Odmietam mesačné bábätko

Fuu, zlatko, čoskoro rodím a presne tohto sa aj na bojím. Máš popôrodné depresie a silné. Nemusíš sa za to hanbiť, musíš sa niekomu zdôveriť, vyhľadať pomoc. Určite budeš v poriadku veď aj píšeš ako si sa tešila na bábätko. Ja napríklad sa ani na malú neteším, neviem čo s ňou budem robiť ani ako to zvládnem. Som úplne vydesená, z pôrodu mám hrôzu a stále plačem. No mám slušnú predpôrodnú depresiu tak som zvedavá aké to bude potom.

Kojis? Treba to hneď riešiť neodkladat... Treba nasadiť liecbu

Zverit sa,porozpravat sa s niekym o tom.Poziadat o pomoc muza,rodicov,svokrovcov,kamaratky.Popripade vyhladat odbornu pomoc

@hederamonstera vie bol 2t doma.. ale do prace musí chodit a chodi na 10 dni cize som nato sama..
@svokrinjazykmonika je to náročné ta starostlivosť neskutočne... ja sa snažím alw nejde to ..
@lorin29 kojim😢😢😢😢

Mama by ti nebola ochotná prísť pomôcť?
Je to náročné obdobie a treba aby bol niekto teraz s teebou

Myslím že s tým treba skočiť ku doktorovi. Ale neviem za akým, asi najprv za obvodným a oni ti poradia. Pretože ak si len vyčerpaná tak áno, stačila by mamina alebo kamarátka keby pomôže ale ak je to vážne a máš ozaj tie depky, tak by ti nepomohlo ani 10 pomocníkov.

To je fakt naprd byt na to sama. Nema ti kto pomoct? A potom smer lekar, ked tak.
Tieto pocity som mala aj ja, prve tri mesiace. Maly ma 7 mesiacov a je to uz lepsie odkedy zacal dlhsie v noci spat. Ale som zasa tehotna, takze mi je zasa zle a som unavena a pocity sa vracaju

Ahoj,
neboj lekar ti pomoze. Popripade aj prestan kojit a nadadit lieky. Mojej kamaratke sa to stalo a tesili sa nesmierne na to babo, bolo dlhorocne vyzuzene. Od kedy to preslo, zivot by zan dala.
A keby si aj nemala tu poporodnu depresiu, bolo by to tiez narocne byt ten prvy mesiac sama. Predsa len aj ten muz vie aspom dat pozor, ci prebalit ked ty by si si mohla pospat trebars.
Prajem ti aby si sa z toho rychlo dostala a opet nasla stratenu radost z babatka aj svojho zivota. A ako ti pisali, nie je to hanba, su to hormony. Nemozes za to, daj si pomoct.

Zlatko volaj čím skôr psychiatra, toto môže byt poporodna depresia

Veríme že sa zle cítiš. Je to náročné. Máme aj my niekedy pocit že chceme zdrhnúť od všetkého.
Potrebuješ pomoc aj so sebou, aj s dieťatkom. Aj k lekárovi zajdi. Nie je to hanba.
Držím palce

mala som podobné pocity, kým sme si na seba s dcérkou zvykli.. myslela som, že som horzná matka, lebo čokoľvek som robila, ona sa aj tak zobudila a plakala.. a ja samozrejme s ňou...
trvalo to tiež asi tak 1,5 mesiaca.. a potom ked sme si na seba začali pomaly zvykať, spoznávali sme sa, už som vedela čo potrebuje, tak sa všetko zmenilo a už fungujeme úplne v pohode, krásne, užívame si jedna druhú (teraz má 5 mesiacov)
švagriná má tiež 3 týždňové doma a zažíva presne to isté...
tak ti chcem povedať, že v tom nie si sama, ale určite to prejde, len čo si trochu nájdete režim, stereotyp.. nebude to predsa trvať večne.. teraz bohužiaľ.. vedela si čo ťa čaká a dieťatko za to nemôže... nie je to hračka a nedá sa odložiť, pretože ťa to už prestalo baviť... uvedom si, že teba potrebuje najviac na svete a hoci sa ti zdá, že si neschopná, nie si a tvoje maličké ťa miluje....viem, že je to veľká zmena a veru aj náročná, ale bude dobre, uvidíš 🙂 ešte sa nakoniec budeš hanbiť za svoje myšlienky tak, ako ja teraz

Ahoj ak chces napis mi sukromnu spravu, tiez som si tym presla, ak si z mesta ako ja /Presov/, mozem Ti prisť pomoct s upratovanim alebo s dietatkom kym Ti nebude lepsie, ak by si chcela. Alebo pokecat, na prechadzku, aby si mala v niekom oporu. Mne tak pomohol moj muz aj kamoska.

