Matky a hormóny
Ahojte,
Chcem sa len vyrozprávať už dlhšie sa trápim s pocitom že moje dieťa nemá somnou taky vzťah ako by malo mať. Ma 10 mesiacov žiadna separácna úzkosť a vlastne aj keď odídem vôbec nerieši, čo je na jednu stranu fajn no na druhú sa bojím ze ma neberie ako svoju matku. Aj keď sa s ním hrám učím ho snažím sa ho formovať tak sa viac ťahá za otcom. Neriešila som ale boli sme na dovolenke a ani som ho nemohla mať na rukách lebo stále sa otáčal za mužom a nasťahoval k nemu ruky vôbec si neužil atrakcie. K tomu mi vôbec nepridáva že ma muž pred ním provokuje až ma vytoči kvôli somariny do nepricetna a potom to začne otáčať proti mne občas ma to tak pohltí že musím odísť od malého a nechať ho tak. Bojím sa ze ma vlastne dieťa nebude mať rado. Sama som nemala otca a mama ma stále hádzal do pozície že nie som dosť dobrá a musím sa snažiť viac musím si jej lásku zaslúžiť a preto som túžila potom ze ak budem mat deti chcem mať s nimi Úžasný vztah byť ich bezpečný prístav. No mam pocit teda presvedčenie že nič také sa nedeje že nemáme také silné puto. :(
Mna by zaujimalo ake atrakcie si ma uzivat dieta mladsie ako 10 mesiacov. Ako si ich ma uzivat? Co je meritko toho, ze si ich uzilo?
No a ako budes takto reagovat, tak nebudes bezpecnym pristavom pre svoje deti, budes len vynervovanou kopkou nestastia, ktora svoje mindraky prenasa na nich.
Ty sa hlavne ukludni, potom si to materstvo aj uzijes. Aj deti si uziju detstvo a vzdy sa budu vracat do tvojej naruce
Ty by si v prvom rade mala zacat od seba. Kym si nevyriesis svoje traumy z detstva, tak neprekonas ani tie z materstva.. resp. len vyrobis dalsie traumy novemu cloveku. Mozno niekto prevracia oci ked zasa cita o nejakych traumach, lenze toto co ty popisujes nie je zdrave detstvo, nemala si vzory toho, aky by si mala byt, len aka byt nechces. Isla si do materstva s tym, ze chces mat s dietatom uzasny vztah, mala si nejaku predstavu, ktora sa ale nenaplna a to sice vobec nemusi a pravdepodobne ani neznamena, ze so svojim dietatom nemas alebo nebudes mat uzasny vztah, akurat teraz je iny, nez tvoja predstava. A to sa neprijima lahko, hlavne ak si este z detsva nesies pocit, ze nie si dost dobra. Lenze teraz si ty mama, si s dietatom asi vacsinu dna, otec pracuje, je proste vzacnejsi, nez mama, ktora “je tu vzdy pre mna”. Urcite to neznamena, ze ta nema rado, alebo ze ta neberie ako svoju mamu. Je to male dietatko, nic nerobi naschval, vacsinu ani nechape, nechape ze ma naplnat nejake tvoje ocakavania. Dieta neprinutis aby ti ich plnilo, ale mozes ty zmenit svoje ocakavania, trochu polavit, ziskat iny pohlad, nadhlad. Na druhu stranu s partnerom by si sa mala porozpravat, on je dospely a mal by velmi dobre chapat a nerobit ti naschval. Separacna uzkost mozno este len pride, mozno ju uz ma na otca, separacna uzkost nie je podstatna. Nie je to sutaz, koho ma dieta radsej. Bud rada, ze ma tvoje dieta dvoch rodicov, ktori ho miluju a ktorych ono moze milovat. Skus si najst dobreho terapeuta a vyriesit si svoj vztah k sebe, som si ista, ze aj tvoj vztah s dietatom sa tym vyrazne zlepsi. 🍀🙏
Ma dobreho otca, to si váž.
Si preňho životne dolezita, to si uvedom.
Aj ked sa ti mozno nezdá. Bud k svojmu synovi nezna. Mila. Hladkaj ho, tulkaj ho, prihovaraj sa mu co najviac, ale v takej miere akej ti je stale prirodzene. Staraj sa onho a laskou, on ta ľúbiť bude. Nemožno neľúbiť matku co ta milovala. Nemožno neľúbiť matku co ta prijala. Ten chlapec ta učíte lubi. Na tatovi je dobre. Je tam sranda. Mama je bezpecie. Mama je pokoj. Mama je istota. Mama je dolezita, velmi. Aj ty si.
Moja dcerka ma miluje, pri jej otcovi nikdy separáciu úzkosť voci mne nemala. Bola som ha to vdacna. Ze jej, ona ma aj ineho cloveka ktorému dôveruje, pri ktorom citi bezpecie. Ja som bola za úžasný vztah mojej dcéry s jej otcom Vždy vdacna. Otec aj mama su dôležitý, vzdy budeš milovaná potrebna a dolezita. Miluj ho, prijmi jo a on bude navzdy milovať teba. A kazdemu kto na teba povie v jeho puberte krivé slovo bude chcieť dat po pysku, tomu ver
Ty ako matka si pre neho najdôležitejšia osoba v živote a buď rada, že má dobrý vzťah s otcom.
