Necítim tú ospevovanú lásku k dieťaťu

Ako, ak cakas, ze ti tvoje dieta nebude liezt na nervy, tak to sa zrejme nedockas. Vsetky mame obcas tych deti plne zuby. Najma ak je toho na nas proste privela. Mna tiez nikdy nebavilo hrat sa s detmi, vyslovene mi to liezlo na nervy. Alebo ked mrnčali za hluposti… ale cim boli starsi, tym sme si viac vedeli najst nieco, co by som nerobila len kvoli nim. A teraz su skveli pubertaci a uplne si to uzivam. Niekto to ma mozno naopak, ze ho bavili tie roky, ke boli deti malinke viac. Podla mna svojho syna lubis, tak, ako kazda ina mama. Len ta nebavia vsetky tie mini detske veci s tym suvisiace. To je uplne v poriadku. Kazdeho bavi nieco ine, preco by hry s detmi mali byt vynimka?

Tak vela mam to na tak, ze sa najviac rozplyvaju laskou, ked vidia dieta spat. Vtedy opadne streh, nervozita z placov a vzdorov a vsetko ostatne, co ti za beznej prevadzky zahmlieva radost z dietata. Nie kazdu mamu tiez bavi hrat sa s malym dietatom. Skus ho nejako zapojit do veci, ktore bavia teba, alebo proste vymyslaj program aj s ohladom na teba, aby si si aj ty v nom nasla nieco svoje.

Ako to je, keď si od neho trocha odpovieš? Ked si ides zacvicit, alebo ides niekam s kamoskou? Podla mna ho lubis velmi, akurat si prestimulovana a unavena.

neviem, ci to povedala Brigitte Bardot, bolo to v tomto zmysle: pokial sa dívas na spiaceho muza v tvojej posteli a vybehne ti slza stastia, tak ho naozaj milujes.
Urcite sa tieto slova daju pouzit aj ako laska k dietatu. 🙂

Aj moje sú najsladšie a najzlatsie, keď spia. Hlavne najmladšia, ma 2 r a 8 mesiacov. A keď nespi, šiju nou všetci čerti a ja stratím nervy 100 krát denne. Všade lezie, uteká mi, ignoruje zákazy a prosby, proste mi dáva zabrat. A veľakrát mam deň, kedy sa neviem dočkať večera, keď už bude v posteli. Ale ani mi nenapadne vyčítať si to. Si super mama, synovi dávaš všetko, co potrebuje. Ako písali vyššie, láska sa nedá merat. Ľúbiš ho najviac a bodka. Vyrastie z vystrajania, moja 14rocna už potrebuje len zatvorené dvere a nás rodičov mat na druhej strane tých dveri. Takže to, ako to je, je úplne v poriadku.

Robí zle a nemáš na neho nervy.Bežná reakcia matiek nič nové.Nechce sa ti s ním hrať.A koho to reálne baví? :D
Ľúbiš ho inak by si sa ani nepýtala.Láska sa nedá zmerať.Moja známa navrieska na deti, ale život by za nich dala a má ich na prvom mieste.
Láska je už len to, že máš o neho strach a to je veľká láska.

keby si syna neľúbila “dostatočne”, ani by ta nenapadlo si to vyčítať, ale bolo by ti to jedno.
aj ja mám chvíľky kedy si myslím že dceru “dost” nelubim, hlavne keď s nou lomcuje obdobie vzdoru momentalne a reve naozaj furt a za každú maličkosť. ale keď sa babke nedávno stratila na 5minut, myslela som že to neprežijem aky som mala strach

Keby si nemala socialne siete, tak by si ani nevedela, ze sa mas nad dietatom rozplyvat a odpadavat od navalov lasky k nemu… v realite nic take neexistuje, aspon nie v takej forme, ako nam to je podsuvane. Matka-dieta je tiez vztah, ktory treba postupne budovat a pracovat na nom, a nie je to vobec samozrejmost, ani to nepride automaticky. A je normalne, ze sme unavene z prebdenych noci, hnevame sa ak deti vystrajaju, sme frustrovane z toho, ze to nejde tak ako sme videli / poculi inde atd, ale to neznamena, ze svoje deti nemilujeme alebo ich milujeme menej. A samozrejme kazdy clovek ma ine prezivanie citov, ine prejavy lasky.
A to hranie sa s detmi? Jooooj ako som sa ja tesila, ze mam dievcatko a budeme sa hrat s barbinami a zapletat copiky a vies co? Trt makovy, ten dospelacky mozog funguje uplne inak a nie je kompatibilny s detskym vnimanim situacie (cest vynimkam) 🤣 ako nehovorim, ze sme sa nehrali, len v mojej hlave to vyzeralo uplne inak nez potom v skutocnosti a az tak som si to neuzivala.
Nie si o nic horsia mama ako ine, hlavne sa prosim ta neporovnavaj. Svoje dieta urcite milujes najviac na svete ❤️

