Ahojte, s manželom máme sedemmesačné bábo a manžel by chcel ďalšie. V podstate aj ja ja, vždy som chcela, aby medzi deťmi bol malý vekový rozdiel, ale aj sa bojím. Prečo? Naše bábo je dosť náročné, uplakané, živé, v noci sa budí aj 5-6 ráz a niekedy ani nechce zaspať, a napríklad sa od druhej do štvrtej hráme... Cez deň spí minimálne, niekedy ho dlhšie uspávame ako spí. Na prsníku zaspí málokedy, 90 % na fitlopte s nevieme ho od naučiť. To by mi ani nevadilo, ale chce späť iba s mužom, keď ho idem uspať ja, väčšinou kričí ako divé, myka sa, kope ma do brucha... To isté na rukách. Keď je muž v práci, idem sa zblázniť. Väčšina mojich dní je o tom, že ich chcem jednoducho prežiť. Často som unavená, znechutená, plačliví. Bábo ké navyše náročné v tom, že nechce byť samo, keď sa dostanem na WC a neplače je to malý zázrak. Necítim sa sebou vôbec istá, možno jeden deň do týždňa mám taký, že sa cítim si sebou ako matka spokojná. Keď si predstavím, že pri takom dieťati sa mam starať o ďalšie, alebo že to druhe bude tiež také... Už teraz by som sa najradšej niekedy niekam aspoň na hodinu denne vytratila. S malým nemôžem chodiť väčšinou ani von, lebo v kočíku často plače a celé sídlisko na mňa zazera ako na matku roka. Bojím sa tiež tehotenstva, lebo to prvé bolo u mňa také, že v prvom trimestri mi vkuse bolo zle,, spala som aj 10 až 12 hodín, nič nevládala, vracala a celkovo sa nevedela postarať ani o seba. Ak by aj druhé bolo také, vôbec netuším, ako by som našla silu zvládnuť naše bábo, keď ho už ani teraz nezvládam. Manžel je optimista a verí, že by sme to zvládli, aj ja by som tomu chcela veriť, ale keď sa pozriem na svoju situáciu... Čo si o tom myslite vy? Ako by ste to riešili? Určite nechcem, aby naše dieťa bolo jedináčik, ale keď si predstavím, že by som ďalšie dieťa mala o 2 alebo 3 roky a predĺžila by sa mi tak zas o pár rokov rodičovská, to sa mi už naozaj lepšia predstava zdá, že nech mam deti krátko po sebe a "odtrpím" si to naraz. Fakt neviem, čo robiť.
malý zázrak. len keďže nespí dlho,
Určite sa netreba do ničoho tlačiť. Mat druhé dieta je náročné či už s malým vekovym rozdielom alebo aj 2-3-4 ročným, kde už zase to staršie žiarli a vynucuje si pozornosť. Ja by som do druhého určite nešla mat takéto pocity. Spokojná musí byt hlavne mama, a keď už teraz si nevieš nájsť čas aspoň hodinu na seba, pri dvoch to bude upne nemožné. Muzovy sa ľahko hovorí, on to dieta nebude 9 mes nosiť pod srdcom a následne sa o nho dnom i nocou starať. Ono to časom určite dozrie, k staršiemu už nebude treba toľko vstávať, vyspis sa, keď bude väčšie trosku sa aj cez deň pobaví s hrackami, a potom bude trochu času aj na seba a určite aj väčšia chuť a energia na ďalšie babo. 😉
@petamich vďaka 🙂 pôvodne som chcela aj 4 deti, od mladosti som stále s nejakými robila, dokonca aj v niečom ako detskom domove som pomáhala, ale vždy to bolo deti aspon 3+,ktorym už aj niečo vysvetlíš, povieš... Bábo je pre mňa novinka. Keby bolo aspoň spavejšie a tichšie, vôbec neváham, ale to že toľko kričí a hlavne aj kope do brucha.. A nič mu nevysvetlil, ešte mi nerozumie 🙄. To tehotenstvo ťa ľutujem. Ja som už niekedy v pokušení želať si, nech sa mi niečo menšie stane, nech bez výčitiek budem aspoň týždeň na pokoji v nemocnici 😂😂😂. Ale viem, že v skutočnosti by mi bolo za synom smutno. Milujem ho, len vôbec nechápem prečo je taký náročný, najmä keď okolo neho kmitám naplno. A muž sa mi tiež snaží pomáhať, akurát uňho vidím, že nevedome sa snaží zariadiť vždy tak, aby ostal pokojný, napríklad odíde na nákupy, do kina, pozerá si seriál... A mňa ide niekedy poraziť, a najradšej by som mu povedala, že