:( myslim, ze ti zeny uz velm vela dobre poradili. Len tolko k tomu: nemusis doma sediet ako prikovana. Malu do kocika a chodte von, kam len chces. Ono kazdej mame trva najst si rezim/system. a aj ten sa casto meni... neostavaj sama cele dni, ak ti chodi muz na 10dni prec s kocikom mozes ist uz takmer kamkolvek. Urcite ak citis ze je velmi zle, tak sa neboj oslovit lekara, je to naozaj nutne.

@simca06022011 s ňim sa ani nikde nedá ísť keď všade reve 😢

Nosič, šatka.
Medzi ludi.
Hneď.
Pýtať pomoc pochopenie vludne slovo aj susedy polocudzej

Isto by si mala zajst k lekarovi a to co najskor vyhladat pomoc. Moze to byt sposobene vselicim, taketo stavy a nenechaj to zajst az prilis daleko. Na dietatko si sa pocas tehotenstva tesila?

Pripadne zverejní mesto aspoň.
Véd sme matky, vieme aké to môže a vie byť náročné.
Pusti k sebe na chvíľku niekoho.
S dieťatkom sa všetko rýchlo mení.
Je to obrovský sok ale pomedzi starostlivosť si hľadaj malinke radosti pre seba.

Mala som to iste ale ja som mala brutalnu pomoc od mojej mamky a mojho muza. Ja som len kojila a oni robili VSETKO okolo nej. Kto to nezazil nepochopi preto viem ako ti je. U teba je problem ze si sama doma s babom. Ver mi ze velmi by ti pomohlo keby si mala pomoc. Nech si muz precita co je poporodna depka a nech to nepodcenuje a nevh si vezme dovcu a ostane par tyzdnov doma. Mne to preslo po cca 4 tyzdnoch po porode ale hovorim mala som 24/7 pomoc.

Nehľadaj, prečo nie, ale obleč seba aj malú a choď za obvodným za gyn, všetko im povedz, pošlú ťa ďalej. Ja som mala podobné pocity, strašne som sa s tým trápila, tiež som hľadala dôvody, prečo nie, lebo nikoho nemám, kto by mi s ňou pomohol, ja som sa z toho vyhrabala sama, ale veľmi ľutujem, čas už nevrátim, už si žiadne iné dieťa viac neužijem,všetok ten čas, čo som od zúfalstva prerevala a ľutovala a chcela späť starý život. Dnes na teba nebude krivo nikto pozerať, je kopec aj online poradní,napíš,poradia ti, čo máš robiť, ale rieš to,čas už nikdy nevrátiš

no jasne, ze reve, ved je to babatko... a hlavne, mne jednu vec opakovali, ked som bola nervna z toho. Dieta citi, ze mama nie je v klude, cize ked ty si v strese, je aj drobec. Musi sa naucit aj na nove prostredie, kocik a pod. Urcite vyhladaj pomoc, a nie len s babatkom, aj odbornu. Aj psychohygienu potrebujes, cize aspon na hodinu keby dobehol niekto, postrazit a ty sa prebehnes von, prejdes... Urcite je to velka zmena z kludnej domacnosti, teraz "revy" riesit, predstavy boli urcite ine ako teraz realita.

