Niekedy je pre mňa ťažké byť mamou

Podľa mňa to je normálne, veď ti to zmenilo celý život naruby. Mne to trvalo asi rok kým som sa s tým úplne zmierila že toto je teraz môj život 😀

Myslím, že to je úplne normálne. Ved aj mamy nemajú každý deň úplne super bomba náladu. Treba si možno vyhradiť nejaký čas na seba, aspoň hodinku, dve, dieťa dat mužovi, babke, svokre, ísť si sadnúť na kávu, zacvičiť, alebo sa len tak prejsť niekam. A hneď je život ešte krajší. Ja moju zbožňujem, ale psychohygiena musí byť. Dva krát týždenne chodím cvičiť, to ju stráži muž a raz týždenne k tomu mam výcvik so psom na skúšky a to ju stráži babka. Mala bude mať 6 mesiacov o pár dní a mne to veľmi pomáha, keď môžem na chvíľu vypadnúť. Byt mama neznamená byť otrok s iba krásnymi pocitmi

Myslím,že to zažila každá jedna mamina a ktorá tvrdí,že nie,tak tej neverím.😂 My máme dokopy 4 deti vod puberťák až po mimino,tak si vieš predstaviť akou škálou "materských" pocitov prechádzam za tých xy rokov. Treba sa venovať aj sebe aby nás neporazilo,akýmkoľvek spôsobom čo ti urobí dobre. Niekto sa skoro vráti do práce,niekto cvičí,niekto chodí po salónoch krásy.🤷 A netreba zabúdať,že aj chlap je rodič. Nie je všetko len na pleciach matiek. Teda nemalo by byť.

no, celkovo poslanie maminy je veľmi náročné, až by som si trúfla povedať, že najťažšie
ja napr. ani radšej nemyslím, že čo sa môže stať keby .... lebo ma celú roztrasie, až do úplného zúfalstva / myslím také myšlienky typu - strach o detí / Je to trocha mimo tému, len som chcela poukázať, aj z inej strany to máme ťažké.
Takže ťa úplne chápem a ver mi sme tu viac také, ktoré prepadali do zúfalstva v určitú dobu / čase / toho dieťaťa. Neboj bude to už iba ťažšie - vtipkujem.

tvoje pocity sú uplne normálne.. neboj sa, ešte si čerstvo maminka, si v období kedy je to dosť vyčerpávajúce...♥ príde čas, kedy si zrazu uvedomíš že už je to iba príjemné, dobré, krásne a si ok 🙂 hlavne sa nezožieraj.

je to normálne, môj už má 14 a tiež niekedy rozmýšľam, či to bol dobrý nápad mať dieťa 🙂 🙂 🙂 ale ľúbime ho najviac

Je to celkom normálne, vôbec sa tým nejako netráp. Každej žene na materskej to asi napadne, a ak nie, tak len nechce to priamo povedať.
Je to zmena. Hlavne o tom, že už nikdy nebude život ako predtým, keď boli ste len dvojica.
To neznamená, že si zla matka. Si normálna matka.
Voľakedy akosi sa tie deti "vychovali" samy, pretože bol bežný generacny život, deti behali od malička po dedine, a dozeral ich každý, nielen matka, ale babky, tety, krstni, susedy vonku, aj staršie deti proste dávali pozor na tie male, každý každého poznal.
Matky neboli také "zavrete" len s dieťaťom doma, nemali ich celé dni len ony na starosti.
Tetaz je iný štýl života, jednoducho aj preto sa často ženy cítia unavené, lebo fakt byt v kuse s malým dieťaťom s ktorým si ani nepokecas, len stále premýšľas, čo chce, prečo plače, vymýšľas mu program,a stále dookola, je únavné.
Ale je to len obdobie. Deti vyrastú a budú len samostatnejsie.

Mám doma takmer 10 mesačného fiškusa a to čo píšeš je presne ako keby o mne 😅 a je to tak v poriadku, malo by sa o tom viac a úprimne hovoriť ze to nie je nič zlé, tiež máme právo na takéto pocity, nie sme predsa stroje ale ľudia…
Takže sa nemáš prečo cítiť previnilo, aj napriek tomu si pre svojho drobca tá najlepšia z najlepších ❤️
A čo mi pomohlo/pomáha? Asi sa s tým zmieriť, že nie vždy je všetko ružové a stále si poviem - je to len obdobie. 😀🙂

Toto som tu kedy pisala? 😃😂😂👍 hah srandujem, lebo moje pocity jak cez kopirak. Kym ich lubime a davame im to casto najavo je v poriadku mat taketo myslienky. Ja som sa dnes po 13 mes snad prvykrat vyspala (aj to s 2 prestavkami na kojenie) ale ten rozdiel v nalade sa neda porovnat. Vidim ze u mna su negativne myslienky spojene s unavou a nedostatkom casu pre seba. Ked sa tieto dve veci odstrania to bude raz najviac 😃👍😅

Tak ja to zažívam teraz pri pubertálnej dcére :D :D Ani ten spánok mi tak nechýbal, keď bola malá, ako som teraz z nej vyčerpaná, unavená. A to som si s ňou teda užila aj vtedy, ale teraz ???!!! MASAKER

