Neskonalá láska k dieťaťu nikdy neprišla

@panelacikova dakujem, vystihla si to a dala mi nadej 💕

Ahoj, ak chceš, napíš mi správu. 🙂

Potrebujes oddych, pomaha ti niekto? Muza mas kde?

ja ti poviem, ze nie si jedina s tymto pocitom a je to normalne. Si proste vycerpana a mat babatko nie je ani zdaleka len o tom, ako to vyzera na obrazkoch. Vacsina casu s tymito malymi detmi je to "otrocina" (je to prehnany vyraz, tak ho tak berte). Ale - cim je dieta vacsie, rozumnejsie, dopraje rodicovi aj vydychnut, ked zacne viac komunikovat a stane sa partakom atd, ona ta laska sa tam zacne prejavovat, postupne, v roznych situaciach a chvilach a zrazu si uvedomis, ze to dieta neskonale lubis. Nebudem ti hovorit, ze to tak stopercentne bude, lebo u niektorych sa tento pocit neprejavi nikdy, ale s najvacsou pravdepodobnostou to tak bude. Mozno uz o mesiac, mozno o rok, mozno o pat ci desat, ale verim, ze skor ;)

@zooeynka muz mi pomaha, vzdy po praci je s nou aspon chvilu, podla toho kedy pride + ju kazdy vecer kupe. Cez vikend sa jej venuje, mam chvilu aj pre seba, kym ma nevynucha. Vezme ju aj von ked je pekne. Nasi ju vezmu cca 1-2x tyzdenne na hodinku, to akurat stihnem popratat. Svokrovci su daleko.
No je pravda, ze by sa mi zisiel kvalitny oddych nicnerobenia.
@hradnapani 💕

tak to máš ešte super. ja som bola na všetko sama. síce som mala partnera (už je ex), ale on bol akoby druhé decko. a s ničím, ale absolútne s ničím nepomohol. ešte aj na nákupy som tlačila kočiar a vliekla ho plný domov.... takže si na tom podstatne lepšie, užívaj si aspoň tieto chvíle, ktoré máš

nie kazdu zenu materstvo naplna a nie kazda si babatko uziva. mna prve mesiace s prvym dietatom hrozne vycerpavali a zaroven ma ta rutina krmenia a prebalovania nudila. citila som sa osamela a aj ked som cele dni kocikovala vonku, pripadala som si izolovana od vonkajsieho sveta. zlepsilo sa to po pol roku, ked dieta zacalo viac reagovat a okolo roka, ked zacalo chodit, zacali sme chodit na ihriska a spoznavala som ine mamicky, pokecali sme, hned bolo veselsie. okolo dvoch rokov sa uz s dietatom da tvorit, tancovat, vtedy som si matersku uzivala.

@panelacikova ano, som za to vdacna. Urcite by som bola na tom omnoho horsie - psychicky, ak by som bola na vsetko sama 24/7

Je to normálne. Pri prvom dieťati to u mňa prišlo niekedy po 1,5 roku, lebo dcéra bola taký malý Prodigy a už sa s ňou v tom veku dalo fungovať ako s človekom 😁 druhé dieťa má takmer 2 a teda ešte to neprišlo a ani netuším, kedy sa dočkám, s ním je to iné.
Nenechaj si nakecať, že je s tebou niečo v neporiadku, materstvo nie je jedna jediná forma, do ktorej sa musia všetci napratať. Určite ale odporúčam pravidelné aktivity bez dieťaťa, káva s kamoškami, plávanie, turistika, bicyklovanie, kino, koncerty, proste čo ťa baví. Ja som po každom svojom "výjazde" oveľa lepšou mamou 😁

