Na prvom mieste nie som ja, ale milované dieťa
Ahojte, nadpis som dala Na upútanie.
Som vš vzdelaná žena, ľahko nad 30 rokov,jedno dieťa škôlkar ...preco teda píšem?
V poslednej dobe som si uvedomila ze ako som mama som bezvýhradne- mama, ten človek predtým akoby bol z knihy....zbožňujem moje dieťa, dýchala by som zaňho, no nie som helikoptéra myslím ze ho vychovavam ôk, ak aj padne ci sa kľbčí s inými deťmi nepanikarim, len myslím nanho stále stále stále, snažím sa aby mal krásne detstvo....napr.cvicit som prestala lebo mi to pripadá ísť 2 hodiny do fitka ako strata casu s mojím malým keď tak rýchlo vyrastá...(doma som necítila nikdy nie som ten typ)....a pod.nejdem na nechty lebo mam pocit ze seba aj dieťa okrádať o spoločný čas,...uvedomujem si ze je to silné, že mnohé mamy si idú svoje, no ja som taka akoby sa neviem dat opat na prvé miesto v mojom živote.....stalo sa to aj vám?
bola som taká istá, myslím, že je to normálne...keď dcéra trochu podrástla, tak už som nabehla na cvičenie a záľuby, ona sa odstrihla a asi od 13 rokov ma už usilovne ignoruje, ale aj teraz sa snažím mať dni naplánované tak, aby sme sa cez deň aspoň trochu porozprávali a mali nejaký spoločný čas
Ja som tiež taká....aj sa niekedy hnevám z mužom že ja chcem mať pre seba čas a nie furt s deťmi a keď idem od nich napr. Len na nákup ,do mesta,k doktorom,tak sa rýchlo ponáhľam aby som pri nich čo najskôr bola ...a pripadám si že som ich opustila nechala ich a mám výčitky ....preto aj málo kde chodím a furt som s nimi
Ja som zas uplne ina. Mam rada svoje deti, ale milujem cas pre seba a nemam ani tie najmensie vycitky. Ked su bezo mna su v dobrych rukach.
@solange7 presne tak. Ja som tiez najprv trpela vycitkami, ale potom som si uvedomila, ze deti obohacuje aj cas straveny so samym otcom, so starymi rodicmi a tetami. O nic neprichadzaju ked som prec, skor naberaju nieco ine. A hlavne su zvyknute byt aj s niekym inym a maju potom mensi problem v kolektivoch, s novymi ludmi.
Ale zalezi podla mna. Ak si s tym oukej, tak nevidim dovod to nasilu menit. Ak s tym nie si ok, tak postupne skusaj po chvilkach 🙂
@queen_mary presne. Clovek uzkostlivo rozmysla o svojom ubohom opustenom dietati a pritom sa zabavaju a su stastne a spokojne. Vsetko je to len v hlave.
Pokiaľ ti to vyhovuje, je to v poriadku. Časom sa to môže zmeniť, aj to bude v poriadku.
Ono aj dieťa po čase, ako bude rásť, už nebude tak neustále vyžadovať len tvoju prítomnosť, bude chcieť byť aj s otcom, starými rodičmi, neskôr kamaratmi,partiou.
Jedine tam už musíš ustrážiť tu hranicu, aby si ho nasilu nedržala "len pri sebe" a až nedusila svojou starostlivosťou.
Milujem svoje deti, rada a nimi trávim čas, ale myslím si že je pre ne podstatné byť aj osamote a bez dozoru mamy byť len s otcom,len so starými rodičmi,pokiaľ vieš že sú v dobrých rukách a zvládnu sa postarať. A u žien je potom problém v tom že musia deti svojou prehnanou starostlivosťou,že zabudnú na seba,n partnera a dajú n prvé miesto dieťa a domácnosť.
Ak si s tym spokojna, riesit to nemusis. Ja som nebola, chcela a chcem si zachovat svoje ja. Moj osobny nazor je, ze nie je spravne pre dieta obetovat samu seba. A to nielen pre svoje dobro, ale v konecnom dosledku aj pre dobro dietata, ktore by malo vidiet, ze neexistuju len jeho zaujmy. A, samozrejme, netreba zabudat na partnera, to hlavne, dieta ti vecnym partakom nebude.