Narodením dieťaťa je naše manželstvo zlé

Toto naozaj nie je normálne a takto by to nemalo byť. Žiaľ, narodením dieťaťa dostáva vzťah zaťažkavajucu skúšku. Treba nastaviť úplne nové pravidlá fungovania. Muž si tuším už zvykol na určitý životný štýl a fungovanie, bude to však musieť zmeniť. No neviem ti poradiť konkrétne kroky. Najlepšie niekto, kto má skúsenost. Môj muž sa od začiatku zapája, dokonca hovorí o vybudovaní podkrovia pre deti a to ja ho brzdím, že škoda peňazí, že sa zmestime

Skôr ako byt by som riešila to, že sa nevenuje malému. Nehnevaj sa ale príde mi ako strasny sebec. Keď sa chcel náramne vyspat, prečo “vyhodil” z izby teba a nešiel namiesto toho do obývačky spat on? Okrem toho ani nekomentujem že by mal tiež dopriať oddych aj tebe a občas sa postarať (nielen) v noci aj on. Akonáhle som syna prestala kojiť a kŕmili sme UM s muzom sme sa v noci striedali...skus ho viac zapájať do starostlivosti, nech ti pomáha napr pri kúpaní, stačia iba maličkosti ako že ti poda mydlo,uterak atd. Ste rodina a kedze babatko chcel aj on, mal by sa chovať ako otec a venovať sa vam a nie počítaču ako nejaký pubertiak. Treba sa riadne porozprávať a travit spolu so synom viac casu.

Nie je to normlane, každý chlap/otec by sa mal o svoje dieťa starať od prvého dna (aj keď tu ti budú tvrdiť iné). Kebyže je chmulo od začiatku vzťahu, tak ti poviem že načo vam dieťa bolo treba, ake takto... neviem poradiť, je to podľa mna veľmi smutné. Asi si len sadnúť a vytiahnuť karty na stôl, že takto fungovať nechceš a nebudeš. Inak nerozumiemem že prečo si mu na tu prosbu aby si spala inde nepovedal ci mu ne***be a ešte sa aj odpratala preč. Skús byť možno trochu menej submisivna.

Tri mesiace je strasne kratka doba na to, aby si robila zavery, aky je / nie je on otec. A ci ho lubi-nelubi. Mame styri deti a prve tyzdne/mesiace bol muz no - zbytocny? Aspon on sa tak citil... nemal prsia, dieta vzdy bolo kludnejsie u maminy, aj mama zrucnejsia vo vsetkom, proste nechaval to cele komplet na mne, ale nie, ze dieta nemiloval! On to nastastie vedel formulovat - ty to vies lepsie a je este taka mala/maly... mal respekt... to neznamena, ze mi nekryl chrbat inde... upratoval, riesil nakupy, vybehol s kocikom ked som si potrebovala nieco porobit, vzal starsie deti na vylety... Proste toto bola pomoc, ktoru som ja ocenovala a mala cas sa venovat baby. Nemalo to nic s laskou nelaskou, ale delenim aktivit. A ano - spali sme osobitne, lebo muz vstaval do prace, pravidelne mi babatko zobudil a bolo po srande... a aj on potreboval byt vyspaty v praci, on nemal sancu si na obed s babatkom lahnut... Proste si to v hlave urovnaj, ze ano - mate dieta, ste rodina, zivot sa zmenil... pozicie v rodine sa zmenili... Co sa tyka noveho byvania, mozno aj to vidis uplne nespravne... pred nedavnom ste mali dva platy, omnoho viac financii a stability. Mozno prave teraz ked sa vsetko pomenilo ma respekt s toho hladat nove byvanie a novu financnu zataz, ked maly potrebuje kazdych par tyzdnov nove veci, stupaju naklady... mozno to len nevie tak spravne formulovat a povie, ze hracky moze mat maly aj v obyvacke. Pozri - porozpravajte sa... ale bez vycitiek. Nepomoze to ani jednej strane. Si unavena, to je najhorsi uhol pod akym sa da na veci pozerat. Ste rodicia este len kratko, musite sa zohrat viacej. Zapajaj ho viac. Proste mu povedz - dones mi toto, hento, tam ma maly vodu okup ho, tam v skrini ma oblecenie, dones mi to alebo ho rovno oblec, kym ja zbalim tasku. Jednoduche priame ulohy a pochval ho, ze ako mu to fajn ide s malym. On to potrebuje pocut. Maly pre neho urcite nie je vzduch, ale proste to nie je dieta, s ktorym sa da aktivne "hrat"... vekom to bude omnoho omnoho lepsie... moji su kazdy vikend na letisku, rozvaza deti na sport, jazdia na bikoch, komunikuju, deti miluje nadovsetko... to, ze s nimi "nevedel" narabat ked boli mini mikro je podla mna ok... teda nas a ani ich vztah tym absolutne neutrpel. Takze hlavu hore.