keby ten čas radšej mal malého a oddýchla by som si poriadne ja, bolo by to lepšie pre všetkých. Dieťa viac potrebuje oddýchnutú mamu ako otca, ale on podľa mňa naozaj ani nevníma, koľko toho robím, a keď sa mu to snažím vysvetliť, tak sa cítim ako ufrflaná hysterka, čo sa len sťažuje. Aj toho sa bojím, že budeme mať dve deti, a ja budem mať dvakrát toľko povinnosti, dvakrát toľko nervov a stresu, a ocko bude aj pre toho druhého superhrdina, lebo na rozdiel od mamky je pokojný, usmievavý, veselý. Ja som rada, že taký je, aj mňa to povzbudzuje, len si proste myslím, že tiež by som bola pokojnejšia, keby mi pomáhal ešte viac
@anickapatsch ďakujem 🙂 ako to však mužovi vysvetliť? On je tým potenciálnym druhým dieťaťom neskutočne nadšený 🙄
Bože hovoríš mi z duše 🥺 My mame 2,5m babatko ale neviem si predstavit ďalšie, prepáčte mi, ale mám toho niekedy po krk. Veľmi náročná na pozornosť. Spi mi tak 2xpo 10minut za deň, uspavanie vždy hodinové, večerné až hodinu a pol niekedy 2. A ten neustali plac keď ju položím to sa nedá počúvať. Na wc chodím tak že mám otvorené dvere a celu dobu počúvam ako kričí. V noci 2-5x hore. Muž chodi domov o 19-19:30, a ja chodím uspavat o 20tej, konečne spi niekedy medzi 21:30 a o 22hej padam na hubu. Do toho sa cítim neskutočne sama. Keď si predstavím že by do toho malo prísť ďalšie zviera mi žalúdok. Neviem čo je horšie, či mat teraz druhé a zblázniť sa a niekoľko rokov ani nežiť, alebo si to dať odznova celé o niekoľko rokov- jedno horšie ako druhé.
@takajedna zo vsetkych rad, ktore som v tehotenstve a po porode dostala som si zobrala k srdcu (okrem inych) hlavne tuto - ako si to na zaciatku zariadis, tak mas 🙂 takze sme mali velmi vela debat s manzelom, ako si to obaja predstavujeme a dospeli sme sem - takmer kazdy den po praci az dokym ideme kupat (to tiez robime na striedacku) je s malym on, v piatok a sobotu v noci spi s malym a pride ma zavolat iba na kojenie, znie to cudne ale maly akoby neciti "prso" a vydrzi muzovi spat dlhsie, rano ho nakojim a idem si este lahnut (toto mi pomaha najviac, vyspat sa vez vikend) a vacsinu vikendu je s malym, ja medzitym napr. uvarim alebo proste idem na prechadzku, na obed s kamoskou, na kavu (podla kovid moznosti), chvilu nam trvalo, kym sme sem dospeli ;)
pred tym nez pojdete do druheho, toto si urcite nastavte - inak to naozaj bude tak ako si popisala, ty unavena, nevyspata, upachtena, ohucana a nervozna, nemajuca cas sa v klude vycikat a najest a manzel si "pojde svoje" a obcas sa s detmi zahra - moj sukromny nazor je, ze tento model naozaj nie je spravny a nemali by sme sa jednak hrat na superhrdinky ako vsetko zvladame a uz vobec by sme nemali robit full servis okolo domacnosti a deti, lebo manzel chodi do prace a zaraba 🤷♀️ ved aj ty si vlastne v praci 24/7
takze ja si myslim toto - sadni si s manzelom, povedz si svoje podmienky, za ktorych si schopna uvazovat nad druhym, dohodnite sa a trvaj na nich - znie to tvrdo, nemyslim to uplne tak ale je to jedina cesta ako sa nezblaznit a to materstvo si aj kusok uzivat 😃
@takajedna
Normálne. Otvorene mu povedať o tom, že si z toho vyčerpaná a na druhé sa zatiaľ necitis. Nech sa začne viac zapájať, venovať s jednak uvidí čo to je, a rovnako aj ty budeš mat viac času na seba a tým pasom skôr ochotu urobiť si ďalšie 😜 Povedala by som mu že určite chcem viac deti, ale musíte byt o tom presvedčení oboja, inak potom budete padať na hubu, budete nervózni, a možno až vtedy by muž zistil že úplne tak si to nepredstavoval. My mame aktuálne mesačne babo pri 4r chalanovi, a teda poviem ti, že to teraz ledva sama dávam. A to nehovorím o tehotenstve.
