. aj dcéra je spokojná. mala obdobie okolo cca 8.roku života, že bola smutná, že je sama, ale to bolo vtedy, keď si uvedomila, že ja s novým mužom by som tiež mohla mať dieťa. a asi si to chvíľu aj priala. ale veľmi rýchlo ju to prešlo 😀 takto to vyhovuje nám obom. aj ona je šťastná, že je jedináčik. ja som zo 4 detí a absolútne nevychádzame. ani jedna dvojica medzi nami sa nenájde, čo by spolu normálne vyšla, stáva sa... mamu to mrzí, ale s tým asi nič nenarobím. takže za mňa niet čo ľutovať 🙂
Vieš čo ja som natom úplne rovnako ako ty dcérka má 8r a chcela by súrodenca pretože mi stále hovori ze sa nema skym hrať mam priateľa už dlho ale am strach mat ďalšie dieťa nechcem byť na všetko sama aj keď on povie ze nebudem ale viem ze budem pretože on bude zarabat a ja sa mam starat a stále dokola ten istý deň stres nervy bojim sa ze prídu hádky a podobne aj keď je ta predctava veľmi pekná Mat znovu dieta ...deti sú dar do života viem ako sa citis✊️✊️✊️
Myslím, ze deti ocenia, že majú súrodenca najmä v dospelosti. Keď sa rodičia pominú, majú ešte seba. Ja si neviem predstaviť, že by som brata nemala. Aj deti som chcela vždy aspoň 2. Samozrejme, môžu byť aj zlé vzťahy medzi súrodencami. Ale aspoň je šanca....
Ja mám sestru, s ktorou mám odmalička výborný vzťah. Som staršia a tešila som sa na ňu, nikdy medzi nami nebola rivalita. Neviem si predstaviť, že by som ju nemala.
Zatiaľ mám jedno dieťa. Syn nedávno oslávil prvé narodeniny a vyhovuje mi, že už nie je také malé bábätko. Pôrod som mala ťažký a dlhý, čiže sa mi nechce ísť do ďalšieho... Už mám aj dosť rokov. No súrodenca pre syna by som veľmi chcela. Tak uvidíme.
@martinka13 suhlas, ja som bola jedinacik do 7ch rokov, mama mala zdravotne problemy, nakoniec sa narodila este sestra. pamatam si ako mi bolo luto, ze vsetky deti okola mali surodenca a ja nie. nakoniec sme si v detstve az tak nerozumeli, velky vekovy rozdiel, ja som odisla z domu ako 18rocna, ona mala ledva 11, ale stale to bolo fajn. plne cenime jedna druhu az teraz, ked sme dospele, je to super. preto som chcela deti aspon a skoro po sebe, s malym vekovym rozdielom. ako mlada zaba, ked som randila s prvym frajerom, jeho mama vzdy hovorila, ze jedinu vec v zivote lutuje a to, ze nemala viac deti (mala 2). a veru aj mne je luto, ale bohuzial tak sa zivot vyvinul a som velmi vdacna za ne.
deti aspon 2... 🙂
@baxira aj adopcia by bolo riešenie.... či to nepripúšťaš? píšem to v dobrom, keďže si mala ťažký pôrod a vyšší vek, môže tu byť isté riziko...
Ja osobne, lutujem ze mam len jedno dieta. Ale je to vec nazoru a zvyku. Mojmu chlapovi ejdinacikovi je to fuk, je ale fakt, ze etlak na neho je vacsi ako na mna, detto ten zivot v rodine je uplne iny. V podstate pominu sa rodicia, je sam. ALebo ked len jeden rodic, je sam na to robit "barlicku" druhemu.. a kopec - to ma podla mna. Ale teda ja som vzdy chcela viac deti :DDD Ked su deti male, pohadaju sa, pobiju sa a aj sa lubia a ucia sa podelit. Dava to deitatu viac do zivota ako zivot sam. Ale zase potom jedinacik vytiahne teoriu ako sa hadame, aky problem napr. pri "dedeni" a "nespravodlivost" ak rodicia nedaju na cent rovnako obom detom :DD nieco co mna by ani nenapadlo riesit :D
Ja si nvm predstavit mat jedno alebo byt sama. Mam aspon sestru. I ked je daleko,je to sestra. Mame velmi dobry vztah a rozumieme si.
Ja som jedináčik, keď som bola malá, chýbal mi súrodenec, teraz vôbec, ani to neriešim. Mám blízky vzťah aj so širšou rodinou. Manžel súrodencov má, aj pre nášho synčeka by chcel, ale ešte uvidíme 🙂
Ja som jedinacik a nikdy mi surodenec nechybal, moj syn je jedinacik a nikdy surodenca nepytal a vyslovene ho nechce ( hoci keby chcem druhe tak sa na jeho nazor nepytam, dieta by sme mali chciet kvoli sebe ) . Zatial nelutujem a pochybujem ze aj budem, vzdy som chcela len jedno
Jedno dieta je malo aj pre rodicov. Mojej znamej zomrela 40 rocna dcera, krasna, uspesna, milujuca. Zanechala manzela a jedno dieta v pubertalnom veku. S rodicmi to ide od vtedy zdravotne dole vodou, zvlast s matkou. Aj ked ich navstevuje uz to dospele vnuca, nevedia sa cez to za roky preniest.
