Ahojte vsetke mamičky idem sa sem “vyplakať”
a vypočuť si vás názor skúsim to skrátiť o dieťa sme sa snažili 8 rokov bol to nás veľký sen teraz, keď konečne sme rodina si to, ale vôbec nevieme užiť všetko sa pokaslalo často sa s manželom hádame kôli malému nezhodneme sa na maličkostiach, ako sa s nim hrať, čo s nim robiť proste nad blbosťami sa pochytíme absolútne nič nestíhame cely deň som s malým. Sama doma nakoľko manžel robí, keď príde večer okúpeme malého nakŕmim ho pohraje sa a spať
v kuse sa niečo deje nieje času si sadnúť, keď už mali spi manžel zaspi tiež. Vôbec spolu netrávime čas cítim sa, že to nezvládam môj osobný život skončil nestýkam sa s nikým vsetke kamošky sa odsťahovali sú Mimo mesta mame babku, ktorá by postrážila malého, ale nie sme schopný s manželom nikam ísť, lebo sme večer unavený, ako psi stále ideme v tom istom
jednom kolotoči, kde nestíhame žiť ja vážne neviem, ako si toto všetko zariadiť tak, aby sme normálne fungovali, ako par a tiež, aby som mala aj ja na niečo čas skoro vždy sme pohadany pre nič
tak veľmi chceme dobre jeden druhému, aj Malému až je všetko zle a nedokážem nič zmeniť, lebo to ani nejde nieje čas mali sa musí kúpať papať atď vyžaduje si veľa pozornosti objavuje svet začína chodiť nedá sa ho spustiť z oči ja len že sme jediný
na svete, čo takto fungujú? Zmeni sa to časom? mali ste niečo podobne pri prvom dieťati?
Kvoli comu sa napriklad hadate? Kto hadku zacina? Kedy chodi manzel domov z prace?
S prvym dietatom su tazke zaciatky v partnerskom vztahu hlavne preto, ze ludia netusia do coho idu, ze dieta je 24/7 a mnohe preveri. Ak sa z toho chcete vymanit, 100% radim psychologa. Ano vela veci sa meni vekom dietata, ale aj ked ste taki unaveni, aj tak by ste si obcas na seba mali najst cas.
A ty zmenit trocha ten stereotyp, chodit niekam, najst nejake nove kamosky..
Napríklad som s malým cely deň vôbec nemrnči usmieva sa hraje sa dudre si príde manžel domov z práce on sa mi snaží pomôcť musím uznať, že pomáhať pomáha so vsekym, ale príde on ťahá ho po rukách s čím ja nesúhlasím, lebo maly si nato už raz pekne zvykol a mala som, čo robiť, aby som ho naučila sa hrať na zemi no manžel si ide svoje, ale aj syn plače a chce byt na zemi už sa pochytíme, lebo mu to poviem, že prečo to zase robí
všetko vyťahuje z linky hrnce a podobne nemá si, ako ublížiť nemám tam nič nebezpečné nechám ho nech sa hraje, aby som si dajme tomu aspoň kávu dopila, ale, keď je doma on ťahá ho preč malí zase reve jednoducho robí to, čo chce on a nevníma to, čo chce robiť mali ja tiež nedovolím, aby dieťa robilo, čo len chce a ťahala, čo len chce, ale čím si neublíži a nič mu nehrozí neťahám
ho preč nech sa hra nech objavuje, aj keď sa udrie hlávku tak nemám žiadne reakcie, aby neplakal
nerozbíja si hlavu len ťukne manžel z toho urobí scénku maly zase reve, čiže doma nieje vôbec kľud, lebo manžel sa o syna veľmi boji stojí mu v kuse za chrbtom a, aj keď mu to poviem nepočúvne a ide si svoje chcem len dobre malému a tiež jemu
manžel chodí domov z práce cca 5-6 večer kedy, ako syn chodí spať okolo 21:00
@michaelam2
@liv1 lenze my sme na seba pocas dna nasraty… koli blbostiam
