Nebaví ma byť na materskej

Pri prvej dcére som mala podobné začiatky materstva, ale teda u mňa to bolo bez antidepresív aj keď spätne to vyhodnocujem tak, že som ich predsa len mala mať. Do toho bola dcéra ešte extra náročná, žiadny kočík, žiadna cesta autom, veľa plakala, v noci bola miliónkrát hore, cez deň krátke spánky. Pamätám si, že až okolo jej 9-10. mesiaca som si povedala, že teraz je to ok a nie je to utrpenie. Tiež som veci robila iba mechanicky, nijako som sa s ňou nerozprávala, nemojkala. Teraz mi je to ľúto, ale vtedy som to nevedela ovplyvniť. Bolo to v hlave. Koľko mesiacov má tvoje dieťa? Ono časom sa to zlepší, závisí od veku, ale pokiaľ má dieťa len pár mesiacov, nešla by som do práce. Väčšinou sa to zlomí okolo roka a s tým dieťaťom je to už lepšie. Neskôr by si možno mala výčiťky, že si išla tak skoro od neho preč. Ak by ťa to predsa len nenapĺňalo ani neskôr, tak kašli na iných ľudí a sprav tak, aby si bola spokojná.

@rm8 Nevyčítaj si ohľadne dojčenie absolútne nič. Robíš pre svoje dieťa všetko ako najlepšie vieš. Je veľa mamičiek ktoré z rôznych dôvodov nemôžu dojčiť dieťatko a nie sú o nič horšie ako dojčiace. Hlavné aby si ty bola v pohode. Neviem nič kedy berieš lieky ale tiež trvá nejaký čas kým záberu. Ak ani po dlhšom času nie zvyknú sa lieky meniť,to potom prediskutuj z lekárom. Materstvo je náročné obdobie pre ženu chce to čas aby si sa do toho dostala,nebuď k sebe prehnane prísna a hlavne si nič nevyčítaj. Hlavné nečítaj diskusie kde sa budú rozplývať niektoré ženy ako zvládajú všetko tiptop ako od prvej chvíle zbožňujú svoje deti a ako si užívajú materskú. Možno je to tak,sme ľudia rôzny a čo jednemu vyhovuje nemusí tomu druhému len teba to bude zbytočne flustrovat. Zazijes s dieťatkom ako bude rásť aj veľmi pekne chvíľky. Ak sa z materskou nevieš úplne stotožniť ani po čase,aj to je v poriadku. Sú predsa aj jaslicky a ty sa môžeš vrátiť po čase do práce. Držím palce.

@rm8 koľko je od pôrodu a tých problémov?veľa veci pri malom babatku sa robí mechanicky...keby si mala ísť teraz na týždeň preč hneď by si videla ako ti dieťa a všetko okolo chyba...mlieko nerieš...možno ešte krátko berieš lieky atď chodíš aj k psychologické?

@luccija zachvilu to bude polroka, co sa liecim, mam aj psychoterapiu samozrejme. Lieky mi zabrali asi po mesiaci.

@rm8 tak to skús rozobrať s ňou.
Nebaví ťa stále to isté, alebo ti chyba kolektív, spoločnosť, neveríš si, že si dobrá mama?
Určitý stereotyp a mechanické robenie veci je normálne pri rodine celý život🙂.Dolezite je či to robíš s nechuťou, či nemáš úzkosti, čierne myšlienky...s mužom máš dobrý vzťah?
Čím skôr si nájdi kamarátku na spoločné trávenie času, vyrozpráva nie, spoločné zazitky

tiez si myslim, ze by ti velmi prospel navrat do prace. pozhovaraj sa s otcom, ono velakrat toto zlahcuju, ale je to na psychiku, kazda zena to rozhodne nedava a ja to vobec neodsudzujem.

@rm8 pokojne napis ss

@luccija nemam cierne myslienky, babo lubim najviac na svete. Skor hladam zeny s podobnym osudom, cierne ovce, ktore nekoja, prepina im na materskej s liekmi alebo bez liekov a neboja sa to priznat😁 lebo nazivo je malokto uprimny a prizna si, ze ho materstvo az tak nenaplna

@rm8 ja som mala popôrodnú depresiu po 2. pôrode a bolo to hrozné obdobie môjho života, najviac mi je ľúto, že som si malého vôbec neužila, lebo som bola stále nevyspata, chodila som ako Zombie, nič som nevládala, to trvalo pol roka, potom sa to začalo našťastie zlepšovať

Vieš čo, ja som rada ze žijem v zahraničí a po polroku som pekne krásne nastúpila na znížený pracovný úväzok do práce a neviem si to vynachváliť...lepšiu psychoterapiu ako vypadnúť z toho kolotoča veru nepoznám.
Našťastie som nemala žiadne psych.problemy, ale aj to len vďaka tomu, že som pracovala. V tom čase bol s dieťaťom manžel.