Ty si s nim cely den, otca vidi zriedkavo. Toto je bezna situacia ktoru poznam v okoli. Niekedy vacsi extrem, kamoska ta raz odisla s placom na vikend prave preto, ze ju dieta nechcelo a ona to potrebovala stravit. Ale je to bezne. Viackrat sme sa o tom bavili s mamickami. Prave preto ze si pre neho istota, tak vie ze moze ist inde...
Ale suhlasim, musis si vyriesit svoje traumy z destva. Dieta milujem bezpodmienecne, nech urobi cokolvek. Inak na neho prenesies rovnake pocity. A Tvoj muz sa tiez nesprava dospelo, ak provokuje, aj ked pre neho je to mozno sranda. Ale byt tebou smer psy
Nasa ma 10m a ked je doma tato alebo starsi brat, mna si ani nevsimne 😂 a vies co? Ja som rada 😂😂😂😂 uzijem si ju dost vtedy, ked sme same doma. Preco ta to tak frustruje? Aspon vidis, ze ma rad aj otca. Nechaj mu ho, vybehni na kavu s kamoskou, kadernicka, kozmeticka... Naber druhy dych. Taketo somariny ta nemozu vytocit. Nemozes byt len ty stredobod zivota tvojho dietata.
@veronikaszabova pretoze nema vyriesene traumy z destva? Pre svoju vlastnu mamu nebola nikdy dost dobra, takze si neveri... to co pises Ty je postoj normalnej vyrovnanej zeny
Mam 4 deti a pri prvom som prezivala to iste...Ziadna separacka, nic...Dokonca, ked mal 4 mesiace, som dostala depresiu a chcela to skoncit, ze mu bude urcite lepsie bez takej hroznej mamy 😪. Dosla som za psychiatrickou, tak mi predpisala lieky. Nakoniec som to dala bez nich, ale pomohli mi viacere veci, u mna bol najvacsi problem - nevyspatost, to sa zacnem lutovat, lebo som pedant a perfekcionista a ked sa mi nedari mat veci, ako si naplanujem, tak pod unavou sa trosku sypem, ale naucila som sa s tym pracovat. Ty mozes mat zase ine veci, prameniace z Tvojho detstva.
No a potom prislo druhe dieta a to som sa nemohla vzdialit ani na sekundu a ona stale za mnou, plac. Osamostatnila sa cca v 2 rokoch ako tak. Skolka bola katastrofa. Tretie dieta podobne, len uz neplakalo, ked sa niekto pozrel do kocika a prihovoril sa. Dcerka sa ani nadojcit v klude nevedela mimo domu. Nechodili sme preto moc nikam na dlhsie. Osamostatnil sa, ked sa narodila sestricka, mal 2 roky s tym, ze sa priputal viac na otca a ano, bolo mi to luto, ale novorodenec ma potreboval. Tak sa nerozkrojim.
Celkom dobre je taky zlaty stred, ale to ai nevyberies. Treba to brat tak, ako to je, ma taku povahu a je to dobre. Prve dieta je komplet samostatne, pri nastupe do skolky neplakalo, chodilo s usmevom. Ma 10 rokov a sam si vybavi veci, s nicim nema problem, neboji sa ludi, novych situacii. Obdivujem ho ja, manzel, ze nevieme, po kom to ma 😅. Ziadny stres nikdy v nicom.
Stotoznujem sa s komentarom @anavixy a popisem Ti moju skusenost.
Tiez mam syna, momentalne ma 4,5 roka. Ale ked bol babo, tak ziadnou separacnou uzkostou voci mne netrpel. Kazdy bol zaujimavejsi ako ja, kym nechcel mlieko. Ked sme boli len dvaja, tak som ho nemohla zlozit z ruk, ale ked mal okolo seba aj muza, babky, tak sa mojim smerom ani nepozrel.
Prva separacna uzkost prisla ked mal 1,5 roka a poviem Ti, kralovstvo by som vtedy dala za 10 min jeho nezaujmu. Nikto okrem mna sa na neho nemohol ani pozriet, nieto prihovorit a o ostatnych cinnostiach (prebalit, okupat, nakrmit...) ani nehovorim. Na dva metre som sa nemohla vzdialit.
Inak je to ako na hojdacke. Raz ma mama obdobie, potom otec obdobie. Trva to doteraz. Aj momentalne preferuje manzelovu spolocnost, ale tu uz zacinaju spolocne zaujmy - auta, kde citi, ze u mna to nejde od srdca...🤣🤣🤣
ALE akukolvek osobu ma v preferencii, akonahle je chory, je mu zle a pod. tak chce mna. Mamine narucie a vsetci ostatni - muz, babky, dedo mozu ist do teplych krajin.
Takze absolutne nepripisuj takymto babetkovskym prejavom nejaku vaznost. Le to len obdobie. Otec je vzacnejsi. Ty si pre to dieta tak esencialna sucast, ze si samozrejmost. Vyuzi tieto chvile a dopraj si cas pre seba.
Ved sa pri tom.dietati vytacas do nepricetna, tak co od neho cakas? Deti take veci velmi dobre citia. A ma separacnu uzkost, ale na otca.