Nezvladám materstvo

@anjelicek26 No tak to tu asi na SK nebude 🙂 ale mozem skusit. Dakujem, lebo som to este nepocula.

Odporúčam dobre sa porozprávať s manželom o tvojom psychickom stave a vyhľadať psychológa. Čím skôr. Terapie vedia veľmi pomôcť 🙂 Hlavne netreba strácať nádej a riešiť problém. Nie si zlá matka, len si príliš vyčerpaná, takéto obdobie môže prísť, ale treba to riešiť. 🙂

Tuto to mas dobre popisane https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/3763... a su na to terapie aj na Slovensku, ved to nie je lokalny problem, je to tak vsade...tyka sa to vsetkych ludi, ktori su dlhodobo pretazeni - ci je to pracovne, ci privatne, proste telo v urcitom momente uz spusti klapky a nevie zresetovat normalne.

Úplný popis syndrómu vyhorenia..nebojte sa bude to dobré, len treba čím skôr vyhľadať pomoc psychológa/psychiatra. Držím palce, ste dobrá matka 🙂

Ono, na "uprac si veci lebo ti zatrhnem tablet" v zásade nevidím nič zlé. Neviem o akom veku deti hovoríme, v zásade vždy sa dá nejako odbremenit aspoň od určitých veci organizáciou.
Osobne by som už asi bola bud na psychiatrii alebo v base vďaka mojej staršej keby nemala spisany detailný plán povinnosti na každý deň, ktoré pokiaľ niesu splnené jej 10 z 9 matiek neodporúča ísť mi ani na oči zo žiadnymi požiadavkami.
Keďže je ADD tak tam ma detailne fakt všetko od umytia zubov, uloženia oblečenia, umytie rúk keď príde zo školy atď + nejaké male povinnosti typu vyniesť smeti. Proste bežne náležitosti ktoré treba denne spraviť. Neexist ísť si sadnúť za PC ak má nepodložené oblečenie a pod situácie. Samozrejme, stále ju treba čas od času upozorniť, ale oveľa sa chod veci u nás doma zlepšil. Skrátka nieje možné aby všetci v domácnosti fungovali na úkor jednej osoby, to by bolo na zblaznenie.

Čo robíš, kým sú deti v škole?

Treba navštíviť psychologičku a ak nepomôže tak psychiatričku. Lieky nie sú hanba. Mne zachránili život keď som už nevládala ďalej fungovať.

Tiez mi napadlo, ze co robis kym su v skole? Nemas pracu? Konicky atd. Ja mam teda deti 3 a viem dobre pochopit o com pises, ked su deti doma ani nemam pocit, ze zijem. Uplne som vypnuta a sice ich milujem a dala by som.za.ne zivot. Lezu mi na nervy ..kazdu chvilu nieco riesi.e, cele dni som v kuchyni alebo s vysavavam. Od sep.riesim sople a kasel 2rocnej, do toho ulohy so skolackou, nakupy a znudene reci skolkarky domacnost atd. Najradsej by som sa odpalila uplne sama na mars. Mam tieto stavy pocas pms, ked mam plodne dni tak su deti moje naj.kamosky. Nemas to aj ty ovplyvnene hormonmi? Tiez mam vela krat tieto myslienky, ze som nikdy nemala byt mama.. 8 rokov na materskej je silna kava aj pre zdravu osobnost a to som flegmatik, ale niekedy sa nespoznavam.. je to podla mna uplne normalny stav/obdobie a aj to casom prejde.. Je fajn to priznat a pokecat si o tom. Najst v tom samu seba a odpustit si to, tiez si len clovek mas narok na sebalutost bez vycitiek..

Presne toto poznam. Stavy, ze nechcem nikoho vidiet, nech mi daju vsetci pokoj.
Niekde medzi burn-out a depresiou.
Do toho dcera ADHD a dennodenny boj so skolou - aj ked zatial to ide dobre.
Bola som u psychologicky, ale okrem vyrozpravania sa mi to priamo nepomohlo.