pridavam sa do klubu, lubim svoje dieta najviac na svete, je to (vacsinou) uzasny chlapcek aj ked sa teda narodil s vlastnym nevycerpatelnym pohonom a vacsinu dni mam dost, dnes napr. som velmi silno predychavala, aby nedostal po riti alebo som na neho navrieskala, lebo 5 min. uzasny chlapcek a sek a akoby bol posadnuty diablom - no ale to som nechcela, co som chcela, ze tiez nemam pocit suznenia dusi, absolutneho naplnenia a tuzby rodit ako jablon (prosim nechcem sa nikoho dotknut), aby som mohla vonat hlavicku a bozkavat nozky a suslat (schvalne prehanam, prosim brat z rezervou, respektujem, ze ine mamicky to tak mozu mat), na ihrisku obcas vyslovene trpim a odratavam sekundy, nuz ale co narobim, ked viem, ze sa musi vybit, aby dobre spal, ja keby nemam muza, ktory aktivne participuje na vychove a traveni casu s malym a ktory je navyse introvert a tesi sa, ze ja extrovert sa idem potulat s kamoskami alebo sama aj 2x do tyzdna a on ma aspon pokoj a keby nemam svokrovcov, ktori nam maleho postrazia (uz sme si trufli aj na tri noci mimo domu obaja), tak asi ujdem od rodiny...

takze nie nie si v tom sama a myslim, ze nas je viac, titul matka roka asi nedostanem ale myslim, ze to prezijem :D inak maly bude mat v lete 2 roky

Ahoj, citila som to rovnako. Aj horsie ako ty. Zmenilo sa to az po narodeni druheho dietata, uzivam si ze je uz taka velka (2.5 r) a viem s nou hocico robit, uzivam si s nou ist hocikam, chodime na rande a tak. Ale zaroven to druhe babatko uz nevnimam tak “negativne”, ked viem ze ta laska pride. Aj ked proste som mama u ktorej pride ta laska neskor. Neuzivam si male babatka a je to v poriadku. Kazdopadne teraz tu dceru velmi lubim. Ale samozrejme obcas si uzivam ked ju vezmu babky 🙂

Nerieš. Ja ľúbim dieťa tým viac,čím je staršie. Ako bábätko nula bodov. Katastrofa. Prišlo to až v škole....A to mám štátnicu zo psychológie
......

Ak by Ti ju na 5 dní zobrali či musela by do nemocnice zistila by si ..byť mama je vyčerpávajúce, ale to neznamená, že si zlá mama či niečo s tebou v neporiadku.Kazdy to prežíva inak.Niekto by za dieťa aj dýchal druhá potrebuje aj svoj čas.Lubis ju, staráš sa, vychovávas to je úloha rodiča.

@simona20201309 pise ex muz

@monika_k áno, nevedela som ze sa rozviedli, registrujem ju ako často pisala o jej šťastnom manželstve a skvelom muzovi
@panelacikova prepáč, nechcem sa ti hrabať v súkromných veciach... trochu som odbocila od témy
Mrzí ma to

Mám to podobne, preto som sa rozhodla, že pôjdem pracovať aspoň na skrátený úväzok (4h/ denne) - budem robiť síce z domu, ale dcéru mi postráži svokra alebo jedna pani, ktorú som si už zajednala. Na materskej som prišla na to, že zo mňa nikdy nebude len oddaná mamička, ktorá sa dokáže tešiť 24/7 z dieťaťa. Potrebujem k životu aj niečo iné. Nie si v tom sama a osobne si myslím, že na tom nie je nič zlé.

Neboj, pockaj od tych 4-5 rokov to uz bude lepsie.

Mam to podobne. Ale ja už som sa s tým nejak zmiernila. Malý ma 5 mesiacov. Ale ja to pripisujem poporodnej depresii, ktorú som dostala. Snáď sa to zmení. Nemám problém malého nechať u našich aj na celý deň. Ako keď prídem za ním teším sa na neho, ale ze by to bola ta ohromná láska? Bohužiaľ nič také nepociťujem...😭😭

Dakujem, za kazdy jeden komentar 💕 ste super

Nuž u mňa to bolo naopak, malú po narodení som nedala "nikomu", babka z toho nebola nadšená, celé dni sme sa hrali, všade sme išli spolu, ani do práce sa mi vôbec nechcelo ísť po materskej, po nástupe do práce som každú voľnú chvíľu trávila s ňou...jednoducho som sa v materstve našla, ale napriek tomu, že ma kariéra nezaujíma, som furt v práci 🤣 lebo muž nechcel ďalšie dieťa...dcéra je dospelá, už ma nepotrebuje...3 roky na MD boli najkrajšie roky môjho života.