ohladom Maleho alebo domacnoti ze uz vecer nemame ani naladu spolu travit cas napriek tomu si pomahame striedame si Maleho obcas idem sama na nakupy a podobne lenze nejde ani o to aby som mala kamosky a niekam vypadla aj ked by som velmi rada ako o to ze nemame ziaden system v nicom a nevieme sa ani na nicom zhodnut su dni kedy sa ospravedlnime jeden druhemu dame si pusu aby sme vedeli obaja ze sa mame radi a bezime a ideme zase to iste maly jedlo kupanie uspavanie varenie a jedno z druhym az vecer ked lahneme a hoci by sme aj maly naladu pozriet aspon spolu film zaspime je to hrozne a obaja sme si toho vedomi ze
to nieje ok to ako fungujeme no nevieme co s tym
Aj som si myslela ze to bude takto, ze ti vadi co manzel so synom robi. Tu ale musis ty zmenit pristup. Tiez je rodic, nechaj ho nech s nim travi cas tak ako chce. Ved mu nijako neublizuje. Predstav si to naopak, ze ty si cely den v praci, prides domov, chces sa venovat dietatu a tvoj partner ta za vsetko kritizuje a stale na nieco upozornuje. Nechaj ich tak, zatial si oddychni alebo sprav co treba. Cez vikend dajte dieta babke, vy si chodte dat obed niekde a zvysok dna stravte pred telkou a venujte sa len jeden druhemu.
Ako pise kocka vyssie, problem je v tom, ze si myslis, ze vsetko robis doslova - spravnejsie a lepsie ako on (co je objektivne mozno aj pravda, ale uplne irelevantne v tejto konstelacii)... On ma tiez pravo robit svoje chyby a robit veci s dietatom po svojom a z dietata neubudne... oddychni si, nechaj ich nech sa venuju jeden druhemu, neusmernuj, nepoucuj, nekontroluj... a ano je mi jasne, ze to chce velke kusnutie do jazyka a oci prec, ALE stoji to za to! On si zo synom vytvori pekny vztah a vy sa nebudete tolko hadat... hlavne dostan z mysle to "aj ked mu to poviem, nepocuvne"... on ta pocuvat nema - nemusi... gro problemu..
No ak tomu druhemu, ze nemate cas na seba, to tak s detmi je... pokecat sa ale da aj tak, rychlovecku rano kym sa zobudi stihnete aj tak, aj objatie v kuchyni ci pusa pri odchode posilni kusok po kusku akykolvek vztah, na pocuvanie jeden druheho netreba tri hodiny, ale staci par minut ked dieta vedla teba spi... maj male ocakavania a male ciele a ked maly podrastie, bude vsetko postupne lepsie... naplanujte si drobne vylety, kocikovat cez vikend chodte spolu, na nakup chodte spolu, male do nosica a idete... travit cas intenzivne, aj ked je ho malo, to je ciel... my tahame 21.rok vdaka tomu, ze sa proste snazime o kompromisy a nezabudame, ze nie sme len rodicia, ale aj manzelia...
Tak dieťa si zvykne časom, co môže od ktorého rodiča očakávať, že mama ho nevezme nikdy na ruky, otec áno, ze mama ho nikdy nepolutuje, keď sa udrie, otec áno...
ja len ze nie, nie ste jedini. toto zaziva vela vela vela parov, rodicov... aj ja som to tak mala a mam. uz 6 rokov...
Nemala som to tak ani pri prvom ani pri druhom dieťati.
A to som si popri prvom robila VŠ a muž bol pri prvom aj druhom dieťati od rána do večera v práci a niekedy aj soboty, lebo rozbiehal v tom čase business.
Taktiež som sa nikdy nevzdala sociálnych kontaktov, chodila som s detmi za kamarátkami alebo oni ku mne, vždy to dobre padlo, hlavne nám mamám. S mladším som chodila aj na aktivity ako plávanie, cvičenie a pod. S manželom sme sa vždy snažili aspoň raz za čas sami niekde vypadnúť a to tiež medzi nami často iskrilo, hlavne pri prvom dieťati. Deti som mala s odstupom 10. rokov, takže naraz som sa starala len o jedno malé, nemala som ani jedno také. žeby sedelo na zadku a posluchalo na slovo, ale domácnosť som v pohode zvládala a to sme pri mladšom už mali dom aj so záhradou.
