Neviem prijať druhé dieťa
Ahojte, mam skoro dvojročné dieťa a novorodenca a neviem stále citovo prijať to druhe. Stále mám pocit že kvôli nemu nemám čas na to prve a ze mu nemôžem dať toľko lásky ako som mu dávala predtým. S prvým mam dosť intenzívny vzťah, veľa času sme spolu trávili a teraz to prirodzene nejde. Kvôli tomu niekedy cítim hnev na to druhe a chce sa mi plakať že ho mám, že nemôžem byť pri tom prvom keď ma vola. Prosím neberte to nevdacne že si nevážim že mám deti len je to veľmi náročné a neviem to emocionálne spracovať. Myslíte že je to ešte hormónmi? Mali ste podobne pocity?
Nech venuje viac lasky aj tatko... Neviem preco take vycitky predsa sa musis postarat o mensie... Alebo nechaj plakat mensie a chod za vacsim.... Myslim ze najviac to prezivas ty keby sa skladalakazda matka s dvomi a viac detmi kolko nas zarsich surodencov by muselo vyt psychicky poznacenych ❤️
Myslim si ze casom sa to zlepsi🙂 my mame doma 2,5 rocnu, tiez mame uzky vztah, hoci mala nema problem byt aj bezo mna 😉 teraz je na 2 tyzdne u babicky, a chyba mi, citim ako keby nam tu nieco chybalo, taky prazdny pocit vo vnutri bez nej, a to mame teraz doma jej 5 dnovu sestricku..ale tesim sa aj z malinkej, nie je a dufam ze ani nebude o nic ukratena..ani jedna z nasich dvoch princezien...no ak toto nejde prirodzene, treba si v hlave rozkazat, najst nejaku cesticku po ktorej buduce kracat spolocne 😊 necit hnev, deti vsetko citia, ak ty budes prezivat taketo stavy, budu aj oni nervozne, a nicomu to neprospeje..zapajaj starsie dieta do starostlivosti o mladsie, bude sa citit dolezito, a bude spokojne a ty nebudes musiet mat pocit ze ho zanedbavas...vsetko sa da ked sa chce..drzim palce 😉
ja mám medzi chlapcami presne dva roky... a tiež mi bolo občas ľúto, že nemôžem byť so starším, ale nikdy som pre to na mladšieho necítila hnev... len mi to bolo ľúto... ale vždy, keď malinký spal, som sa venovala zase staršiemu a raz do týždňa som mala doobedie 3 hodinky len pre neho, bábo vtedy kočíkoval dedko
Do všetkého zapájajú aj staršieho. Ja som mala tiež taký rozdiel. Všetko sme robili spolu. Nosil plienku, utierky, vyhadzoval..... všetko akože robil, aby sa cítil potrebný. Samozrejme, že aj mne bolo ľúto, že teraz nemôžem, napr keď som dávala spat, ale nakoniec sme sa úplne zohrali. A keď som musela upratovať, tak pomáhal....jednoduchú umyvl, zehlil...všetko so mnou...
Skús si prečítať čosi o poporodnej depresii, či sa to nehodi na teba.. takéto pocity treba riešiť a pokúsiť sa spracovať.. je možné že je to.len tym novým, treba si zvyknúť, ale treba počítať aj s možnosťou, že môže ísť o vážnejšie pocity, s ktorými môže pomôcť odborník.. ja mám tri deti, (medzi prvými dvoma mam 1,5r, medzi druhou a tretim takmer 3roky) a nemávala som hnev na mladšie dieťa za to že nestíham staršieho či starších.. ale popôrodnú depresiu som prežila pri prvom, nebolo to príjemné.. držím ti palce..
Mala som to a prejde to 🙂 Starsia mala vtedy cez 4 roky a bola som na nu velmi naviazana. Po narodeni druheho, som citila, ze mam aj to druhe rada, ale zdaleka nie tak, ako prve. A tiez som sa hnevala na mladsie, ze ma bralo od starsieho. U mna hrala rolu aj poporodna depresia, kedy som prirodzene odmietala novorodenca. Upravilo sa to asi po pol roku a teraz lubim obe deti rovnako.
Ja mam iba jedno dieta. Tiez sa bojim presne tohto co prezivas. Kazdopadne myslim si ze mas poporodnu depresiu. Porozpravaj sa s niekym komu doverujes, mimo MK a inych for. Skus sa porozpravat s maminou, kamaratkou alebo manzelom. A tiez k lekarovi by si mala ist pre dobro celej rodiny. Nie je to hanba, urcite by ti lekar pomohol. Ja som lezala po porode so zenou, ktora porodila 4 dieta a zdoverila sa mi ze ma poporodnu depresiu. Nechapala som to, 4 krasne deti, mlada zena, vystudovana pediatricka! Proste hormony, pomohla jej lekarka ked sa porozpravali.