Nie si sama 🙂, citim no zaroven necitim, tiez som rada,ked su mimo domu. Ale vedia mi aj chybat. Ale viem si uz teraz predstavit aj zivot bez deti, niekedy snivam casto 🤭😂.

To dieta bolo planovane alebo nie? Nie kazdy ma to v povahe byt rodicom. Ja som presne mala(mam) takych rodicov.Od narodenia presne to iste ako pises ,matka urobila to co musela a hotovo,otec radsej celé dni v pravo a vzdy ked Mali moznost dali ma k babke celé letbe prazniny ci sviatky a poviem ti babku lubim uprimne zo srdca a rodicov? K nim citim asi akoby vzdialena rodina,nemam k nim nejaku citivu vezbu,nic k nim necitim ani ich nepotrebujem k zivotu, naucila som sa uz od malicka s nimi zit no nepametam si ze by som ich lubila alebo mala blizssi vztah a takto to je aj doteraz. Ked pocujem ako iny hovoria o svojich rodicoch tak sa len cudujem. A mam aj brata a to iste aj on.Stale hovorime ze naco vlastne deti Mali ked ich ani nemali radi. Takze tym chcem povedat ze nie kazdy ma nato byt tym ,,milujucim,, rodicom, cize ta uplne chapem

@simona20201309 to ani nie je ex-manžel 😀 bol to iba priateľ. vydatá som bola, ale veľmi, veľmi dávno a z toho manželstva nemám dieťa 🙂 takže ex-priateľ bol tým druhým deckom. a súčasného manžela mám úžasného 🙂 to len, že to dám na poriadok, ak niečo nebolo úplne jasné...

@simona20201309 ja nemám čo skrývať a nemám dôvod klamať. keď pridávam do diskusií, pridávam pravdu, len jasné, je toho viac a asi sa ti niečo splietlo. nestihla som si ťa ani prečítať, už to bolo zmazané, ale domyslela som si 🙂

Tieto pocity su normalne hlavne ked si na to sama a nemas cas pre seba, urcite je dobre,ze sa ovladas,skus niekedy iba nic nerobit a uzivat si dany momenr,lubit sa mojkat,hladkat,steklit smiat sa ... Drzim palce

Nemáš popôrodnú depku - nejakú slabšiu? Ak si takáto skleslá pred pôrodom nebývala, tak nad tým porozmýšľaj. Šťastná nemôžeš byť, ak ti niektoré látky chýbajú...to samé nepríde.

@panelacikova jaaaj jasnee... to aj ja tu občas nadávam na ex 😀
Dakujem za vysvetlenie 🧡

Ja radšej ani nebudem písať, ako to mám 🙈. Každopádne, dôležité je, čo prejavuješ navonok. Ja sa snažím byť dobrou mamou. Takou, ktorá pohladká, pomojká, počúva a záleží jej. Proste som sa to naučila, lebo tak sa asi má správať klasická mama, čo je viem... To čo vnútri cítim a necítim, to mám v sebe vyriešené (osobne mám pocit, že som nejaká total prázdna, čo sa emócií týka), ale von to nedávam. Načo, akurát by som budila pohoršenie. Empatiu sa dá naučiť predstierať. Veľmi často stačí len počúvať a tváriť sa, že sa snažíš pochopiť. Nehodnotiť. Svoj názor podať z pohľadu "ja by som asi v tejto situácii spravila toto a toto, ale tak ja som ja, nie som v tvojej koži". A nejak to tak ide, plávam tým životom a vzťahmi - či už s deťmi, manželom, súrodencami, svokrovcami,... zatiaľ snáď dobre 🤷.