@takajedna Ahoj, a co taky kompromis. Mozete skusit trebars po 1. roku? Druhe sa narodi ked sa prve bude blizit 2. narodeninám( ja to tak mam, syn ma 1.5 roka a za 4m porodim)
Tiez mame narocne dieta no ale chceme 2 a nechcem byt doma 6 rokov takze sme to neodkladali moc. Syna dame mozno aj do jasliciek sukromnych na par hodin,uvidime este ako to pojde. Uz je v izbicke sam, nebudi sa tak casto- je to urcite rozdiel teraz a ked ma 7m aj ked ani teraz este nespi celu noc a ma obdobie vzdoru a mamaaa mamaaa a za vsetko sa hneva ale tak je to obdobie ako kazde ine
@takajedna keď sa narodila naša malá bola som tak do jej 3 mesiacov skalopevne presvedčená že bude jedináčik 😅 ... keď mala 7 mesiacov už som vedela že chcem ešte jedno ale myslela som že tak najskôr za 3 roky ... dnes má cez 14 mesiacov a minulý mesiac sme vysadili antikoncepciu... 😉 daj si čas, dopraj si ten luxus že to budeš riešiť až keď bude s malým "lepšie" možno to bude oveľa skôr ako si myslíš ... ja som sa do 3 mesiacov od pôrodu cítila úplne strašne, depresívne, unavene, nešlo mi kojiť, bola som nevyspatá, mala som pocit že som neschopná ... tiež som čakala len na moemnt kedy kto príde domov aby som mu mohla dieťa odovzdať... ale musím povedať, že čas je super vec, malá podrástla, končene máme niečo čo môžme nazvať "režim" a viem si zorganizovať deň taka by som večer síce unavená ale vedela aj posedieť pred telkou aj mať doma porobené veci aj si dopriať čas pre seba... nie že by bola menej náročná, čím je väčšia tým viac musím mať oči všade (najnovšie sa naučila sama chodiť po schodoch🙈 ) ale dostala som sa do švungu a už to mám nacvičené :D zrazu je čas aj nalakovať nechty aj vypiť kávu... uvidíš, keď sa začneš cítiť s malým viac zladená, príde to samé ... ja osobne volím možnosť čím skôr to zmáknuť naraz než vychovať jedno, vrátiť sa do práce a potom celý tento cirkus dávať odznova
@takajedna mam presne takého ako píšeš toho prvého a teda je to fuška. Keď som zistila ze som tehotná tak mi mama pomáhala aby som si aspoň pol hodku pospala lebo mi bývalo zlé. Našťastie druhý ju úplne zlatíčko prespi skoro celu noc a aj ten prvý sa uz budi max 2 x za noc, ale cez deň je to stále také ze sa nezastavím.Mam rozdiel 1,7r.
@takajedna nechaj muža počas víkendu s dieťaťom samého, od soboty rána do nedele večera a myslím, že nebudeš musieť nič vysvetľovať
V takejto situacii druhe, no uf... Preco vobec mat deti tak kratko po sebe? To ja som napriklad vyslovene nikdy nechcela... Chcela som si to jedinecne babatkovske obdobie uplne naplno a v pohode uzit s kazdym dietatkom zvlast a chcela som urcite medzi materskymi aspon rok - dva popracovat, aby som "nevysla z cviku" a este za zdokonalila a spracovala najnovsie trendy, kym zas na tri roky vypadnem, je iste lepsie chybat "len" tri roky ako pat, sest v jednom kuse. A je uplne iny level mat na starosti dajme tomu patrocne dieta a novorodenca ako rocne plus surodenec. Iste sa aj tomu starsiemu treba venovat, aby neziarlil a pod. ale stoji to neporovnatelne menej namahy, ako starostlivost o batola, ktoremu musis byt k dispozicii a riesit jeho potreby prakticky nonstop, okrem noveho cloviecika este mat na starost odpliekovanie a neiste chodenie mladsieho, zosuladovat ich spanky, dvoch obliekat, dvoch krmit miesto jedneho, trepat sa vsade s obrovskymi dvojkocikmi, proste milion veci je s dvomi takymi drobcami zlozitejsich... Ked sme pri tych dvojkocikoch, este si predstav, ze to "druhe dieta" by boli napriklad dvojicky 😂 Isteze, co jednemu vyhovuje, po com tuzi, to nemusi byt tuzbou druheho, jasne, len ta chcem povzbudit, ze vobec sa nemusis trapit kvoli odsunutiu dalsieho babatka na neskor, ked sa na to teraz necitis, akykolvek vekovy rozdiel ma aj vyhody aj nevyhody. V prvom rade musi byt mama vo forme 💪