Co mi viacej pomohlo - ked som fakt vypadla na 4 dni a spravila som si vylet s kamoskou. To bol dobry reset.
Prave teraz ma drzi nad vodou pekne pocasie (ja som na slnecny pohon) a vizia dovolenky o mesiac. Plus s tym spojena organizacia, hladanie informacii a tak. To ma bavi, mam sa na co tesit. Vypadneme na 10 dni, zazijeme nieco nove, spozname nove mesto, ochutname nove veci - toto potrebujem 😉
Corona, lockdowny, home office, home scholling zo mna spravili neznesitelnu harpiu.
Vratit sa medzi ludi do roboty pomohlo, ale nie na 100%.

A viem, ze ku lekarovi budem musiet ist, lebo zima mi nerobi dobre ani psychicky, ani fyzicky, a aj ta dovolenka a pozitvny efekt z nej bude raz passe...
Mam v plane ist ku vseobecnemu lekarovi, nech ma naviguje potom dalej.
A ano, vitaminy beriem (B-komplex, magnezium), aj nejake bylinkove vytazky na nervy atd. Ale vstavam casto s nechutou a pocitom, akoby ma presiel valec. A vecer odratavam minuty, kedy pojdem spat... Aj ked teraz je moj svet v poriadku kvoli organizacii dovolenky 😉

@tinka_1807 hladala som psychologa, jasne ked je clovek v keli, nema hladiet na peniaze, ale ja ozaj nemam 30 eur na sedenie tyzdenne, par statnych som nasla, trebalo by dochadzat, budiz, ale co som dve obvolala, ze zavolajte v decembri, mam plno.

@haley7897 Vies co, je to problem, ked mi to syn povedal, ze kym neurobis toto a toto, nedam si dole gate. Nielenze som pocitila, ake je to neprijemne, takto vydierat, ale som videla, ako prebera moje moresy. Inak vdaka tiez za tip, ja nieco pre deti spisane mam, ale nie tak detailne, ako vravim, asi nie som moc dobra matka, v zmysle vychovy a preto sa mi to obracia ako bumerang. Deti nie su zle, len som vycerpana.

Robim na polvicny uvazok. Bojim sa, ze kebyze vypadnem z prace, tak sa to zhorsi, no na druhej strane v tomto stave si vobec neviem predstavit, robit na plny uvazok.

@ichbinich Toto by som strasne potrebovala, ale nenasla som na to odvahu, kvoli tomu, ze manzel to nezvlada sam s detmi a nechcem na ukor deti, ale uz ozaj zvazujem, ze ich budem musiet "obetovat". Syn ma 6r a on dost na mne visi.

@biibiana Urcite su v tom hormony, ale z dlhodobeho hladiska to ide dole. je pravda ze teraz som 2 tyzdne doma, dieta chore, ja chora, ale citim to tak dlhodobo.

Baby moc moc dakujem, pomaha mi to, ked mi to pisete.

A pre toto všetko čo tu opisujete som sa rozhodla nemať deti lebo by to nedopadlo dobre.Nemala by som na to proste nervy.Myslim si že to nie je len o menšich detoch že s tými su starosti.Potom zas pride puberta atd.Plus vám nikto nezaruči že si s deťmi aj budete rozumieť v dospelosti myslim.To je práca na celý život.Nie každá žena sa hodi na rolu matky.Ja som si to našťastie uvedomila dosť skoro.A nestrádam teda absolutne a to už mám pomaličky kristove roky