Odporúčam vôbec nesledovať socialne siete
(Nenormálny žrút času), budeš mať kopec času na všetko, aj na domácnosť, aj na dieťa, aj na seba.
Tiež sa musíte naučiť nechať druhého starať sa o dieťa po svojom a aj tráviť čas sami dvaja. Dieťa treba zveriť na celý deň, či aspoň na pár hodín niekomu, komu dôverujete, vy si oddýchnete, upevnite vzťah a z dieťaťa neubudne.
Posobis taka upata vystresovana vecne sa hnevajuca s muzom ore blbosti . Moc macro management je u vas. Koli dakej tvojej iluzii ako by mali veci byt si nicis vztah . Koli takej prkotine sa hnevat dietatu je fajn aj na zemi aj u otca na rukach. Je uplne ok mat na veci iny nazor . Netreba sa snazit presadit vzdy len ten svoj .V podstate tvoj muz nic zle nerobi tiez preziva rodicovstvo po svojom. Najvacsi problem je Podla mna v tom ze ty si neuzivas matersku. Citis sa moc sama a stale doma tsk si frustrovana a jediny ventil je hadka s muzom pre prkotiny. Zacni pestovat aj ine vztahy kamaratstva rodinu chod castejsie mimo dom mas ponorku .Trochu sa uvolni a prestan vsetko brat tak tragicky . Viac sa smej a hladaj tu osobnost co si bola pred materstvom. Teba Akoby zavalil ten pocit neskutocnej zodpovednosti za dieta ze si akoby zabudla kto si . A vidis sa uz Len ako taku opatrovatelku. Co nema na nic cas . Vsetko sa da zmenit stihat. Cez vikend ked ti to vadi pozerat sa ako sa otec bavi s dietatom Podla svojej volby nechaj ich nech spolu utuzuju vztah a ty chod niekde robit psychohygienu. Ku kadernicke ku kamoske alebo aj sama do kina . Dietatu sa nic nestane a ty budes kludnejsia a budes rada ze ste dvaja . Nie len par ale aj dvaja rodicia.
Ja ti poradím jedinú vec, čo funguje. Vykašlite sa na to, že ste unavení. Proste to prekonajte. To jediné pomáha. Vaše telo zvládne omnoho viac, ako si myslíte. No tak budete nevyspatí, no a čo? Ale vaše duše budú spokojné. Fakt uvidíš,aké je to príjemné.
Je to bežná situácia. Proste si musíte nájsť čas pre seba a bez dieťaťa. Ideálne minimálne víkend raz za čas.... To pomôže.
Ku vsetkým vyššie spomenutym radam pridam svoj názor - ano, 8 rokov snaženia, vytuzene dieta a to, co mate teraz doma, je uplne pochopitelne. Frustrovaná premotivovana matka. Uber. Uberte obaja. Áno, dieta je dolezite, ale už je načase, aby sa celý život prestal točit okolo neho. Vy dvaja ste doleziti. Bez vašho dobrého vztahu nebude rodina. Takže prehodnot priority. Zastav sa. Su tvoje nároky naozaj opravnene? Nie su... Je X zien, ktoré nemaju z dieťata Boha a z jeho výchovy dogmu. A tie deti su skvele a aj v živote si poradia, na rozdiel od "produktov" helikopterovych rodičov....
A ako to, že nemáš ziadne kámošky - matky? Nechodíš von s kocikom? Nejak sa socializovat (cvičenie s detmi, baby plavánie, atd?) To potrebujes. Ja som v zahraničí, malé mesto (4000 ludi), ale v roku dieťata som už mala peknu siet kamosiek. Chodila som na baby plavánie. Vlakom.
Všetko sa dá. Len treba zmenit pristup.