Vela stastia 😉
@takajedna manžel chce druhé tak nech viacej pomáha 😊 dieťatko nie je len tvoje je vás oboch. Ak sa na to necítiš tak si nechaj ešte čas pár mesiac a uvidíš ako sa situácia vyvinie. Poviem moju skúsenosť. Druhé dieťatko som mala veľmi náročné prvé mesiace. Cez deň spalo cca 2hodinky a to iba na mňa inak plakalo alebo bolo nespokojné (koliky). Každí povie,veď novorodenec stále spinká, no u nás to tak nebolo. Dotoho starší syn, domácnosť a uplakané dieťa 😞 každý deň som si hovorila aby už mala 3 roky, že toto nedám. V 4 mesiacoch ako keby mi dieťa vymenili krásne spala cez deň aj 2hodinky v kuse ,usmievala sa. Muž chcel vždy 3-4 detičky no pri druhom som si povedala stačí, keďže to bolo náročné obdobie ale postupom času som zmenila názor 😊 a neľutujem, medzi deťmi je rozdiel 2 roky , nehovorím, že to nebolo náročné občas ale...
Mám aj známu ktorá chcela medzi deťmi rok rozdiel.malý bol od narodenia poklad, prespal celú noc. Cez deň sa dokázal zabaviť aj sám, má rodičov ktorí jej dieťa zoberú von ,čiže mala pol dňa len pre seba...A druhé? Ešte nechce stále má výhovorky prečo nie... Malý bude mať 3 roky
@takajedna komentáre som nečítala no mužovi sa ľahko vraví. Dieťa nevynosi,neporodi, je viac preč ako doma. Tiež by som bola optimista. Nikde nieje záruka ,že budeš mať bezproblémové tehotenstvo. Dieťatko tá teraz veľmi potrebuje. Ja v ziadnom prípade by som do toho nešla takto skoro
@fiafia
@luuubik
@labkosuch
@siska01
@julie19 dievčatá, ďakujem, ste zlaté 🙂 u nás to nakoniec dopadlo tak, že malý sa naučil spať na prsníku a bez nočných hier, bez fitlopty a so spánkom som oddýchnutá a spokojná, aj cez deň mám lepšiu náladu, nejako to chytil aj malý a väčšinou sa pekne hrá a smeje ❤️. Takto by som mala aj tie 4 deti 🙏😁😁. Manželovi som krivdila, hovorila zo mňa únava a hnev, dosť mi pomáha, stačilo povedať a nepredpokladať, že mi vie čítať myšlienky 😁. Veľmi ľutujú, čo som tu o ňom písala, je to najlepší muž na svete.
ved hej manzel je optimista, ked je cely den v praci 🙂 im sa potom lahko pozera na celu situaciu optimisticky, ked sa pridu vecer pohrat
ja ti uprimne poviem (ale mam to inak), ze mame doma 6-mesacne, tiez celkom narocne na pozornost, v noci tiez vstavam xkrat, cez den malo spi atd. a ja si druhe dieta neviem predstavit ale my sme uz od zaciatku rozhodnuti mat iba jedno a to mi manzel maximalne pomaha, kazdy den mam cas pre seba, mozem kludne niekam "vypadnut" a aj tak som casto unavena, nevyspata, podrazdena a to sa odraza na vztahu nas dospelych - tehotenstvo som mala narocne, pichala som si injekcie, dozvuky porodu riesim este dnes (minuly tyzden som bola na korekcny zakrok) - takze za mna nie, ja to fakt nedam a obdivujem uprimne kazdu matku, ktora ma takto 2-3 po sebe 🙏🏻
ty si ina, druhe dieta chces, celkom racionalne si popisala, co vsetko ta caka - pridaj k tomu este, ze ked bude druhe, prve bude prave chodit, objavovat svet, jedno bude spat inak ako druhe...ak si napriek tomu povies, ze by si to zvladla, tak treba ist do toho a drzim paste 🤞🏻