Urcite nie si sama.
Skus si najst nejaky pevny termin, co si pojdes po svojom na 1-2 hodinky. Hoci aj sama na kavu. A nemysli na to, ze doma najdes vybuch, lebo manzel je tretie dieta 😉
Ja som vedela, ze po tych 4 dnoch to doma bude zaujimave. Ale okrem pradla bolo vsetko v pohode, nezlakla som sa pri dverach 😀
Skus is najst nejaky kurz - hocico. Ja som zacala chodit na jogu, ale potom prisla corona 🙄 Ale bolo to prijemne, uplne vypnut, a aj mi to pomohlo s chrbatom, menej ma bolel.
Nemusis si robit tolke starosti, ze ked budu deti iba s otcom. Proste on ma iny styl vychovy. Ale aj ty mas narok na TVOJ cas. (ja viem, pekne tu o tom pisem, ale sama to niekedy nedodrzim 😀) Ja celkom dobre vypnem pri citani. Kedze dcera potrebuje moju pritomnost pri zaspavani, tak to vyuzivam a citam na citacke. Ano, niekedy mi to lezie na nervy, sediet tam pri nej, ked viem, ze musim spravit hento alebo tamto. Ale zvycajne sa ponorim do ineho sveta a vypnem.

A este ma napadlo - pomohla by ti nejaka pomoc v dom,acnosti? Ze ti pride niekto upratat? Ze na cas zmenis system varenia/chystania jedla? Alebo baby sitterka a ty si zatial upraces?
Alebo ak je to z roboty mozne, robit 4 dni trochu dlhsie a 5ty den mat volno...
Proste skusit najst nejaky kompromis.

No ono ale veci fungujú žiaľ (?) tak, že musíme v živote strpiet istý diskomfort a splniť si povinnosti ako prvé aby sme mohli mať slobodnu vôľu v tom čo by sme chceli robiť. Nemôžu fungovať na úkor teba. Definitívne nie keď k tomu všetkému aj pracuješ. A zásadná vec - aj keď uznávam, ze toto môže byť len môj osobný názor - je, že deti nie sú rovné rodičovi. Tu musí fungovať istá hierarchia. Nehrozí, že by mi dcéra kládla podmienky takýmto spôsobom. Tu nefunguje rovnocennost vo vzťahu, skrátka preto, že by to ani nebolo zdravé a spravodlivé. Sme v rôznych vzťahoch jeden voči druhému, spoločensky mame iné funkcie a su na nás kladené iné nároky. V tvojej pozícii je úplne v poriadku klásť (rozumné) nároky, tvoje deti budú klásť nároky keď budu mať vlastné rodiny. Hovoriť s dieťaťom kamaratskym tónom a byť kamarát sú pre mňa dve rozdielne veci. Ja som rodič, zodpovedný za ich výchovu a budúcnosť, ich istota, kamarátov majú v škole. Možno to vyznieva tvrdo, ale tvoje výchovné metódy niesu žiadne "moresy".
Terapie a zvyšok môže naozaj pomôcť, za mňa ale, čo som potrebovala najviac bolo odstrániť príčinu, aspoň čiastočne. Odbrememenie od drobných povinnosti ktoré s ohľadom na vek môžu deti robiť samostatne pomáha.
A nieje to o tom, že by si bola zlá matka. Všetci sa snažíme byť čo najlepšimi rodičmi, ale je fakt, že nikto z nás vopred s istotou nevie ci koná dobre. Mojim cieľom je doviesť deti do bodu, že budú môcť "ničiť detstvo" svojim vlastným deťom svojimi výchovnými metódami mysliac si tak ako ja teraz, že konajú správne 😆

@haley7897 🙂

@anjelicek26 Ano, sedi to v tom clanku. A teda viac odpocinku by mi malo pomoct? Lebo ja som mozno robila aj opak, ze ci nemam depresiu a vtedy sa prave odporuca mat nejake cinnosti aby clovek neprepadal viac do toho stavu, tak som asi robila vlastne chybu.

Porad sa s psychologom, my ti tu mozeme poradit zle a hlavne na kazdeho plati nieco ineho. Mala som za tie roky dvoch kolegov s burn outom, vela sme sa rozpravali, je to tazky stav - hlavne najst tu samomotivaciu sa zasa rozbehnut... clovek sa stiahne do ulity, robi co najmenej, problem rano vstat a robit tie najzakladnejsie veci... ale netreba si to mylit s depresiou v tomto pripade veru.

