Moje duševné zdravie po narodení dieťaťa ide dolu vodou
Ahojte. Idem sa vám trocha vyrozprávať. Pred rokom sa mi narodila dcéra - moje šťastie. A odvtedy to ide s mojím "duševným zdravím" dolu vodou. Od detstva trpím črevnom chorobou - ulcerozna kolitida pre tie ktoré by to zaujímalo. Paradoxne však moje problémy nesúvisia s týmto ochorením. Keď sa dcéra narodila ako všetko super. Starala som sa o ňu (aj sa starám) príkladne, má všetko čo potrebuje. Potom začal covid ošiaľ a môj manžel s nami bol doma do júna. Bolo to super. Peňazí máme dosť takže sme to nijak nepocítili. Okrem toho že sme spolu strávili krásny čas. No v auguste sa mi zdá sa už vrátil do práce. A odvtedy to je so mnou ako na kolotoči ...k keď som s dcérkou sama doma občas nemám čo robiť lebo ona sa hrá a doma je všetko hotové vtedy rozmýšľam doslova nad kokotinami - čo ak teraz zomriem a dcéra bude musieť čakať na otca s mojím mŕtvym telom ešte 6 hodín. Podotýkam že dcéra aj manžel sú zdraví jedinci - ja tiež mimo tejto mojej pošahanej hlavy. No a proste keď rozmýšľam nad takýmito vecami tak zrazu ma naozaj začne bolieť hlava, alebo pichať pri srdci. Je to na zblaznenie kolotoč. Keď je pri mne muž alebo dcéra má neignoruje, prípadne som - mám myseľ- niečím zamestnanu ja som úplne ok. Nič mi nie je, potom zasa sa zamyslim a je to v riti. Takéto myšlienky som nemala do doby čo mi zomrel otec. Pred tromi rokmi keď ešte žil som na smrť ani nepomyslela, teraz nie je dňa aby ma niečo takéto nenapadlo. Čakám strašne nedočkavo na dni kedy mi bude ok. Moja lekárka povedala že mi nemá ako pomôcť. Vraj krvný obraz mám super tlak tiež. Že pokiaľ mi je zle len keď som sama mám sa s tým naučiť pracovať. Je medzi vami niekto kto je na tom podobne?...
otec sa dcérka zásapošahanej hlavy tiež.
Doktor pomocť vie, len musíš ísť k tomu čo má v kompetencii duševné pochody.
Ahoj, na zaciatok ti chcem povedat ze nie si pošahana hlava, je taka doba, niekedy je toho moc, do toho smrt v rodine, to cloveka ovplyvni. Ked sa na to pozrieme v pozitivnom svetle, dievca ty mas volny cas ako pises, ja mam tiez rocnu dcerku a neviem kde mi hlava stoji. Na konci dna som ako vyflusnuta. Tak to aspon vyuzi, citaj knihy, cvic, super videa ma polka monika kolakowska na youtube, nieco sa uc, alebo strikuj, si, vysivaj, kvaskuj, co ja viem co. Ale hlavne ak citis, ze je to naozaj zle a pohlcuje ta to, vyhladaj psychologa. To nie je žiadna hanba. Drzim palce.
Tiež som za ... vymysli si nejaký projekt ktorý budeš chcieť urobiť napr pre dcérku ... nejaký album kde jej dáš fotky každého člena rodiny keď sa teraz nedá moc vídať ... alebo jej spraviť nejaký pekný hráči kútik ... ja osobne keď bude naša mala trosku väčšia chcem kúpiť v Ikei detskú kuchynskú a trosku ju prerobiť nech sa môžme hrať na varenie 😅... foto pre inšpiráciu
Ahoj, určite si skús nájsť niečo čo ťa zabaví. Čítanie knižiek, nejaká výroba a možno by ťa nejak zaujala práca na doma. Ani psychológ nie je hanba. Možno by si mohla skúsiť siahnuť aj po CBD, je to na prírodnej báze čisto a pomáha to.
Veď choď do roboty aspoň na polovičný úväzok a prídeš na iné myšlienky. Dieťa daj opatrovateľke, starej mame alebo do jaslí.
Ja mám také myšlienky už dlhé roky, tiež mi to spustila smrť mamy pred 15rokmi, človek si uvedomí konecnost života... (Mala som ocd aj pred tým ale tou udalosťou sa to veľmi zhoršilo)
Keď som mala prvého syna, tak ma to celkom bralo (mala som aj popôrodnú depresiu), keď sa mi narodila dcéra a ja som mala reálne malo.casu na zamyslanie sa celkom som si zvykla na bizardne predstavy čo sa mi premelu hlavou a dokážem ich zahnať, resp. Nie vždy ma nejaká myšlienka vydesi.. ale občas sa to samozrejme ešte stane (napr.prejdeme cez most a mňa napadne čo keby mi tam padlo dieťa a ja by som ho nevedela zachrániť, keď na to myslím dlhšie, tak mi začne busit srdce a musím to predýchať, ale našťastie už sa to nestáva casto).. u mňa je to často pred spánkom, (cez deň bývam dosť vyťažená pri troch detoch) a tak som sa naučila myslieť na pozitívne veci, napr.mam v hlave vymyslené že myslím na to ako nám bude na dovolenke.. dá sa naučiť s tým žiť, ale odborník by ti s tým pomohol rýchlejšie ak to nejde tebe samej..
Ahoj. Ja som si zažila presne to iste. Otehotnela som pol roka po maminej smrti. Všetko fajn, keď mal syn rok a pol začali tieto myšlienky. Určite aj únava u mna zahrala rolu ale bol to masaker. Chodila som k psychologické, potom prvý atak samé pohotovosti, vyšetrenia a dokopy mi nič neni. Ja som musela začať chodiť do prace keď mal maly rok trištvrte aby som myslela na niečo iné.
Teraz idem na druhu materskú a ani ti nemusím vravieť ako sa bojím.
A teda nepomohlo mi nič až práca🙂 nebolo jednoduché dať syna do jaslí i keď on je skvelý a nemal problém absolútne ale musela som sa zachrániť. Držím palce a určite to rieš nech si šťastná 🙂 happy wife happy life 🥰
Ahoj skús sa sústrediť pri tých myšlienkach na to ako dychas, a vraví si v hlave nádych výdych. Dokážeme myslieť iba na jednu vec to je super, a ak budeš mať myšlienky v pozadí nehaj ich len. Prejsť nevšímaj si ich dá sa to ☺️ neboj zvládneš to keď ich začneš ignorovať oni časom utichnu
Treba si nájsť nejakého koníčka ktorý by ťa zamestnával keď dlsa dcérka hra aby si nemala čas myslieť na iné veci. Napr. vyšívané podľa predlohy - nebudeš mať čas na rozmýšľanie nad somarinami..... Alebo strikuj, hackuj, stávajú puzzle, čítaj pozitívne knižky. Je toho veľa čo môžeš robiť..... Chce to len zamyslieť sa čo by ťa bavilo......