Odmenou od deti je čistá láska

Ja sa tiež nejak nad deťmi nerozplývam. Občas prídu pekné momenty, keď sa pritúli a povie ľúbim ťa. Ale žeby som z toho lietala v oblakoch,tak to asi nie.

Ak ma dieta rodicov na haku niekde v detstve sa stala chyba. A ano, dieta nam je len pozicane, mame ho naucit samostatne zit, to je nasa rodicovska uloha. A ano, ma to vyznam, lebo raz po nas neostane nic, len nase deti

Mas male deti, rok po roku. Si vycerpana a veci vidis skor cierno. Ked budu vacsie, bude lepsie. Viac si ich uzijes a viac si uzijes ich lasku.

Nepociťovala som nikde záporné pocity pri dieťati,keď bolo malé to bolo úplne úžasné, úplný parťák

Je to v poriadku, si ten typ, ktorý sa nerozplýva, len sa treba pripraviť na to, že deti to vycítia a tá láska opadne aj u nich. V dospelosti budete každý žiť svojim životom.

@gribka1 ale ja ich lubim, mojkam, venujem sa im. Ale citim to take jednosmerne, proste nerozumiem tomu, preco sa vsetci rozplyvaju nad rodicovstvom, citim sa taka oklamana alebo ako to popisat. Je to nekonciaci kolotoc bordelu, hluku, revu, placu, varenia a animatorstva.

@viestta Ked budem mrtva, bude mi jedno, ci tu nieco po mne ostalo alebo nie.

@beata_k dufam, ze mas pravdu. Vdaka

Vidno že ty máš ešte maličké deti, počkaj keď príde puberta, budeš sa modliť aby si našli frajerku a isli na vandrovku do sveta niekde na opačný koniec zemegule 😁😁😁😁😁😁😁

Má 14 ročného, ľúbim ho ako koňa, ale sú dni, kedy by som ho najradšej pobalila a vyhodila von

Ak deti v dospelosti komplet kašlú na rodičov tak niečo sa muselo pekne vo výchove posrat, niekedy rodičia asi nie sú ti najlepši rodičia a deti utekajú z domu a fakt čím ďalej tým lepšie

Neviem, či chápem správne: máš na mysli to, že nepociťuješ tú lásku ty od detí?
Máš deti s malým vekovým rozdielom, to sa časom zlepší. A nie, nie je bežné, že dospelé deti majú svojich rodičov na háku.

Se*ies si do úst. Miluješ ich ľúbiš ich ale nerozumieš prečo sa nad tým niekto rozplýva? Véd to nedáva zmysel. Aj do muža keď sa žena zamiluje tak je z neho ,,na mäkko " nie?
Ja zas nepochopím ako to môže niekto takto chladne prežívať. Myslím ze toto dokáže povedať len niekto s EQ na hranici psychopata.
A kľudne ma tu zozerte a ukamenujte.
Ale z tohto príspevku nejde ani stipka lásky k deťom, zrejme preto je to aj opačne. Neopatovane.
Ako môžeš očakávať preukázanie lásky tvojich deti keď sama v tom vidíš len hluk bordel a pod?

Jaaaj, tak potom je toho na teba veľa a možno to ani nestíhaš vnímať. To sú chlapci?

autorka, keď pre teba deti znamenajú len prácu, sebazapieranie, bordel a animátorstvo, buď si istá, že ťa budú mať na háku, keď sa osamostatnia. Ono je to totiž tak, že koľko dáš, toľko dostaneš. Radosť je aj v tom, že lásku dávaš, aj keď máš pocit, že ti to tie maličké deti, ktoré ešte neprišli na spôsob vyjadrenia lásky, aký by ti vyhovoval, nevracajú

Je toho na Teba veľa, preto máš takéto pocity. Citiš sa oklamaná čím? Vlastnými očakávaniami? Tak si nebola zrelá na deti a teraz si tlačená k zrelosti okolnosťami. Deti Ti dávajú veľa. Učia Ťa veľmi veľa toho. Len Ty si čakala niečo na zlatom podnose? Nepíšeš nič o otcovi detí. Keď nie je oporou a nepodieľa sa na výchove detí, tak žena má toho naložené a takéto pocity sú čisto oprávnené. Nie si stroj a pri robení deti ste boli dvaja, tak by si mal chlapec všimnúť, že potrebuješ pomoc a on tam nie je pre vás. Porozprávaj sa s ním, lebo s takýmto nastavením mamky budete trpieť celá rodinka a možno by stačilo len spojiť sily a budovať rodinku a nie naložiť všetko na vyhorenú mamu.