Ked pride manzel z prace maly reve hlavne preto, ze citi tu nervozitu a stres z vas. Pre mna je absurdne nebrat na ruky rocne dieta (alebo kolko ma ked pises, ze zacina chodit) 🙈 podla mna tym, ze ste sa tolko snazili si extremne upeta a prehanas to cele. Proste chill aj tvoj muz je otec ako ty matka a keby po praci niekto zacne na mna bliakat, ze si ani vlastne dieta na ruky nemozem vziat, tiez by som nemala najlepsiu naladu.
Dajte dieta postrezit babke napriklad v sobotu vecer a chodte niekam, proste ste s muzom od seba uplne “odpojeny” a bude to iba horsie a horsie ak na tom nebudete pracovat.
Nemam rada take reci, ale tak ti poviem ze 1 dieta ziadne dieta 🤷🏼♀️ ste dvaja na 1 maleho cloviecika, to naozaj aktivity ako uvarit mu, okupat ho a uspat nemozu 2 ludi polozit na kolena, zvlast ak ty popritom nepracujes.
My mame 2 male deti a mame dohodu, ze kazdy mesiac ideme s muzom aspon raz na rande a je uplne jedno kam, hlavne by sme boli sami a teraz ked som malrho uz odstavila, tak pridame raz za pol roka aspon nejaky vikend osamote. Ideme aj ked sa nahodou pohadame aj ked mame zlu naladu a aj ked sme unaveni, lebo je to dolezite, najprv som zena, potom manzelka a partnerka a potom matka. Ked sa nebudem starat aj o seba/mat na seba cas a ked nebudeme s muzom mat pekny vztah, tak nie som schopna ani byt kludnou, milou a aktivnou mamou pre svoje deti.
Strácate čas tým, že ste nasratí kvôli nepodstatným veciam- ktoré o rok, dva už ani nebudú. Nevyčítaj mu, ako sa s malým baví. Je skvelé, že sa snaží. Oceň to, že s ním trávi čas-nechaj na ňom, akým spôsobom. Napr.môj otec nikdy nechodil domov po práci, mala som mladších súrodencov a mama bola vždy unavená a vždy na všetko sama.S tále sa kvôli tomu hádali. No a ja mám iba jedno dieťa-do jeho pol roka som bola stále s ním sama. Jeho biol.otec chodil tak na víkend-občas. Už je to veľký pubertiak, ale ak mám popravde povedať, čo najviac ľutujem z obdobia keď bol maličký: Že som ho nechávala vyplakať a v postieľke zaspával často od únavy z plaču, vždy sám, neuspávala som ho a že že som ho na rukách nosila minimálne-aby sa nenaučil. Neskôr sa to na niečom ukázalo, to nebudem písať, ale najhoršie na tom je, že reparát z rodičovstva sa nedá robiť. Už je to preč a nedá sa to vrátiť. Tak si uži detstvo svojho dieťaťa ,buď tu preňho a nešetri svojou starostlivosťou. O pár rokov ťa už potrebovať nebude tak ako teraz.
Akože chybu robíš ty. Nechaj manžela,nech si synom trávi čas ako sám uzná. Nediktuj mu. A mnozne cislo mäkké iiiiiiii,strašne zle sa to číta.
@autorka dieta je najvacsia zmena v zivote paru. My sme sa s muzom 1x pohadali po tom, ako sa nam narodila dcera. Zivot sa vam uplne otocil..dovtedy ste zili pre seba, teraz je v tom zodpovednost a starostlivost o dalsiu osobu. Je uplne normalne, ze sa vzdy nezhodnete, aj ze ste unaveni. Chce to cas. Uz len to uvedomenie je dobra cesta
My sme asi divný lebo bolo milión veci pre ktoré sme sa vedeli pohadat ale nikdy nie pre deti a ich výchovu...a áno treba dat dieťa k babke občas aj keby ste len spali ale mali by ste to chvíľu pre seba ....druhá vec existuje ohrádka veľká pomoc jasne ze bez nej by mi liezli deti aj po strope....
ja by som radsej bola mama, ktora berie dieta na ruky a tiez polutuje....asi ste boli prilis dlho bez, spohodlnela si a teraz si nevies zvyknut....toto sa vola MATERSTVO a x ludi nema ziadne babky a zvladaju to...mimochodom, materska nie je dovolenka na pitie kavy (viackrat to tam opakujes)
@andrejka2424 to fakt??...netrhlo ti pritom srdce?