Moj muz povedal, ked sa nam narodilo dieta a ja som ho posielala spat do inej izby kedze vstavat musel 6.00, povedal ze dieta si nevyrabal na to, aby sa potom odstahoval zo spalne, ze chce byt pri vsetkom...k tomu ostatnemu sa ani nejdem vyjadrovat, mas doma leniveho sebca. Bud si dupni, nechavaj mu dieta a trvaj na vacsom byte, alebo mu zamavaj rozvodovymi papiermi a dobre ho osklb o prachy

Ahoj, muž sa môže cítiť aj ako menej cenný, lebo nevie s malým uzlikom narábať. Vidí že tebe to ide. Je veľa otcov čo sa od dieťaťa dištancujú kým to dieťa nevyrastie aspoň na toľko aby sa vedelo batoliť a muž mal pocit že tomu drobcovi neublíži. Nemusí to byť o Tom, že ho nemá rád, ani že by mu nedoprial..... Možno len nevidíš veci z pohľadu tvojho muža. Na jednej strane môže žiarliť, že si pre dieťa dôležitejšia a lepšie to s dieťatkom vieš, na druhej strane môže sa cítiť aj menej zaujímavý pre teba lebo bábätku sa viac venuješ, lebo ťa potrebuje. Ak predtým nehrával hry na počítači tak často ako teraz, možno len spracúva emócie a snaží sa s nimi vyrovnať.
Nemyslím si, že by syna nemiloval. Len nevie ako k nemu pristupovať. A tiež sa možno nevie vyrovnať s tým, že už nie je on stredobod tvojho vesmíru, ale ten malý uzlíček šťastia čo ste splodili.

Skús ho volať na spoločné prechádzky, prípadne zajdi do spálne keď sa hrá aj s malým a rozprávaj sa s ním keď malý spí. Ukazuje mu čo sa naučil malý už. Zapajaj ho a aj sa venuj len jemu.

Žena sa na materstvo pripravuje 9 mesiacov. Muž to sleduje len z povzdialia ako film. Vzťah si k dieťaťu musí vybudovať, prekonať strachy a podobne..... Len žiaľ chlap často nie je schopný pomenovať pocity a strachy. Ak mu v tom žena nepomôže tak sa navzájom môžu odcudziť.

Držím palce aby ste našli cestu nielen vy dvaja k sebe znovu, ale aj aby si otec a syn vypestovali vrúcny vzťah.

Mne sa nepavi ze vy spite na gauci,mas takisto pravo na kvalitny spanok v tichej nepriechodnej miestnosti.muza by som zo spalne vyhodila,nech si spi teda na gauci sam,ked he taky mudry. toto je ozaj na palicu. Dieta je vzdy skuskou vztahu, drzim palce nevh v nej obstojite obaja .s kupou bytu pockaj,este nie je oripraveny to riesit.az realne uvidi ze msly ho osamote nenecha,ze sa bude o jeho veci potkynat,navrhne to aj sam .

@dankanka inak toto ano, na gauc muz, ak ma v spalni pocitac - tak ho presunut do obyvacky, urcite sa to da nejako prehadzat. Mama a babo potrebuju pokoj. My sme mali dost spalni, takze toto nebol problem, do obyvacky sme nemuseli ani jeden.

@anjelicek26 úplne súhlasím, u nás to bolo po narodení prvej dcéry na rozvod, lebo manžel si stále "išiel svoje" ako predtým len ja som už nemohla s ním kukať telku a oddychovať takže sme sa dosť hádali ale všetko sa časom úplne zmenilo, keby som to vtedy vzdala sme už rozvedení, no teraz je to úplne skvele a môžem sa na manžela vo všetkom spoľahnúť a postará sa o všetko 🙂 chce to čas ale chápem ťa, vidím seba na začiatku keď bolo prvé dieťa malé, absolútny horor v našom dovtedy úžasnom vzťahu... Plus moje hormóny, no nečudujem sa keď sa niekto rozvedie hneď v prvý rok po narodení dieťaťa ale našťastie sme to ustáli a teraz je to lepšie ako som kedy mohla snívať 🙂 manžel proste musí "dorásť" do tej roly a chce to čas 🙂

Nechcem sa vyjadriť ku všetkému, čo tu odznelo, ale moja manželka si tiež myslela, že k bábätku nemám vzťah. Ide však o to, že robiť ťuťuli muťuli mi príde stupídne a neprirodzené. Vzťah s deťmi si budujem, až keď sa naučia rozprávať...

