Necítim sa byť dobrou mamou
Casto sa necitim byt dobrou mamou. Niekedy mam pocit že som dokonca nikdy nemala mat dieta a casto rozmyslam nad tým, aky život by som mala bez neho. Je to strasne a citim sa hrozne že to takto píšem ale bohužiaľ je to tak aj keď dcérku ľúbim, mam o sebe pochybnosti a nevidim v nej zmysel života… ako to vyriešiť? Pretože viem že taketo pocity nie sú samozrejme normalne a neviem prečo ich mam, desí ma to. Citim sa skor ako jej sestra ako mama. Ma 4 roky ja 24
Tak v tvojom veku je mozne, ze si este nebola psychicky pripravena na materstvo a celkom si sa s nim nestotoznila. Ale inac pocity, co popisujes, su podla mna bezne. Nie su u kazdej zeny, ale su caste. Materstvo je narocne, ma rozne uskalia a clovek casto nevie, co vlastne robi a ci to robi dobre. Vacsina zien velmi chce byt dobrou mamou, vacsina zien sa pre dieta velmi snazi, ale ten vysledok snahy poriadne vidiet asi az v dospelosti. Medzitym je kopa obdobi, ked je s dietatom nejaky docasny problem a vtedy sa casto objavuju pochybnosti - robim nieco zle, som dobra mama, dokazem toto vobec zvladnut? Je to prirodzene, uloha je tazka, pokusov mame malo a na vysledku nam velmi zalezi.
Ako písali baby, dieťa nemusí byť zmyslom života... Deti sú super, ale nie sú všetko....
Pochybnosti ci robíme pre deti správne veci a vedieme ich dobre sa objavujú u mnohých z nás matiek...
U mňa funguje to, že ak sa mi podarí nájsť aspoň trochu času na aktivity, ktoré mne ako dospelej žene robia radosť a posúvajú ma - som potom spokojnejšia a lepšie zvládam aj deti... A trochu menej zlyhávam...
Možnosť porozprávať sa o tom s nezainteresovanou osobou (kamarátkou, koučkou, terapeut kou) tiež pridáva na metalnej pohode... Ak o žiadnej takej nevieš alebo si si nenasla na nu čas odporúčam prečítať ci články, pozrieť videa, vypočuť podcasty o mentálnom zdraví... Je toho aj zadarmo celkom dosť... Určite Ťa to podpori a pomôže nájsť nové cesty k sebe
Dcéra sa v poslednej dobe správa fakt zle a ja zacinam citit akurat tak odpor a prevládajú ma pocity že by som sa jej mala vzdať a brat si ju iba cez vikendy a prázdniny. Jedine čo ma od toho brzdí je to, že bude mat mozno zničený život bez mamy. Som z toho veľmi utrapena, z tejto celej situácie a už dalej takto nevladzem, túžim byt šťastná a mat život ako predtým, pred nou.
Nuž nesypte si popol na hlavu,jednak Vám neuveríme a druhá vec ,dcéra je už na svete. Čiže akurát tak zalmy písať môžete. Určite sa milujete a máte vysoký obsah sebalasky. Aj tak sa tu niekto nájde , kto nebude mať zľutovanie.
Rodičovstvo je rola na doživotie,zjavne ste nebola pripravená byť matkou a nikto v okolí Vás dostatočne nevystrasil,že mať dieťa nie je makucke bábätko,ale plná plienka všakovakých odkazov .Nuž zlyhal pedagogický dozor.
Ste mamou a máte to na doživotie, každé vyvinove obdobie Vášho dieťaťa prináša rôzne nástrahy, zákutia ,podrazy na rodičov a ich kompetencie, a bude to horšie ,čím staršie,tým väčšie problémy .
Začnite sa venovať sebe a naplnajte svoje potreby ,malú supnite občas babine a dedkovi ,prípadne rodine,alebo ju odložte na krúžok , alebo do centier v obchodných domoch a Vy si užívajte svoj ťažký a starostny život ,resp.okamih kedy nemusíte byť matkou. Už máte pečiatku ,už máte status matka .
Materstvo je krásne ,lebo nám ukazuje kde máme silné stránky a kde rezervy, a strácame osobnú slobodu a niekolkotisic rocie. Vivat maternity
A co Tvoj partner, resp.otec dietata? Zijes vo vztahu alebo si na dcerku sama? Aj to moze tie pocity ovplyvnovat.