Hadate sa kvoli hlupostiam. Predpokladam, ze mas xy kniziek nastudovanych a neviem co napozerane … a tvoj muz ako pride, podla seba sa snazi. Zmen pristup … nie si ani otrok dietata aby si si nedopila kavu a malemu sa nic nestane ked ho jeho tatko bude nosit na rukach alebo “vychovavat” nejakym zastaralym sposobom. Ludstvo nevyhynulo 99% nema ziadne traumy … hlavne klud
Určite sa zamysli aj sama nad sebou. Z písaného cítiť,že manžel má snahu,ako píšu baby vyššie,je rodič,tak isto ako ty.
Ja nemám rada výchovu" nenaučit na ruky" a " nechať vyplakať".
K čomu to vedie?absolútne k ničomu.
Skús sa riadiť viac srdcom,intuíciou ako rôznymi poučkami,modrými vetami z kníh.
Nevravím,že nie je potrebné sa vzdelávať v tejto oblasti,vždy je dobré aspoň konfrontovst svoj názor na výchovu atď s niekým,ale dieťa je vás dvoch.
Máte vychovávať spoločne,nie,že ty nariadis ako to bude a hotovo. Potom sa nečuduj,že sa hádate.
Možno ste boli naučení na istý komfort,mali ste zaužívané isté fungovanie,dieťa to samozrejme narušilo. Ale to je normálne,to už s malým dieťaťom nikdy nebude ako predtým. S tým sa zmier,prijmi to,ľahšie budeš zvládať život.
Je to iba obdobie,rýchlo prejde. Ale bohužiaľ,rýchlo aj dieťa vyrastie. Takže teraz si ho užívajte,veď čo je krajšie ako dieťa na rukách otca,keď sa on o neho boji tak isto . Koľko žien tu na MK píše ako sa otcovia nestarajú a ty riešia opak.V puberte už by človek často chcel pomojkat,ale už nie je potreba😄
Po tom co citam, zvolni. Daj si 1 tyzden, ze ho nebudes buzerovat za nic. Nechaj ho nech si s malym robi co chce, je to aj jeho syn. Uvidis ako sa veci zmenia. Nenechaj malickosti znicit vas vztah. Ale aj tak odporucam psychologa na par sedeni. Moze vas z toho dostat ovela rychlejsie ako by si cakala.
Áno súhlasím uber 😊 a bude sa vam lepšie dýchať. Nechala by som manžela nech sa s ním hrá a venuje sa mu ako chce on. Veď tiež mu chce najlepšie. Nemusí byť stále len tak ako chces ty, lebo si matka a vieš lepsie...nechaj aj otca nech si buduje vzťah
Kupat staci kazdy 3 den. Tak male deti sa nepotia ako dospeli. Najma teraz v zime. A hned mate 30 minut k dobru.
Citit z teba ze si nastvana ze je materstvo ine ako si si predstavovala. Mas pocit ze si neschopna ze to nedokazes zmanazovat a nic nestihate. Velka frustracia z teba hovori. Vtedy su aj male veci nafuknute do obrovskych rozmerov a VSETKO je problem. Napriklad to ako pises ze babka by aj postrazila ale nemate naladu niekam ist lebo ste unaveni. A zaroven pises ze ti chybaju take malickosti ako je si vypit v klude kavu. Ved dajte dieta babke a konecne si doprajte kludny tichy vecer, nicim nerusennu noc, a rano tu vytuzenu kavu v klude.