@veronka523 Ja som tiez skripala zubami ked sa narodilo prve dieta... pre mna sa zmenilo vsetko - pre neho absolutne nic. Prerusenie socialnehych kontaktov, spanku, zivota...proste zastavilo to cas... on mal vsetko ako pred tym... spanok, pracu, kamaratov, cas na sport, lietanie... Bola to - zavist? Zufalstvo? Neferovost? V podstate dnes sa nad tym usmievam, pretoze - mne boli dopriate prve usmevy, videla som ich prvy krat sa pretocit, povedat prvy krat mama, zaspavalo mi odovzdane stastne vonave babatko v naruci len preto, lebo som to bola JA! Dostavala som tolko lasky na vymenu, ze to s odstupom casu vidim, ako ze on prisiel o viac, ako ja tym, ze pri vela veciach nebol... Ale co som tym chcela povedat, tieto zmeny su po narodeni dietata normalne a v poriadku, len to chce cas - aby sa zjednotili ako rodina s inymi rolami a chce to cas - aby babo vyrastol trosicka a zacalo byt partak pre tatina... oni maju uzasny dlhy spokojny vztah, toto ich nesmie polozit. Bola by to velka skoda.

@marseillefan tak teba mať doma ďakujem pekne. Hnus. Vztah s deťmi sa buduje od narodenia a nie po troch rokoch. Naco si si robil deti? Si rovnaký rodic ako tvoja manželka a je tvoja povinnosť zákonná a najmä morálna sa o ne starať od začiatku.

Bože ja nechápem kde taky sa taky debilni muži rodia. Dúfam ze moj syn nikdy nebude mat tak dementne názory.

zamyslala by som sa. z alej rodiny je? akych ma rodicov? aky ma vztah s nimi? ake mal predstavy ocakavania ze co vlastne je rodicovstvo a aka bude jeho rola? hraval pc vzdy? predtym s tym problem nebol? neviem... je to zvlastne. skudili by ste poradnu? viem ze existuju otcovia co maju vztah s detmi az ked su vacsie. nechapem to ale ok. podporuje aspon teba? je pre teba podporou? nakupi uprace uvari? neviem. moj manzel je opak tvojho. myslim ze malu lubi viac ako mna.

žiaľ, mnohokrát sú budúci rodičia nastavení tak, že bábätká len spinkajú a papajú a všetko je krásne, voňavé a cukríkové... a potom príde realita a je šok... vo väčšine prípadov mama "zatne" zuby a maká, nemá na výber. a povedzme si úprimne, má to v sebe dané (vo väščšine prípadov). muž je zrazu ako bez rúk, nevie, čo s dieťaťom, nenakojí ho, veľakrát ho ani neutíši, žena veľkú pozornosť venuje bábätku a vlastne - celý život sa jej obráti naruby. o to viac, ak partner ide svoju líniu, svoje plány a preňho sa v zásade nič nezmení. nemusí to však hneď znamenať, že dieťa nemá rád alebo niečo podobné. môj muž chýbal pri väčšine bábätkovských vecí, išiel si svoje, proste nevedel danú situáciu spracovať, pritom obe deti boli plánované. on pokračoval vo svojom zvyknutom živote, chodil si spočiatku 3x za týždeň k rodičom, venoval sa svojim koníčkom, v robote bol celé dni, hoci nie vždy musel... a chýbala mu pozornosť, na ktorú bol zvyknutý, kým sme boli sami (ja som bola na rizikovom, čiže doma som ho vítala s otvorenou náručou a keď sa narodil malý, veľakrát som bola v ogrcanom pyžame z rána, nenavarené, výbuch...). s odstupom času sa nečudujem, že volil jednoduchšiu cestu... ale pre deti sme sa rozhodli spoločne všakže... ja som potrebovala mať doma partnera, ale aj otca. parťáka, s ktorým by sme v tom boli spolu. muža, ktorý by aspoň jeden víkend neutiekol k rodičom, ale zobral dieťa kočíkovať, kým si ja aspoň hodinu vkuse pospím a dám sa trochu dokopy (prvý rok som takmer nič nespala, prvý syn bol veľmi náročné bábo cez deň aj v noci). on to nechápal, s tým rástla moja nervozita, jeho a samozrejme aj malého a už to išlo jedno za druhým... napriek tomu je teraz deťom vynikajúci otec, ľúbia sa, bavia sa, ak nie sú spolu, nesmierne si chýbajú. majú krásny vzťah. a môžem povedať, že sa vie o deti veľmi dobre postarať, ak som preč a viem sa naňho naozaj spoľahnúť. druhá vec je, že ja som na to "bábätkovské obdobie nezabudla, pre mňa to bolo obrovské sklamanie (ale u nás bolo toho viac), navyše som po prvom pôrode bojovala s popôrodnou depresiou a neprikladal tomu vôbec žiadny význam, vždy bolo všetko dôležitejšie ako rodina, ktorú tak chcel... prešli roky, veľa vecí sme obrúsili, veľa nie, o veľa veciach sme sa nedokázali v pokoji porozprávať a hlavne počúvať toho druhého, nielen si ísť svoje. toto bábätkovské obdobie však neviem stále spracovať, aj keď sa mi zdá, že to mám, príde situácia, kedy viem, že nemám. popri tom sa nám vo vzťahu pridružili ešte ďalšie veci z mojej strany, čo vzťahu vôbec nepomohlo. preto ti poradím len jedno - riešte to, rozprávajte sa, bez hystérie, bez prehnaných emócií. je dôležité, aby sa zapájal aj on do rodičovstva, hoci nie tak, ako by si si predstavovala. ale aspoň nejako, aby ste boli v tom spoločne. pretože on to vníma zo svojej "krivdy", ty zo svojej. a možno ten problém nie je ani taký veľký, ako môže narásť, ak nebudete o tom hovoriť...