Ty mi z duse hovoris. Len lietam rano do skolky, potom s mladsim daco, rychlo obed alebo nakup, zas do skolky pre druhe. Potom uz oci aj na riti. Jeden skace po gauci, druhy sa tam ledva vyskrabe a sadne si tak ze chrbtom padne dolu,alebo jeden ublizuje druhemu. No max stihnem do umyvacky dat riady.
Ked sa venujem jednemu, druhy robi zle a naopak.
Ked dojde muz 17:00 to mam 2h sichtu v kuchyni a medzi tym rit umyt,nakrmit, pracka doprala. 19:00 kupem a potom uz uspavam. V noci sa budiana striedacku.
Brutal je ked nie sme v skolke to len krik robim a potom mi to je luto. Jeden by siel von,druhy este vela neprejde a nemame sa tam cim bavit 🙈. To zas rev... Ideme dnu tak revu obaja. Ked na obed uspavam mladsie, tak starsie ziarli zacne bud revat, alebo nieco ine 😭😭😭
Ja nechapem jak to baby stihaju ze kozmetika, kadernicka nakupy.
Ja ked idem na nakup tak jednemu do kocika musim jedlo, lebo inak sa trepe von a reve a druhy zas strhava vsetko z regalov, uteka mi.. dake skusanie v kabinke mozem zabudnut 😩.
Konicky uz nemam ziadne a kamosky tiez,lebo byvaju daleko a nemaju deti.
Vyplakala som sa mozem si ist po robote!!!

Nuž, pre vás nie sú deti zmyslom života. Treba ten zmysel hľadať inde, nebrať všetko tak radikálne a vážne a stále si hovoriť, že raz vyrastú a vy budete mať viac času pre seba.

@asia83 podľa mňa skor naopak. Toto skôr hrozí niekomu kto sa až nad rámec snaží starať o deti a snaží sa byť vo všetkom pedant, vkladá sa osobne všade... To sa ale nedá dlhodobo ustáť bez ujmy.
Keď nonstop len nalievas druhým a nedolejes svoj pohár, ostatne časom prázdny...
Preto hoc terapie a všetko čo dievčatá radia pomáha, ale podla mňa dlhodobo treba prerozdelit s manželom príp rodinou povinnosti aby "dolievali" postupne viacerí a každý si stihol dopĺňať aj ten vlastný pohár. To máš ako v lietadle, najskôr musis nasadiť masku sebe ak chceš byť schopná pomôcť iným. To nieje o sebectve alebo iných prioritách

Boze. Decka zapojit hrou do lahsich domacich prác. Rezim. Spanie, vstavanie. Nedavat im sladké, potom su hyperaktivne, z umelych farbív je to. Ked neposluchaju, na tretie upozornenie, dat na zadok. Pravidlá, rezim a disciplina. A poobede sa ma ist spat. Tak sme boli vychovavani my a my sme nase matky museli posluchat. A este aj ucky v skole nam dali výchovnu. A tu sme. Aj aj nase matky a predstav si, sme zivi a zdraví.

Magnesium, omega3, vela vody, zacat cvicit, viac nepoviem. Aha este jedno dodam- bud silnejsia ako tvoje vyhovorky.

@nwnw ani nevieš ako mi odľahlo že nie som sama s takými stavmi 😁 s menšími odchýlka mi to máte rovnako ako my. Aj ja som burned out -5 rokov doma na retazovej materskej a do toho korona a medzitým niekde som stihla aj potrat a teraz operácia s polypom. Mám veľmi živé deti, fakt živšie ako inde a znásobuje sa to keď sú spolu. Muž to tiež nedáva...ďalšie dieťa na riešenie. Mne fakt pomáha aspoň pár hodín občas ísť na nakup sama. Musí sa zapojiť aj muž a deti to nejako prežijú.
Autorka: a čo babky,nemáte? Keby aspoň raz do mesiaca zobrali deti...to by pomohlo.