A este nieco na povbudenie. raz mi jedna mama troch deti povedala krasnu vetu vdaka ktorej som aj ja tajne zacala uvazovat aj o dalsom dietati: najkrajsi darcek ktory mozes dat svojmu dietatu je surodenec 😊
Prejde to, ver mi. Tiez som sa obavala tohto. Nakoniec sa ta laska tolko znasobi, ze budes milovat obe deti. Je to tak.
prečo si mala to druhé, keď sa teraz na neho hneváš? 😮
to sa upravi, chce to cas - my mame v rodine opacny pripad...mamicka sa "zalubila" do druheho diatatka a prve berie ako nutnost :(
Určite hormóny. Mne zase bolo skôr ľúto druhého, že sa mu neviem venovať ako prvej v jeho veku. Keďže ona bola sama...spravodlivé, že? Vy sa nad sebou zamyslite. Moja mama uprednostňuje prvorodené dieťa a poviem vám, je to najhorší pocit na svete. Zmeňte to kým môžete.
Podľa mna si normálna, a je škoda že je veľa pocitov, ktoré matky nepovedia nahlas, možno by sa mnohé cítili menej osamelé. To staršie dieťa už poznáš, vytvárate si vzťah už nejaký čas. Novorodenec je “cudzí” človiečik. Ten vzťah si musíš vytvoriť. Určite s tým nezostávaj sama. Zapájaj staršieho. Popros rodinu. A eventuálne o tom hod reč s doktorom, môže byt poporodna depresia, hormóny atd. Ale jedno je iste nie si jediná, len sa o tom nehovorí je to tabu. Nájdeme o tom skôr v zahraničnej literatúre
@mimkao evidentne ešte dieťa len čakáš, tak nekrič hop, aby sa ti to po pôrode nevrátilo... Sú vseliake pocity a naozaj najhoršie čo môže okolie urobiť je odsúdiť ak sa k nim prizná.. (a áno, aj ty si teraz to okolie, lebo s ňou komunikujes)
@rubinka neviem co sa pohorsujes... Nepisem ze ma polozit batola a hrat sa so starsum ale ak chce starsi napriklad podat knizku alebo pomoct natiahnut teplaky po nocniko alebo co ja viem co tak preco by mal ten starsi cakat na ukor batolata.,ktore si to pamatat nebude. Radim mamicke ako sa ma zariadit vyzera to,ze sa bicuje za kazdu vec, ktoru tomu starsiemu oddiali. Je matkou oboch a rovnako aj zenou...
Som samozrejme zvedava aka prax bude u mna ale ja planujem len jedno
@jana_eyre_2 trošku vedľa.... mám viac detí, ako si myslíš....
@mimkao tak by si mohla mať trocha empatie aj keď si to nezažila..
@jana_eyre_2 ty si autorka, že mi odpovedáš za ňu?...
@mimkao ako za ňu, veď si mi prave písala o tom, že máš viac detí ako si myslím, tak som ti písala že empatia by sa ti hodila aj keď si nebola nikdy v jej koži 😉 ak to treba vysvetliť..
Toto treba povedať psychologovi fakt! Oni vedia identifikovať či to je poporodna depresia alebo nie. Ale tvoje pocity rozhodne nie sú normálne. Blízki ľudia manžel mama to nebudu vedieť identifikovať. Preto ozaj sa s tým treba zdôveriť či pediatričke alebo psychologicke.
Chce to čas,novorodenec potrebuje viac starostlivosti a aj pozornosti... všetko sa časom upraví síce je to ťažké ale skús zapájať aj dvojročného s pomocou.. neboj všetko bude dobré 🙂
Nepomozem ti, ale my planujeme druhe a presne tohto sa bojim. Ale potom si poviem, ze je to aj pre jej dobro. Teraz je az nezdravo stredobodom pozornosti kazdeho z rodiny, hlavne mna a muza. A cim je vacsia, tym viac to vyzera, ze to az zneuziva. Tak si vravim, ze ju aspon tak nebudem rozmaznavat jednoducho sa bude musiet naucit, ze treba aj pockat. A ked uz bude mat 2. dietatko 2- 3 roky tak uz to bude o niecom uplne inom