s prvorodenym som mala podobne, hlane na zaciatku, som chapala matky co vyhodili svoje dieta von oknom po porode. Potom to ale bolo lepsie a lepsie, syn bol narodeny planovanym cisarskym a rodila som ho v pritomnosti muza. Vsetko tip top nachystane, len ja a dieta nie. Druhorodeny prisiel necakane, akutnou sekciou, kedze sa zacal porod a kontrakcie. Bola som sama bez muza a zazila som to, ten pocit lasky a stastia. No netrvalo to dlho, max 2 mesiace a potom zacal kolobeh starania sa o deti, 2 rocny rozdiel bez pomoci. To bola cista psychiatria, ale prezili sme to v zdravi a nastastie deti si nepamataju moje zlyhania. Nikto nie je idealny. Mozno poradim neprezivat vsetko tak, vyclenit si veci, ktore su dolezite a cez to nic neide a veci, ktore nie su dolezite a nic sa nestane ked sa odflaknu alebo ked dieta nieco spravi co by nemalo. Tiez si sprav nieco pekne pre seba, chod s malym tam kde ti je dobre, kup si nieco co ti spravi radost. Tiez som sa s detmi hrala az ked boli starsie, cca od 3 rokov. Takemu malemu jak mas ty, som citala knizky jedine. Si dobra mama a tvoje dieta je tvoj poklad.

Ja som ten pocit tiež nezazila, ale existuje to. Muž tak zahorel k prvemu dietatu, keď sa narodilo. Otocil sa o 180 stupnov, prestal chodit von s kamaratmi, tým sa z neho stal absolútny abstinent, keďže nikam nechodí. Dobrovolne sa tryzni tým, že obe deti každý deň niekam berie (na bicykel, na kruzky, do obchodu,…). Ja to beriem tak, že som sa postarala o to hlavne porod, kojenie, navštevovanie baby kruzkov, ale taký môj hlavný čas príde, keď budú staršie a spolocne výlety budú o zábave, nie o okrikovani, aby sa správali normálne

U mna to tiez nebolo a prislo to nedavno ked sa dieta trosku skludnilo. Netrva to 24/7, su to skor take obrovske navaly lasky, ze niekedy neviem co so sebou. Ide mat na jesen 3,5 roka. Ale na zaciatku a aj v obdobi vzdoru som to takto necitila. Bola to laska ale nie takato euforicka. Mala som pocit ze len davam a nic z toho. Ale on celu tu dobu nasaval a vracia mi to teraz spat a niekedy ma priam emocne prevalcuje coho je schopny (v tom najlepsom slova zmysle). Takze klud, vyckaj kym prejde vzdor. A ked aj nie o nic nejde.

ja odporučam odbornu pomoc. može tu byt aj zanedbana poporodna depresia

Nie kazda zena je predurcena na to, aby bola matkou. A prave preto by mal byt poruke dobry muz (ako som neskromne ja), ktory zoberie dieta, hra sa s nim, ide s nim von a mamka zatial moze oddychnut ♥️

Netreba veriť všetkému co čítaš....každý ľúbi svoje dieťa svojim spôsobom, nikde na to.nie je mierka a ani nič podobné.

Skús sa prekonať a pohrať sa s ním,časom sa to naučí sám a nebude vyžadovať toľko tvojej pozornosti a ty ho nebudeš okrikovat.Mozno ťa tou nezbednostou prosím o viac pozornosti.

Ja si myslím, že je to úplne normálne a tiez som zažívala v tom veku dcéry také obdobia, že keď zaspala, bola som šťastná no zároveň som sa desila rána a aké scény zas budú po zobudeni, proste to bolo to blbé obdobie vzdoru a sebauvedomovania. Naozaj čím je staršia, je to úplne iné, snažiť sa co najviac urobiť program, aby aj tebe vyhovoval, my sme stále chodili niekde na akcie, na výlety, to bolo fajn pre obe 😃

To je úplne normálne, ja zase nechápem tie mamičky ktoré su také slniečkarky, ja keby som mohla moju dcéru niekedy vyhodim von balkónom. Od narodenia je náročná, nespavala 2 roky a doteraz dobre nespí, chodíme s ňou po psychológoch. Je urevaná vsetko musí mať hneď, ničomu nechápe nervy na všetko, proste svet sa točí len okolo nej, nemôžem v klude ani uvariť bez toho aby nerevala lebo vsade s ňou musím byť. A rupnú mi nervy viac ako 100x za deň, čakáme druhé a už obavy ako to ona zvládne že sa svet netočí len okolo nej, a čo bude potom robiť. Len tíško dúfam že toto druhé bude o niečo kľudnejšie a bude jesť nebude vymýšľať a špekulovať.