@zuvelyn ja ti neviem ale moj mal na zaciatku tiez taketo sproste vyplody ze chlap/otec prichadza "na scenu" az neskor..... ja neviem asi to zas on mal od svojho tatka, ktory sa tiez nezaujimal ked boli oni babatka.... v kazdom pripade bolo to len pri prvom dietati, neviem, asi potreboval cas celu tu zmenu vstrebat a prisposobit sa, po niekolkych mesiacoch uz nebol problem.... nejdem sa autorkinho chlapa zastavat, ale niektori skutocne asi nevedia co s tym, ked sa objavi novorodenec... ze to je sebecke a hlupe, je fakt. bez debaty.

@zuvelyn prečo by mal byť stupídny? ja nepoviem, ak muž postráži tak malé dieťa (ako píše autorka - 3 mesiace) z času na čas alebo keď už prihára, že žena je napríklad vo vani alebo v obchode alebo proste odbehla a dieťa sa pokadí, že plienku vymení, OK. ale tiež nepoznám jedného poriadneho chlapa, ktorý by sa prihováral detskou rečou bábätku ako keby bol retardovaný. chlapa robia chlapom činy a nie debilné zvuky, ktoré vydávajú pred malým dieťaťom. ono totiž práve takíto potom neskôr, keď dieťa podrastie, nevedia s nimi komunikovať, stále ich majú ako malé deti, lebo sami títo chlapi sú ako malé deti. žila som s jedným takým. prišlo mi to najprv prirodzené a roztomilé, akou hatlaninou hovorí na malú... potom som pochopila 😀 dnes je dcéra v puberte a on sa s ňou málokedy vie normálne porozprávať. vlastne takmer nikdy. on je väčším deckom ako je ona...

Nečítala som komentáre vyššie a nechcem obhajovať jeho správanie, ale môže trpieť depresiou po pôrode. Môžu ju mat aj chlap, nie kvôli hormónom a týmto veciam, ale aj pre neho je to niečo nové a môže mať z toho depresiu z rôzneho hľadiska. Možno by som skúsila po tom pátrať...

....ja neverim,ze pred porodom bolo vsetko ok,odrazu nie je.
Nieco muselo byt aj predtym....

autorka: vidím to veľmi podobne ako píše aj
@anjelicek26 jednoducho chlap momentálne nevie, ako s dieťaťom komunikovať, ak dovtedy všetko klapalo a vzťah sa ti páčil, daj tomu čas. píšeš toto: domacnostou pomaha manzel, aj mne sa vela venoval aj po narodeni maleho....
tak buď vďačná za toto. môj ex sa nevenoval ani domácnosti, ani mne. ale iba sám sebe. vlastne, dodnes to tak je.