Ak vychovávas dobre,tak najväčšiu hrdosť budeš pociťovať,keď budú deti väčšie,tak v puberte.Ked vychovávas nahovno tak to bude ťažké furt.
A k tej láske.Mas ešte veľmi malé deti.Takto malé deti berú matku ako samozrejmosť,ako niekoho,kto je tu furt a je to normálne.Pockaj 3-4 roky a uvidíš.
Môj syn je taký kontaktný typ.Pride,objíme,dá pusu a povie,že ma ľúbi.A ukazuje svoju lásku činmi.
Dcéra sa neznáša pusinkovat.Nema rada,keď ju niekto pusinkuje a keď niekto pusinkuje ju.Ona svoju lásku ukazuje obrázkami a svojimi činmi tiež.

Dve deti po roku, muz celý deň v robote a ty už 3 roky doma. Si uplne jasnema. Škôlka, jasne/ opatrovatelka aspoň obcas ale pravidelne a ty v tom čase rob čo chceš- trebars aj to nič!
Si vyčerpaná unavena. Budete casto a veľa vonku, deti podľa moznosti daj aj babke, sestre.
Nie všetci sme rovnakí ani tie deti. Byt 24/7 v pohotovosti je náročné. Stupni do kocara, na piesok, do parku. Urob program, nemajú potom čas na blbosti.
Domácnosť minimalizuj, varenie zjednoduš. Niekedy je aj mrazená zelenina super a polievka za 15 minut hotová. Uvar na 2 - 4 dní, polku zamrazilo.
Zredukuje hračky ak ich je veľa a zaved bojovú metódu. Tam hračky nahadz a je potom aj rýchlo upratané.
Potrebuješ aj čas sama pre seba, inak zvykneš.

áno mala som pri malom dieťati nervy ale neskôr bolo všetko krásne, výborne sme fungovali a je to tak dodnes už mám vnúčatá je to neopísateľný pocit ako ich ľúbim, láska je v živote to najviac po čom každý túži a je jedno v akom veku v podstate nonstop, ľudia ktorí sú bez lásky bývajú komplikovaní až zlí a osamotení

@danica2711 rodičovský vzťah a vlastne žiadny vzťah o láske nikdy nie je fifty-fifty. S takýmto nastavením môžeš mať v starobe (možno už aj v puberte) veľmi tvrdý dopad, keď dúfaš, že Tvoje deti Ti teraz budú dávať niečo na čo si Ty myslíš, že máš "nárok". Oni možno budú mať iný pohľad na to a budeš sklamaná, že si im toľko ,,dala" a aj tak ten vzťah nebude podľa Tvojich očakávaní.

Také smutné čítať tieto Tvoje príspevky... Ja mam tiež dní na nervy, ale nikdy som nepocitovala, nikdy mi nenapadlo takto nad tým premýšľať. Aká si Ty dcéra? Aký máš vzťah s rodičmi?

@nika23t taky nijaky, snazim sa chodit za nimi 1x do tyzdna, ale to skor kvoli mojim chlapcom.

Asi som len unavena, je mi do placu, ked opat to iste kolecko, poriesit obed, upratat opat kuchynu, poskladat pradlo, ktore mi tu lezi treti den a zatial je dalsie v kosi, prach uz ani nehovorim, a za chvilu k tomu este pribudne praca… aj teraz toto pisem a neustale ich len upozornujem, stale nieco…pridu za mnou len s revom, ked chcu ukludnit.
A s tymi rodicmi som to nemyslela tak, ze uplne na haku, ale mam zname, ktorym si uz deti zacinaju zakladat rodiny a pocituju silny syndrom prazdneho hniezda. A tak mi napadlo, aky toto vsetko ma vyznam, ta moja namaha a snaha(naozaj sa im venujem, lubim, vsetko), ked zatial nepocitujem ziadnu spatnu vazbu a aj tak vyletia z hniezda a budem sa citit aj tak sama

Nerieš upratovanie a poriadok až tak,ono to je zbytočne,my koľko krát rovno zo sušičky ťaháme oblečenie,nik nemá chuť to skladať,prach utreies a za chvíľu tam je zase

Ale takto to mame všetky 😊 Je to náročné, je to na nervy, ale absolútne sa nezamyslaj nad tým, ci a ako Ti to vrátia, nemá to význam. Keď podrastu a naučia sa normálne komunikovať, bude to úplne o inom. Mysli na pozitívne veci, skus si nájsť viac času na seba, toto je asi najdôležitejšie. Venovať sa sebe a nezabúdat na seba, nech sa deje čokoľvek.

