Nezvládam svoje dieta
Priznávam sa dobrovoľne ze nezvládam svojho 2. Syna, nemám naňho žiadne páky, nič naňho nefunguje. Pre vysvetlenie, mam 3 synov. Najstarší 5r. je totálne nenáročný, intelektuál, poslušný, rozumný, pokojný. Tento druhy to jak keby certovi vyletel z voza. Ma 3 roky a všetci certi s nim šiju, skúša moje nervy každý deň. Neposluchha absolútne nič co mu poviem. Nechava za sebou spust, rozhadzuje, hadze hračky na zem, uz viackrát pohryzol staršieho brata aj mladšiemu robi zle, ide okolo a strci donho. Proste on ma neskutočný temperament, zas na druhej strane vie aj úplne neskutočne prejavovať lásku. Ma veľmi dobre srdiečko, ľúbim ho jak kona ale neviem ako naňho. Je mi jasné že si pýta pozornosť, ale ja potrebujem aj porobiť niečo doma. Neposlucha nielen mňa, ale aj manžela, babku dedka.. proste urobí si vždy po svojom. Nepomôže ani keď dám po zadku ani keď nakricim. Kazde ráno sa budím s tým ze dnes budem trpezlivejsia. Poraďte prosím ak máte takúto povahu doma co u vás funguje. Ďakujem 🙂
Šupni ho do škôlky 🤣
Pripájam sa....mám dvojročného a je to niečo podobné, je vnímavý, múdry strašne milený, dosť sa nám teraz rozrozprával, takže stále reční a krásne si spája veci do súvislostí, ale absolútne nás nepočúva, nepomáha nič. Prezliecť ho trvá aj pol hodinu. Keďže som tehotná a nemôžem sa s ním nadrapovať, tak idem formou prehovárania a pánko si ide svoje a keď sa aj začneme prezliekať, tak mi 5x utečie kým to dokončím, vzpiera sa, kope...už som dostala pár rán aj do brucha. Nemôžem s ním ísť ani von sama bez muža, lebo sa rozbehne ako blázon a ja ho jednoducho už v tomto stave neviem dobehnúť a ak ho náhodu aj dobehnem on sa začne o zem hádzať a ja ho neunesiem, bojím sa, že sa pri mne zraní, že mi vbehne pod auto, tak chodím von len ak ide aj muž, on ho naháňa a má s ním čo robiť a ja za nimi dobieham. Párkrát mi rupli nervy a nakričala som na neho a potom ma to strašne trápilo a ešte aj teraz keď si na to spomeniem mi idú slzy do očí, čo mi to príde ľúto, že som sa neudržala. Ja viem, že je maličký a nemôže za to, a to ja sa musím ovládať len niekedy mám už tak našponované nervy a som tak unavená zo samotného tehotenstva , že sa ledva držím. Pomáha mi keď odídem z miestnosti a idem sa vydýchať von na vzduch na pár minút a rátam do 10, ale stále som neprišla na to, ako s tým naším čertíkom postupovať, aby začal poslúchať a prestal všetko hádzať o zem, rozbíjať a ničiť. Neviem si predstaviť tento model jeho správania keď budem mať doma novonarodenú dcérku. Takže ak viete niekto ako na to, prosím poraďte. Ja stále dúfam, že je to len obdobie a dostane rozum a bude to lepšie.
Skuste diagnostiku v centre. Mozno ma ADHD alebo potrebuje iny pristup. Na mojho synivca neplatili tresty a zakazy- bolo mu to jedno. Dokonca bol taky drzy, ze sam povedal - mizete ma aj zbit ale nie( nikdy nebol bity - a vsetci si mysleli, ze to je pricina). Nakoniec zabrali pochvaly a odmeny. To zas bolo reci - ze neposlusne a "zle" decko sa ma trestat, nie odmenovat. No cuduj sa svete- zabralo. Samozrejme,ze nie je z neho anjelik, no v ramci standardu+ vek je to ok.
Niekedy pomáhajú aj obrázky/kartičky. Niektoré deti sú viac vizuálne ako verbálne. Môj bol tiež občas ako hluchý, ale keď som mu ukázala obrázok, že čo nechcem, aby robil, tak až vtedy si to uvedomil. Alebo nastaviť stopky, keď má niečo dokončiť a nechce. Príp. upratovať na čas, obliekať sa na čas. A ak má v niečom záľubu, tak ho tým motivovať. U nás je motivácia základ. Nie podplácanie, že kúpiť niečo, ale aj nejaká aktivita, rozprávka, niečo ísť pozrieť v rámci prechádzky. Na môjho tiež kričanie nefungovalo a ani nefunguje. Akoby vypol príjem a už sme skončili úplne 🤷♀️.
neviem ci ta ukludnim, ale v puberte moze byt uplny opak 😂 tak bolo aj u nas, aj ked mam podozrenie po rokoch, ze nejake add, adhd tam moze byt, lietal, behal a teraz ako prikovany doma 😂
@zuzinka888 áno, aj to je možné. Adhd, pas, môže byť za tým všeličo. Niekedy len nejaké znaky. Možno ešte mu spraviť niekde na každý deň obrázkový rozvrh, že čo sa kedy bude diať.