Si v šestonedelí, predpokladám že prvorodička. Hormóny sú ešte ako na hojdačke, môže to byt len baby blues, ale môže to byť aj popôrodná depresia.
Mne veľmi okrem manžela pomohla aj moja mamka. Tiež som mala pocity ze či mi dieťa bolo treba a ze neviem čo s ním, ze to nezvladam. Aj som si veru často poplakala. Po šestonedelí to našťastie prešlo. Skús si dvakrát denne variť čaj z medovky.
Nemáš poblizku nejakú dobrú kamosku pripadne tvoju mamu? Nech ti aspoň ďalšie dva týždne pomáhajú a uvidis ako sa budeš cítiť. Ak to nebude prechádzať tak vyhľadaj lekára. Držím palce 🍀

uplne ti rozumiem, ale prosim, ries to co najskor. nenechaj to zajst do krajnosti, kvoli sebe, kvoli dietatku. tie prve tyzdne su najtazsie, potom sa to postupne zlepsi, ale zdravie mas len jedno a musis davat na seba pozor. podstatne je, ci mas oporu u partnera, hoci odchadza prec pracovne na dlhsi cas. hovor o tom, s nim, s rodinou. ak nebudes mat taku spatnu vazbu, ako potrebujes, ak ti nebudu rozumiet - netrap sa, ze robis nieco zle, ze to nezvladas alebo by si to mala robit inak. poporodnu depresiu aj v dnesnej dobe velmi vela ludi bagatelizuje. kazdopadne sa urcite obrat na lekara. drzim ti velmi palce.

Chudinka, prežívas náročné obdobie. Neboj, ako bude bábo väčšie,bude ľahšia starostlivosť oň, teraz prechádzas veľmi ťažkými časmi. Si úžasná,že dojcis. Posielam objatie!

Musís sa teraz dieťatku prispôsobiť.
Veľa mamiciek ma uplakane babo.
Neboj, nájdeš si k nemu cestu.
Hold možno budeš hodiny a hodiny voziť.
Dieťa zababusene.
Ty uzimena, ale všeličo si nakúpis a obzries😊
Mozno ti zaspí po kojeni na tebe a ty sa radšej hodinu nepohnes nech je kľud.
Neviem do akej miery je tvoj stav vážny, ale dôležité je prijatie a ty píšeš o odmietani.
Skus nejakú online psychoterapiu ak sa ti to zdá už veľmi zle.
Ale skus sa ešte uvoľniť a "porozumieť" bábätku.
Neboj, príde to.
Zlepší sa to, len nesmieš byt veľa sama a pochopiť ze dočasne sa tvoj život čiastočne obmedzil ale dôležité je uvedomiť si ze iba dočasne a čiastočne.
Hlavu hore, prebal nakoj a hajde na prechadzku do jesene.
Hovor s ľuďmi ktorých stretneš.
Držím palce o mesiac bude všetko úplne inak😉
LEPSIE

Znama po porode skoncila na psychiatrii dostala sa z toho teraz nelutuje a malu miluje najviac na svete vela stastia

Povedz rovno mužovi, že tetaz potrebujes jeho pomoc. Áno, peniaze a zarábať treba, ale čo bude z peňazí, keď matka skončí na psychiatrii?
2 týždne dovolenka ho nezabije a tebe to pomôže.
Alebo tvoja mama, či svokra, niekedy už len ten pocit ze nie som dome sama s bábätkom, veľa pomôže. Ze keby niečo, tak je tam ešte niekto iný.
Ja som pri prvom synovi bývala ešte u svokry takže ona tam pomáhala, nosila ho, kočíkovala, varila, aj upratala, keď som ju požiadala
Keď sa narodila dcéra už sne boli presťahovaní, ale prišla (je na dôchodku už, takže mohla si to dovoliť), sliepky doma zverila susede, a na mesiac prišla robiť to čo pri synovi (kocikovat, variť, nosiť, upratať).
Takze požiadať o pomoc je úplne normálne.

pozri si tento profil na IG, kočka zažla popôrodnú depresiu a otvorene o tom rozpráva. Toto je vec, ktorú treba riešiť, nie je žiadna hanba ísť k psychológovi/psychiatrovi. Môže to prejsť vďaka pomoci rýchlo, môže to byť "beh na dlhú trať", ale nenechaj to len tak, pre zdravie vás oboch: https://www.instagram.com/tak_trocha_inak/

Podľa mňa: 1. nesmieš sa v žiadnom prípade obviňovať, 2. vyhľadaj čo najskôr pomoc, nebuď na to sama, a po tretie: čoskoro pocítiš k tvojmu dieťaťu lásku, uvidíš, že príde čas, keď sa na ňu budeš usmievať a ona na teba 🙂