Ja to takto nevnímam. Samozrejme že život bez detí bol bezstarostnejsi. Riešila som len seba. Ale neviem si a ani nechcem si život predstaviť bez nich. Je to náročné miestami, práca, starostlivosť atď. Ale pre mňa to je niečo krásne 🙂

Mať dve deti hneď po sebe znamená, že si si 3 r nevydychla.Obrovsky zahul na fyzicku a psychiku.
Nie, každé dieťa je kontaktné ešte sú mali viac berú ako dávajú, ale takto nesmieš nad tým rozmýšľať. ...chápem ako to myslíš "obetujes" sa a raz odídu.Ale to je život.A počkaj na pubertu ja už mám rannú hádku s dcérou za sebou😉
Rodičovstvo nie je mať dá, dal....prídu aj pekné chvíle teraz si policajt, fakt sú to ešte male deti.

A otec deti je kde? On nevidi, ze matka jeho deti pada na hubu a je vyhorena z materskych a domacich povinnosti? Uz si mu povedala, ze by sa mal aj on zacatt podielat na chode domacnosti a starostlivosti o deti aby ste mali doma pohodu, upratane, navarene, ozehlene, deti opatrene?

@viestta povedala, velakrat. A nic

Tak tam hladaj chbu vo svojich pocitoch. Mas bezohladneho a sebeckeho hnupa vedla seba. Zaccni riesit jeho, az potom ocakavaj, ze ta zaplavi laska k detom a deti ti to laskou odmenia. Pretoze tam zacina tvoja beznadej, v tom, ze si unavena, nevyspata, stale v stereotype. Pan otec a pan spolubyvajuci nech zdvhne rit z gauca a zacne doma makat. Ked makat nechce, tak si si zly model vybrala.

ako si vychovas, take mas. Ak si vychovas deti vo vztahu k rodicom, nebudes pre ne len zdroj buducich vyhod (darceky, vnuckohotel, bezurocna banka).

Ja som typ človeka, ktory deti moc nemusí. Proste sú upistane a idú mi na nervy cudzie deti vonku, radšej vy som robila 24h vkuse niekde v závode ako učiteľku v materskej škôlke... Ale, svoje milujem nadovšetko. Aj sestrine a sesternicine. Milujem keď môj malý 1,5 ročný príde a povie mami, pohladka ma a dá pusu. Ja sa opýtam ci ma ľúbi a on ze áno. Vtedy mam srdiečka v očiach a roztapam sa.
Veľa je to o výchove. Mňa, sestru, sesernicu, moju mamu, tetu, moju starku vychovávali v láske, vstepovali nám, že je rodina dôležitá a tak to aj vyzerá. Sme tu pre seba, podporujeme sa, spolu prežívame úspechy a aj pády.
Na druhej straane je môj otec, môj muž, švagor.. Vychovávali sa nie moc pekne, že si teraz nevedia prísť na meno. Nezavolaju si, nenapíšu, nestretavaju sa..
Zmeň nastavenie, požiadaj o pomoc, ja ti verím, že je toho na teba veľa. Rozlišuj co je bordel a co špina, navar si na pár dní dopredu alebo si zaplať donášku.. Aj život s deťmi je úžasný, no nie pre každého..

@anketkarka to máš absolútne pomýlené. Ja si nemyslím, že mám na niečo nárok, ani že vzťah s deťmi je systém požičaj-vráť. A ani nie som nejaká fanatická matka, aby som si myslela, že som se deťom celá rozdala... Ja som ich len milovala, dávala som im najavo svoju lásku, ale aj prísnosť, určité limity a zásady, spravodlivosť, pochopenie, kamarátstvo. Bez toho, že by som to vyžadovala, dostávam (teda dostávame obidvaja s manželom) všetko vrchovatou mierou späť. Aby som predišla múdrostiam, že ešte neviem, čo bude, tak viem, moje deti sú už dospelé a náš vzťah je krásny. A vieš, či sa to v tvojich deťoch splnia tvoje očakávania, to nie je nejaký "prírodný proces", to závisí aj od výchovy