Hmmm zeby precitol. Mozno ocakaval nieco ine, ked budete mat dieta. Ale je to take strajkovanie, ktore by som asi tiez len tak neakceptovala, neviem

@panelacikova ani ja som sa svojmu dietatu neprihovarala ako retardovana a ani o tom nepisem. Pisem ze otec je taky isty rodic ako matka a ma podielat na vychove. Muz dokaze robit uplne vsetko co aj zena okrem kojenia. Postrazit dita? to co je? ty strazis muzovi dieta ked on je v praci? nie. staras sa o neho vyhchovavas ho, a tak isto sa ma starat aj muz. Aj mne moj raz na zaciatku povedal ze ô ale ved tebe to ide lepsie" Kurnik jasne ze mi to ide lepsie ked to robim castejsie, rob to aj ty a aj tebe to pojde. Ak tebe vyhovuje model ze dieta je len tvoje a tvoj chlap sem tam postrazi, nech sa paci, pre mna je tento model chory, dementny, debilny nazvi si to ako chces a mat takeho chlapa doma co sa takto sprava, za prve by som na od hanby prepadla ho vobec obhajovat ze je to ok, za druhe by som uz bola slobodna matka.

@zuvelyn pozri sa, ja s ním už nie som. a presne kvôli tomu, že nevedel vychovávať. zas na druhej strane, odišla som, keď mala dcéra 7, lebo fakt nevedel vychovávať. ale čo chceš vychovávať u novorodenca? tam môže chlap jedine tak pomôcť. a autorka píše, že pomáhal aj v domácnosti a venoval sa aj jej, čo ešte od neho chceš? aby vytiahol cicinu a nakojil dieťa, keď už mám byť sprostá? veď je to chlap, je úlohou matky starať sa o novorodenca. nepoviem, keby už malo dieťa rok a on stále nejaví záujem, alebo 3 roky a chlap stále nič. ale dieťa má podľa autorky 3 mesiace a chlap jej v domácnosti pomáha. tak čo ešte viac momentálne v tejto situácii chce? možno to chce ešte 2-3 mesiace čas a ukáže sa, že ten otec sa zaujíma už aj o to dieťa. ale teraz čo vidí? dieťa rozhadzuje rukami-nohami, mrnčí, vreští, plače, spí, kadí... pre chlapa nič zaujímavé, skús sa vžiť trošku do kože toho muža, nielen to brať z pohľadu ženy-matky. ale autorka by mala byť ostražitá neskôr, vnímať, či sa muž začína zapájať práve do spomínanej výchovy. toto je dôležité. výchova.

@panelacikova môj muž sa s malou hrával od narodenia mi pomáhal, kúpať, uspávať, keď začala jesť prikrmy, kŕmil ju každý večer... Takže ako môže pomôcť chlap žene, ved nemá ako, je riadna konina...

@panelacikova este raz sa ta pytam. TY si pomahala muzovi s VASIM dietatom ked bol v praci/sprche/jedol/ robil neviem co ine dalsie? NIE. STARALA si sa o neho. Tak isto ako sa ma STARAT aj chlap, nie pomahat, starat sa. Nie, skutocne nie je ulohou ZENY starat sa o novorodenca, je to ulohou OBOCH rodicov. Pisem vyssie, ze OKREM kojenia muz dokaze robit vsetko ostatne. Dalej sa nevyjadrujem, ja by som chlapa ktory iba pomaha nechcela a nastastie ho ani nemam, moj manzel sa o NASE dieta stara (krmi, prebaluje, zabava, usprava, kupe vsetko co co robim aj ja) od prichodu z pordnice kazdy jeden den.

@zuvelyn mame podobných mužov teda, môj aj zapleta vrkoce a keď slečna povie, že 4.. Tak sú 4 😅

Chybu si urobila hneď na začiatku, keď si mu ustúpila a odišla zo spálne. Vráť sa tam hneď aj s malým, plienkamu, hračkami atď. Keď sa pánovi nepáči, vyrieš si to hneď

@zuvelyn Prepáč, ale na základe čoho mi ty budeš hovoriť ako sa buduje vzťah s deťmi? S mojimi deťmi mám myslím veľmi dobrý vzťah aj keď som nerobil ťuťuli muťuli, keď boli bábätká.
O moje deti je perfektne postarané, ich rodičia majú harmonický vzťah už 18 rokov, nechýba im nič materiálne, ani duševné. Prežívam s nimi ich úspechy, aj neúspechy, zaujímam sa o ne, počúvam ich. A ty mi budeš hovoriť, že nemám mať deti??? Alebo ako ich mám vychovávať???

@poopsie no to áno, ak pomáha s dieťaťom. ale ja som nadviazala konkrétne na komentár od
@marseillefan ktorého vzápätí sprdla
@zuvelyn pričom nechápem vôbec, prečo.... je iné dieťa okúpať a je iné sa mu retardovane prihovárať 😀

@zuvelyn no vidíš to, takže u vás momentálne ťahá dve šichty manžel... 🙂