Obdobie vzdoru 2 roky v živote dieťaťa mi pripadá ako 20 rokov galejí

My máme to isté samozrejme dostane vyhresene keď spraví zle nám malej aj on dostane potom po zadku keď sa to opakuje u nás zaberie sa povyhrážať ze mu vyhodím nejakú hračku tiež čakám kedy s toho vyrastie no on ma aj takú jedovatu povahu podľa mňa to sa ale nezmení

Ja sa priznam, ze som buchla spät alebo zručala neskutočne, ze co si to dovoluje na vlastnu maminku dvihat ruku... toto je pre mna cez vsetky ciary. Ano, ma sa ukazovat, ze buchni do vankusa, vysvetlovat, ze to boli, ma sa pridrzat ruka, ale ked to nepomaha, treba ist o level vyssie. Hned ju to preslo. Potom zacala buchat muza, tak to sme zas citali, ze ma ukazat, ze ma fyzicku prevahu, cize spravi ze som velky medved, brum brum, pevne ju chyti, akoze len hra... a ona vie, ze nema sancu proti takej presile. Inak sa spravame slusne, pokojne, respektujuco, vsetko vysvetlujeme... ale ked nieco taketo spravi, tak to neexistuje. Ohybaj ma mamko, dokial som ja Janko... ked ta tresne ako 8rocny, uz bude aj neskoro... ano, chalani riesia veci pastami, dievcata krikom, ale to neopravnuje bit rodicov.

My sme to prezili 3x..teda s najmladsim este stale prezivame (ma 3,5 r.)..od cca 2,5 r. do 4 r. to trvalo u starsich..dennodenne a za vsetko..nemohli sme len tak hocikam chodit,vsade boli cirkusy..zobralo nam to 100 rokov zivota..nasi znami take problemy nemali..nas ale deti nebili,nas doslova psychicky terorizovali..

Áno za tie 2 roky som ho asi 2krat tapla po zadku ale to už bolo také ze zle......aj nakricala, naposledy pred 2 týždňami obrovský krik a aj tak mierne zleoseni .....inak sa snažím ozaj respejtujuco....no viete čo ma hrozne štve, ze mamy co sú ako hulk dieťa zahanbia zbiju majú väčší poriadok ako my s mm co sa snažíme s pokojom.....a čas áno ten mu venujeme vsetok.....ja neviem hľadám nejakú fintu co by pomohla, to s tým medveďom som ešte nepočula

Ja keď ma udrela som sa na ňu hnevala, proste chladny prístup. Samozrejme nie nejak dlho, väčšinou sa do pol hodiny ospravedlnila. A teda bola nás možno mesiac. Dva roky, to veru neviem čo by som robila.

Ahoj, zaujímam sa o túto tému, mám ju pred sebou v realite, pričom za sebou rôzne teórie, ktoré nemám overené ☹
Zahanbovanie a zabitie pôsobí ako poriadok len zvonka. Vnútri vedie dieťa boj, ktorý prejaví neskôr. Keď dokáže ,,buchnúť po stole raz" dospelý, je to niečo ako prejav vzbury proti cítiacemu nátlaku. Prečo si zvolí človeka ako ten stôl? Stôl mu ranu nevráti. Vydá zvuk v závislosti od pocitu nátlaku a svoju nevôľu dá najavo. Ak by dieťa nedalo najavo tlak v sebe navonok, bude sa hromadiť a vybuchne neskôr. Som zástanca hry, ktorou sa dieťa učí, aj vyrovnania sa s tým, čo prežíva. Vie sa dospelý vrátiť do obdobia hry, kedy sa učí? ( Tie galeje mám len v predstave a snažím sa im vyhnúť aj pomocou tejto témy).

@katkamatka7 Pardon, preklep* zbitie

Poznam velmi dobre, bolo to dva roky katastrofy a nepomohlo nic, ani dat na zadok, ani ine triky, chcelo to len cas. Dnes ma 15 je to neskutocne kludne dieta, vyborny ziak na ktoreho je spolah, pomoze kazdemu. Len ja si obcas spomeniem ze sme dva roky nemohli ist na ihrisko, lebo kazdeho hned bez priciny udrel, ze ked som prenho prisla do skolky, stale som schytala aj ja, proste to bol jeho sposob ako sa vyrovnavat so situaciou, nechcel aby sa nanho sustredila co len minimalna pozornost a nevedel to dat inak najavo. Dnes uz to viem a pri druhom a tretom som to riesila inak, vtedy som len stracala nervy a bolo to este horsie.