Každý vecer,keď mi deti zaspia a tak krásne spi majú,nerozprávajú,neháda sa so mnou starší,nepapuluje,mladší nevrieska a obaja du proste vo svojom a v klude ,tak si poviem aké super je mat rodinu a stastne deti … a cez den keď od staršieho pocujem 500krat mamiiii (má 4 roky) a od mladšieho ehmmmm (má rok) a vidim ten jeden jeho prst ako na niečo ukazuje,mam chut zbalit si knihu,pitie a ísť aspoň 20 metrov od domu a sadnut si na cestu🤷‍♀️😃byt mamou je super,je to krásne,sle to najnáročnejšie čo môže byt … je to taký pocit zodpovednosti a podľa mna aj denného zlyhania🤦‍♀️Nie di zla matka,si vyčerpaná,potrebujes cas pre seba a oddych. Ja sa napríklad tesim na dnes že určite pridu babky😃🥳

Oh ako velmi ti rozumiem, akurat vcera vecer som mala tie iste myslienky a to mam deti uz dost velke. To ta asi nepotesi..su to ine starosti, ale stale je to narocne, hlavne ked si na to sama. Bude dobre 🙂

Verim,ze je malé percento žien, ktoré toto nepocítili, byt matkou je ich poslanie, ze ich deticky boli anjelikovia,spali,jedli,kakali, žiadne excesy,taky plynulý priebeh. A potom sú tu mamky a ockovia,co ich deti revali od narodenia po 18-tku a stále nieco sa riešilo...ja úplne rozumiem ľuďom,co povedia ze deti nechcú, neviedia síce co je to,ani tie starosti,ale ani tu lasku nezažijú, ale akosi vedia ze nie, nechcú.
Dlho som patrila k nim, ze nie,nakoniec sme si naplánovali dve deti,a vychovávame ako najlepšie vieme,obcas som zrelá na lexaurin.

Jasne si povedat,co je tazke pre mna. Zistit preco. Ak to mozem zmenit,tak zmenit. 🙂

Ja mám 10 mesačného a mám veeeelmi podobne pocity 😊 je to podľa mna úplne normálne 😊 ja väčšinou led už mám pocit že je to taká rutina tak si poviem že stále lepšie ako sa naháňať v robote 😆 narobím sa v živote ešte dosť a teraz mám jedinečnú šancu byt 3 roky doma 🙈 ale tak ja mám fakt pohodové dieťa, aj telku si cez deň pozriem, aj navarím, aj oddýchnem 😊 je to niekedy stereotyp ale je to super a snažím sa so to užiť a myslieť hlavne na pozitíva 😊 a aj taký pohár vina večer na balkóne keď krpec zaspí je super 😅

Podľa mňa to ma každá mamička v určitom období dietata. Mat dieta je náročné, ides na druhú kolaj. Hlavne pri malých. Ale ako čítam príspevky vyššie tak ani s vacsimi to nie je med lízať. :D

A ty si asi ja😀😀 tiez mam podobne streho syna a podobne pocity obcas. Nechala som sa pocut, ze je to bezne, tak asi je to naozaj bezne

@elenka.k inak, ten strach, to je to, čo bolo pre mňa úplne najťažšie na začiatku. Strach taky, že som si nevedela predstaviť, že to teraz takto bude stále. Zmiernilo sa to síce, ale je to niečo, čo ma prekvapilo po pôrode

Kazda zena to ma... niekedy by sme ich laskou a zozrali a niekedy si trieskam hlavu ze naco mi to bolo dobre 😉

Je to úplne normálne takéto myšlienky. Nechcem ťa strašiť dopredu, ale ešte príde obdobie vzdoru a to bude skúška nervov. Ale neboj sa, potom ho dáš do škôlky a bude lepšie. 😂

@snehuliak77 presne to iste aj mňa prekvapilo. Strach. Taky strach som v živote nezažila a neviem si predstaviť, ze sa budem takto strachovať stále.
Každopádne veľmi pekne ďakujem každej z vás za odpovede, trochu ma potešilo, že to tak necítim len ja. Modlím sa za lepšie časy, lebo v poslednom čase sa na nás všetko lepí a som už unavená zo všetkého :(

Ja mám častokrát pocit, že som sa radšej mala zavrieť do kláštora, s deťmi prípadne iba občas pomáhať...

@snehulak77 presne, lebo už nie iba ty sama, alebo vy dvaja ale už je tu ďalší malý človiečik, nad ktorým budeš mať zodpovednosť /chrániť ho / do konca svojho života, tu potrebu, ktorá nám vychádza zo srdca. Nesmieme myslieť na najhoršie, lebo by sme sa z toho zbláznili. Ale sme ženy a sme silné 🙃

🙏 👍
Prajem veľa síl a trpezlivosti

Ja to citim rovnako mam 4 rocneho autistu a 2 rocneho nervaka. Milujem ich tak ze sa to neda ani opisat ale nezvladam tu rolu matky nezvladam byt 24/7 niekomu sluzkou obskakovat ich starat sa. Ciste zufalstvo

Nooo áno lebo si aj žena,aj manželka aj kamoška a život sa netočí len okolo detí
Je to normálne

Jooooj,kolkokrat som sa muza opytala,preco sme si nekupili radsej steniatko (prosim,brat s davkou humoru)? Byt mamou je to najtazsie,co som kedy robila. Ja hovorim,ze nie som ani tak unavena,ako vycerpana. Zo stereotypy, z neustalej zodpovednosti a pozornosti, z toho,ze nemam dostatok casu na bezne veci. Ale...za nic by som toto dvojrocne strasidli nevymenila. Takze ja ta uplne chapem,su to prirodzene pocity a mas na ne pravo. Necit sa vinna,zla,neschopna,pretoze taka nie si. 🙂