ja mam sice len 1 dvojrocne dieta, ale teraz som zacala pracovat na 80% uvazok a uprimne mam dost, obdivujem zeny s 2-3 detmi, v kombinacii s pracou to vobec nie je sranda, vdakabohu ze mi vela pomaha muz, dokaze sa o dieta s prehladom postarat a zastupit ma, neviem
si predstavit, ze by bolo vsetko len na mojich pleciach, mna strasne dava do nepohody stereotyp, denodenna rutina, furt dookola tie iste ukony, riesit zradlo, riady, vysavat, prat, zehlit, do toho mam nonstop pocit, ze sa dietatu dostatocne nevenujem, rodicovstvo je sakra narocne zivotne obdobie, niekde som citala, ze ludia v minulosti pracovali ovela tazsie, zili vo vacsom diskomforte (nedostatok jedla, obavy o zivot, nulova zdravotna starostlivost a popri tom mali aj 6-8 deti) a my v dnesnej dobe len fnukame ako nevladzeme a sme vycerpani, casto sa pytam samej seba ci mam pravo sa citit unavena ked z pohladu vesmiru robim vlastne takmer hovno (ked neratam starostlivost o 1 dieta a domacnost plus tukam hovadiny do pocitacu)….
autorke: mas moj obdiv ze zvladas 3 deti a este svojim sposobom beries ohlad aj na svojho muza (ten by potreboval psychologicku tiez podla mojho nazoru), nezostava ti nic ine len si na pravidelnej baze zabezpecit oddych a nejaky konicek, psychicke zdravie mas len jedno….

Staraj sa o seba. Deti k rodine/manzelovi na par hodin do tyzdna.. (pripadne niekto na strazenie raz za cas) a ty rob to,co ta bavi. Rob kludne nic. Zariadit si veci tak,aby si bola spokojna aj ty, nielen vsetci okolo. Ked bude ty spokojna,bude aj rodina omnoho viac v pohode ;)

Ano vyhorenie...mala som to tiez.....okolie si nevsimlo nic...nakolko ja som sfale stala na nohach...postupne som bola nevrla....a nerozumela som co sa deje...do toho starostlivost o starnuceho otca....
Treba to podchytit skor...neobvinovat sa....kazdy mame niekde inde hranicu.....
Drzim palce

Je mi ľúto čím prechádzas.Mas ešte niekedy z niečoho radost?Ja si myslím, že to je už na psychiatra mierna depresia.Uvidis ako sa budeš cítiť, ale ta únava a nechuť by tomu nasvedčovala.
Psychológa si nájdi aj, ked budeš čakať 2 mesiace.
Snaž sa aspoň večer vybehnúť von a pol hodinku len tak chodiť, dýchať...každý deň budeš sa na to tešiť a to bude iba tvoj čas.Niekedy to spadne ako na posrateho hajzel🙂každá mama sa niekedy tak cíti ja som to cítila podobne, keď mala dcéra 10 r úplne vyčerpanie zo všetkého, nechuť variť, lebo každý aj tak ohundre, nechuť ísť do práce, lebo tam tiež milión problémov, mne stereotyp nevadí, ale mala som taký pocit ako škrečok v kolotoči , že len vstať a stále niečo robiť a aký to má zmysel, keď nemám čas na dieťa koľko by som chcela, na seba, zdalo sa mi všetko zbytočne a prečo sa vôbec snažiť.. ...nejako sa to utriaslo zvolnila som a začala som cvičiť aj, keď som nevládala to bol čas iba pre mňa.Drzim palce oddychuj, čo najviac deleguj na muža, deti ..nauč sa neriešiť všetko príliš vážne..

@luccija Presne, stale clovek nieco robi, a nema to akokeby zmysel... a stale sa za niecim nahaname, nemyslim materialne, rano rychlo vstavat, do skoly, do prace, z prace, na kruzky, domov, do obchodu, pretrhnes sa, a este ked niekto nespokojne brble...

Treba sa obcas zastavit....zhodnotit....priority usporiadat....dat si take tempo ake clovek zvlada...nejaky realny ciel atd.....noekedy nas v zivote prekvapia veci...a zivot sadakedy zvrtne aj tak inym smerom aky chceme....

odporucam knihu https://online-antikvariat.sk/zeny-premozte-str...