@dominikak4 mne sa zda,ze nevues byt nanho prisna a bojis sa mu ukázať, ze sa nanho hneváš. Aj to je sucast urcovania hraníc, ktore mu, zda sa, chybaju.
Musis trvat na svojom, aj za cenu, ze bude plakat. ak sa hodi o zem,nevsimaj si ho.
Ma obdobue vzdoru, skusa a ty mu to nesmues dovolit
@zorkahorka len on nepočúva ani muža a ten mu teda ukáže, že sa hnevá, aj mu capne po riti....
@dominikak4 situacia na ceste: bud mi das ruku a nebudes utekat, alebo nikam nejdes. Pri prezliekani: ked zacne vymyslat, sklon sa k nemu s varovnym prstom a dorazne povedz "a dost". Ak nebude posluchat, odopri mu niečo oblubene. A nech sa hadze na zrm, kolko chce. Dolezite je nereagovat na to
@milanpetras noo vyskúšam 😉
@somkatka ako pises, je temperamentny, cize vsetko velmi preziva, ci lasku, ale aj hnev, frustraciu a ze deti v jeho veku vedia byt frustrovane z cohokolvek 😀 skus ho pochopit, povedat mu, ze vies, co ho hneva, ved ma pravo sa hnevat, ale musite sa naucit ten hnev regulovat. Skus si k nemu čupnut, opytat sa ho s laskou, co sa deje a pochopit ho, objat ho a potom mu povedat, ze sa to ale robi takto a takto a ze s h rackami sa hra a nehadze a podobne. No a ked treba byt raznejsi, tak mu dat na vyber, bud si vyberie, zeposluchne, alebo si vyberie trest, ktory treba samozrejme dodrzat, aj keby co bolo. Detom treba zverit zodpovednost. Nech si on vyberie, ci bude brata hryzt, alebo bude bez rozpravok napr.
@petricka22 ďakujem, super ste to napísali 🙂 ale ľahšie sa to.cita ako robí. Lebo niekedy keď ho chcem pritulit a pochopiť zrovna vtedy ma odhana. Ale momentálne to vnímam ta ze my rodičia chceme od deti niekedy všetko hneď. Hneď prestaň plakať, hneď sa ukludni atď.. a ani my dospelí to nevieme robiť, tie emócie musíme prežiť a takisto aj deti. Takže je to taka škola pre mňa.
@somkatka ano, treba dat detom cas a treba pochopit, ze takym laskavym pristup, s pochopenim a bez hnevu clovek dosiahne viac, ako krikom 😀 a ze viem, o com hovorim. Preroze sme si tym vsetkym presli s dcerou a bol to boj, mocensky boj nas dvoch, ze ktora bude viac kricat, ktora ma viac pravdu… a ze vedela vrieskat doma aj hodinu v amoku a kopat do nabytku, ci dupat… postupne sme sa tieto situacie naucili zvladat. Ale my sme teda vyhladali pomoc. A myslela som si, ze to moja dcera potrebuje a to som bola ja, ktora potrebovala ukazat spravnu cestu a naucit sa inemu sposobu komunikacie s nou 😀
@petricka22 no vidíte, presne tak to je ze koľkokrát my rodicia sa musime zmeniť a nie naše deti 😉
@zuzinka888 som zvedava cim ho budete odmenovat v puberte 🤣🤣🤣 zase vychova podla internetu 🤷♀️
@morgane1975 no to asi tazko. Ja som svoje deti vychovala ked sme este o internete ani nesnivali. Deti som nikdy nebila a ani netrestala - iba znasali dosledky svojho spravania, o ktorych vedeli. Cuduj sa svete nikdy s nimi problem nebol. Nikdy sa nik nestazoval na ich spravanie. A su z nich normalne fungujuci ludia co prezili pubertu bez ujmy.
@petricka22 dakujem za odpoved ❤️ no je to tazke priznat si ze za to mozeme velakrat my rodicia, ale sj my sme len ludia 😉
@somkatka a chodí do škôlky?