Teraz sa trochu vcit do dcéry, lebo neverim ze sa tieto tvoje pocity neprejavuju na vzťahu k nej a ako zvládaš rôzne situácie. Tým pádom sa ona cíti neisto a vyváža aby si zabezpečila pozornosť, pre deti je irelevantné ci je pozitívna ci negativna, tým pádom si ty vytvaras ešte väčší odpor, lebo to spravanie nezvladas a už ste v krásnom kolobehu odporu. Musíš prehodnotiť veľa veci
Si mladucka, 24 rokov a ja som si myslela, ze mat dieta v mladsom veku je fajn, lebo mozno nebude ta mama az taka uzkostliva… vidis, kazdy vidi veci po svojom.
Nepises o muzovi, otcovi malej, si slobodna mama? Dievca ma 4 roky, chodi uz asi do skolky takze klbis pracu, logistiku, mozno choroby a ak s tym vsetkym “bojujes” sama tak sa necudujem, ze je toho vela. Tento tyzden sa citim ako ty, otocila by som prstenom a vratila sa do doby pred 3 rokmi.
Mozno by nebolo zle sa zamysliet nad psychologom, uskodit hadam neuskodi a v najhorsom sa vyrozpravas.
Co znamena, ze sa sprava fakt zle?
Inac aj tie myslienky, ze utiect od dietata, dat ho na vychovu niekomu inemu a bravat si na vikendy, ani to nie je u mam zvlastnostou. Je to proste taky prejav toho, ze si uz vyznykana, ze bojujes s niecim, co je pre teba tazke. Nie je to prejav zlej matky. Ja som mala taketo pocity v sestonedeli a kusok po nom, zdalo sa mi, ze toto nedam, ze to s malym neviem, ze ak ho nedam niekomu inemu, tak ho uplne dohabem a bezo mna by bol taky uzasny chlapcek. Teraz bude mat 3, v septembri nastupil do skolky a je od vtedy len s 2-3 dnovymi prestavkami chory. Ja to vzdy chytim tiez, manzel tiez, takze uz 2 mesiace sa chora staram o chore dieta, do toho chodim do roboty, no nemysli si, ze nesnivam o zivote za slobodna 🙂
V tychto situaciach podlla mna pomozu dve veci. Prva je prestat sa obvinovat sa svoje pocity, akceptovat ich, brat ich ako prejav unavy, frustracie atd. No a druha vec je rozmyslat nie ako sa dietata zbaviit, ale ako aspon trochu vylepsit tu momentalnu situaciu. Mne velmi pomahaju moji rodicia, ked aj len raz za tyzden-dva pride babka a na den prevezme malleho, tak uz to velmi pomoze. Raz za caa si ho vezmu aj k sebe. Mam kamosku, ktora trpela depresiami, u nich babky neboli k dispozicii, tak si najali opatrovatelku na jeden den v tyzdni. Velmi ju to vzpruzilo, mala sa cely tyzden na co tesit. U teba by mozno nebol zly aj ten psycholog, jednak sa vyrozpravas, dostanes urcite nejake dobre rady pre seba a moze aj pomoct ohladom spravania malej. Tie sedenia unho by mohli byt tiez nieco take, na co sa da tesit. Proste treba si do zivota zaviest aspon nejake mensie svetle body.
Situacia s otcom je taka že sme niekoľko mesiacov po rozchode a nežili sme spolu, bola som na malú sama a stale si ju bral a dopadlo to tak, že teraz chce byvat u neho, nie so mnou.
Moja, aspon moj nazor je, ze mala teraz preziva zle obdobie, ak napriklad tym ze ste sa rozisli nechodi tak casto k otcovi.
Moja mala zas vie urobit neuveritelnu scenu, v poslednom case to nevychadza inak ako to ze ja ju veziem do skolky a manzel ju vybera, vcera som ju vyberala ja, pretoze manzel mal dlhu sluzbu a to si nevidela ten plac, rev totalny. Vecer tiez chce zaspavat s ocinkom…
Nezavidim ti vobec tvoju situaciu, ale viem sa vcitit ako ti to zatazko padne a ake to musi byt unavujuce ak stale opakuje, ze chce ist za ocinom.
Ak ti to pomoze, kludne mi napis spravu, mozes sa vypisat a ulavit si.
Každá mama ma pochybnosti ci je dobra mama, ak tvrdí opak, tak niekde je chyba.
A dieťa má byť zmyslom života, ale nie jediným. Je normálne, že život beží aj mimo dieťaťa aj keď dieťa je dôležité. Ak je zmyslom života iba dieťa, tak tiež je niekde chyba.