Neviem dať dcére objatie, lebo sama som to nikdy nezažila

Chápem ťa, potrebuješ odpustiť svojej mame, aby si to neprenasala ďalej. Kto nezažil niečo také, tak nepochopí a bude dávať blbé rady. Musíš spracovať svoju traumu, aby si to prekonala. Je super, že si to uvedomujes, další krok je spracovať a odpustiť. Ak to nedokážeš sama, vyhľadaj terapeuta, mne to veľmi pomohlo, keď som sa nevedela pohnúť ďalej.

neviem čo zlé vidíš na práci predavačky.....ja mám ekonomickú školu, ale okrem administratívy, bankovníctva, som robila aj opatrovateľku, predavačku aj vo výrobe.....čo sa týka dieťaťa, stačí že cíti tvoju lásku v tom čo robíš....teda že si s ním, hraješ sa s ním, počúvaš ho a venuješ sa mu.....akže nemusí to byť len objatiami a pusinkovaním, lásku človek a aj dieťa cíti v tom čo pre nich robíš....

kazdy jeden z nas ma z minulosti nieco, comu musel celit, rozhodli sme sa mat vlastne deti a tym preberame zodpovednost za to, ci dalej odovzdame len to, co sme dostali, alebo nieco viac...mozno som to napisala stroho, ale myslim to v dobrom

Kedysi bolo celkom bezne, ze sa deti neobjimali, nie je to nic zvlastne ani ojedinele. Ak ti nejde zo srdca objatie, skus chytit dceru za ruku a usmej sa na nu. Nejde o formu, ale o vyjadrenie citu.

A musis mame odpustit, ona je tiez na tvojom mieste, cize tiez ti nevedela dat to, co sama nedostala

Moja mama ma nikdy neobjala, nikdy mi pekného slova nepovedala... ALE presne preto som si povedala, že nebudem ako ona a objimam ich stále a aj im hovorim, že ich milujem.
Chceš aby mali tvoje deti na teba taku spomienku na teba?

u nas to je tak, ze to co mne chybalo, ked som bola mala alebo mlada, tak o to viac to davam teraz mojim detom....cize sa tulime kazdy den, pusinkujeme, vyznavame lasku...je to krasne...

3/4 prispevkuje o tom akosa lutujes-ako ti kazdy ublizoval ... skus sa na topozriet z inej stranky a prestat sa lutovat ..

My mame s mamou blizky vztah, ale nepamatam sa, ze by sme sa kedy objimali, vazne. Mozno teraz ked dojdem na navstevu... A co tvoj partner? Ten ta neobjima?
Lasku vies vyjadrit aj obycajnym potlapkanim po ramene a slovami uznania. Objatie je jeden, ale nie jediny prejav. Najdi si svoj sposob vyjadrovania

Hej no, ty si tu tá najviac ublizena. Možno raz napíše podobný príspevok aj tvoja dcéra, ako ju matka nikdy ani neobjala, lebo to je strašne ťažké...

poznam... viem cim si prechadzas, skus zacat tym, ze ju budes hladkat po hlavicke, vlaskoch, ramene drzim palceky - dolezity je akykolvek fyzicky kontakt nemusi byt objatie. drzim vsetky palceky

Tiež mám takých rodičov čo mi nikdy nejakú lásku neprejavili, v ničom ma nevedeli pochopiť a preto viem, že ja taký rodič- matka nechcem byť a svoju dcérku objímam "stále" 😀 mám k nej iný prístup než moji rodičia ku mne...
Je to len na tebe, či zmeníš svoj postoj, urovnáš si v hlave aká matka chceš byť, nedovol aby tvojej dcérke chýbalo to, čo chýbalo tebe

Ani ja neviem.. Tiež objatia sú pre mňa rarita. Ani neviem co to je zo strany druhých

Nie je pekné čo si si v detstve či mladosti zažila… zjavne to nemáš v sebe spracované a ťaží ťa minulosť.. ak si s tým nevieš dať rady, terapia ti pomôže - odpustiť a nechať minulosť minulosťou.
Sustred sa na dcérku, mysli na to že ona nemôže za to čo si si zažila.. a určite by si nechcela aby ona za 20-30 rokov písala na nejaké fórum že nikdy nezažila od svojej mamy objatie. Popracuj na tom, uvidis, pôjde to. 🙂

Ja sa mojkam objimam bozkavam s detmi kazdy den som taka fyzicky kontaktna mama. Je to take krasne Skus to. Zvyknes si. Uvolni sa. Nelutuj sa. Keby som ti tu mala napisat vsetko zle a negativne co mne kto urobil ci povedal to je na roman 😆zivot ide dalej treba sa tesit z toho dobreho. Ze si ziva zdrava a mas dieta. Ktore si mozes objat pohladit.