A inak cim blizsia kontaktnejsia a vrucnejsia vychova, tym lepsi predpoklad vyvoja a aj vztahu/vztahov dietata. A s tou kavou, tu si matky zvyknu nedopit/ resp. v klude vypit roky 😁, jedine ze by si ju pila ked dieta este alebo uz spi. A aj to nemas istotu, ze po prvom chlipnuti sa nezobudi😅. Treba prijat, ze mat dieta je otocka o 180 stupnov a kto je na materskej, ten sa istym sposobom “obetuje”.
Mozno to napisem kruto, no to je naozaj len Vasa chyba ze aj ked mate moznost byt sami dvaja hoc aj obcas malinko,tak ju nevyuzijete,nejdete sem tam na rande.
Neboj,nepisem to ako hrdinka ale ako mama ktora mala fakt narocne dieta takze chapem situaciu.
No my sme nikdy na ten partnersky zivot nezanevreli. Aspon par vecerov v tyzdni sme venovali cas pre seba ked maly spal a nie ze sme sli spat ako 70tnici.
Treba Vam nastartovat
Nezabudaj aj na Vas zivot,nezi len zivot svojho dietata
Hmmm ked sa nam narodilo druhe tak si tak zaspominam kolko vlastne priestoru sme mali pri jednom ale nedokazali sme ho vyuzit. Riesili sme kto umyje flasku po poslednom jedle pred spanim. Teraz idu spat a ak treba uz len umyt flasku je to stastny den. Vacsinou je este milion dalsich povinnosti. Niekedy mam pocit ze tlacim pred sebou kamen s robotou a nie a nie to vyriesit. A to nemame babku!!
Normalne ti zavidim ten cas ktory mas len ho nevidis.
Pockaj ked pojdes do prace 😀 viaze ta nieco, aby si si nepospala s dietatkom, aby si si vecer nasla cas na muza? Ano, rodicovstvo je narocne, na to ta nikto nepripravi. Ale uvedom si, ze dusnu atmosferu vytvaras ty. Ja som si tym tiez presla, ale mala som dve deti, deficit spanku jak fras, na muza som len vrcala, on radsej travil cas v praci, ako bol s nami doma. Dospelo to takmer k rozvodu.
Prv musis zmenit ty svoje zmyslanie. Naco kritizujes chlapa? Ved ked pride utahany z prace, zalezte s malym do spalne, dietatko sa bude okolo vas tmolit a vy debatujte. Mate len jedno dieta. Pises,ze babka postrazi. Tak sup dieta k babke v sobotu a vy dvaja do wellnes, alebo na prechadzku. Mna najviac ubijalo, ze aj ked som mala chut sa s muzom bavit, nemohla som, lebo vzdy bol plac, mamiiii od starsieho, priprava vecere, kupanie, uspavanie. A poviem ti, ze sa v starosrlivosti o dieta nic nezmenilo ani po tych 4 rokoch, akurat to, ze som nastupila do prace a uz ani zdaleka nestiham to, co na materskej. Od unavy obaja padame na hubu, ale cas na seba si najdeme. Aj ked je to len pri kave napr. Inac, teplu kavu som zazila po 4 rokoch, ked ju pijem o 5 rano, kym vsetci spia. Aj to boli casy, ked som sla dk prace, tu kavu o 5 som pila a doslo mladsie za mnou s revom, lebo ma nenahmatalo v posteli.
Keď bol nás syn menší to nebolo až také no toto obdobie kedy sa učí chodiť a všetko objavuje
je premena veľmi ťažké a náročné
keď bol menší ani nás vzťah nebol taký aký je teraz
nehovorím, že manžela už nemám rada alebo, že na seba zjapeme cele dni ale
pochytíme sa nevieme sa už porozprávať normálne v kuse riešime len malého a povinnosťi domacnosť atď…
malého milujeme veľmi je to nás splnený sen
lenže cítim sa byt sama mám toho na pleciach za cely deň veľa mali je trošku náročnejší, alebo možno su v tomto období deti proste také, že si človek nestíha dopiť kávu ja Neviem a vidím to aj na manželovi, že je unavený vyčerpaný a nestíha vnímať nič tak, ako ja práca mali domácnosť
a to je všetko niekedy si prídem, že som sa už zabudla smiať