Ja som jedináčik. Nikdy mi súrodenec nechýbal, kedze som vždy bola obklopená skvelými kamarátmi. Mala som vždy krúžky a záľuby a bola som rada, že doma mám konečne kľud. Avšak teraz v dospelosti mi je z toho smutno...
Dlho som mala jedináčika a nikdy som to meniť neplánovala. No po rokoch som sa dala prehovoriť a neľutujeme. Ak dve deti, tak s veľkým vekovým rozdielom - je to úžasné. Viac ako dve deti určite nie.
Moja kamaratka bola jedinacik a deti ma 3. Chcela, aby niekoho mali. Ono je to tazko hodnotit, niekomu to vyhovuje, niekomu nie. Tym, ze ona bola jedinacik, rodicia mali na nu vysoke naroky, tym sa nastrbili vztahy s nimi.
Ale napr. moja druha kamaratka je triedna prvacikom a ma cca 17 jedinacikov (z 24 deti) 😀
Chcela som dve deti, mám jednu dcéru, voľakedy mi to bolo veľmi ľúto, teraz mi to je už jedno, zmierila som sa s tým, nie je to žiadna tragédia, sú aj horšie veci v živote...ja mám sestru, ktorá má tiež jednu dcéru, viac detí nechcela...všetci v rodine mi hovorili, že jedno dieťa stačí, že nemám vymýšľať, moja mama je zo 6 detí a hovorila mi, že závidela jedináčikom, že sa nemuseli s nikým deliť.
Podla mna je zvlastne povedat ze ja som jedinacik a “nikdy mi surodenec nechybal” Ako moze cloveku chybat nieco co nikdy nemal?
Podla mna je dolezite chciet mat dieta kvoli sebe a nie kvoli tomu aby sme dali tomu prvemu surodenca lebo naozaj to nemusi byt idealne.
Kazdopadne,ja som z 3 sestier a sme najlepsie kamaratky,bez nich by bol moj zivot milionkrat chudobnejsi. Moje deti maju uzasne sesternice…My mame deti 2 lebo sme tak chceli, verim ze ich vztah bude aspon scasti taky ako moj a mojich sestier a ze si budu v zivote oporou, cas ukaze 🙂
Ale hovorim - ked ty to necitis,nerob to. Je ako baby hore pisali milion jedinacikov a su spokojni 🙂
ja som jedinacik.. moja dcera ma o 20 rokov starsiu "nevlastnu" sestru, cize ako by ziadnu nemala.. vzdy som chcela 0-1 deti, mam 1.. kazdy den si hovorim, ze druhe ani za nic 🤣
Mam dve deti a laska v rodine sa s druhym znasobila.
@amelia89 prečo je zvláštne, ak jedináčik napíše: "nikdy mi súrodenec nechýbal". potom by bolo rovnako zvláštne, keď žena napíše: "nikdy som v manželstve netúžila muža podviesť"..... a to akože iba preto, lebo to neskúsila? 🙂
podľa mňa je úplne normálne vyhlásiť, že mi niečo chýba alebo nechýba, je to môj osobný pocit, s ktorým som zrejme stotožnená 🙂 mne napríklad nechýba zámok s 20 izbami a 4 kúpeľňami, obrovským pozemkom a služobníctvom. a pritom som to nikdy neokúsila.
Ja mam len jednu dceru, viac uz asi nebudem mat. Vsetko zalezi od surodencov akych mas. Moja svokra je z 5 deti a vobec sa nebavia, ani svokor sa nebavi so surodencami. Ja so sestrou ano, ak muz so svojou.
Ja som nebola presvedčená, že chcem druhé keď som otehotnela. Celé tehotenstvo som mala stále v hlave myšlienku, že bože prečo sme to urobili, že to nechcem. Aj po pôrode. To prišla na mňa hrozná popôrodna depresia. Trvalo rok pokiaľ som si na to zvykla a začala som konečne cítiť, že sme kompletná rodina. Že to tak malo byť. Teraz by som ho nevymenila za nič na svete a som hrozne rada, že sme do toho išli 🙂
Úplná pohoda. Ja som vyrastala ako jedináčik a absolútne mi súrodenec nechýbal, mala som dosť kamarátov medzi rovesníkmi, dedka a babku len pre seba 😍 Dcéra je a aj bude jedináčik, nikdy ma nelákalo mať druhé dieťa (pritom super tehotenstvo aj pôrod, aj dcéra bola vždy pohodové dieťa), nám to takto vyhovuje. A keď vidím tie “úžasné” súrodenecké vzťahy v dospelosti, tak ďakujem pekne, môžem byť bez toho…
@panelacikova neviem lebo nemoze mi to chybat ked neviem ake to je mat to. Asi keby si mala zamok s 20 izbami a potom by si mala ist do 2 izbaku mozno by to troooošku chybal (srandujem) ale neber si to nejako osobne ja rozumiem co sa tym chce povedat, nikto na to ze bol jedinacikom este nezomrel. V mojich ociach by som bola o mnohe ukratena - ale to je protoze neviem ake to je toho surodenca nemat.
@amelia89 no vidíš. a ja ich mám a tiež mi nechýbajú 🙂
@panelacikova kto? tvoji surodenci? no to je smutne ale taky je zivot…
Ja som jedináčik, priateľ je jedináčik, ani jednému nám to nic nevzalo. Možno jedine čo tak že máme radi svoj kľud a nie vždy chceme byť v spoločnosti iných ľudí ale to neberiem ako nejake negatívum. Dieťa chceme tiež len jedno.