Materské puto
Ahojte,
mám problém naviazať puto s malým. Má už 2 mesiace . Ja pri ňom cítim ako by bolo cudzie. Mám ho rada ako živú bytosť,ale aj na oslovenie mamina od partnera alebo od rodiny chvíľu rozmýšľam ,či to hovorí mne. Malý je zlatý,ale už som pár krát rozmýšľala ,že odídem . Nie som schopná dať mu tú materinskú lásku.
Začalo som fajčiť (som ďalej od malého) , cítim ako by som všetko stratila.
Rodila som bohužiaľ neplánovane sekciou, malého som mal na rukách až po 4 dňoch a nedojčím.
V piatok mám ísť na sedenie k odborníkovi ,ale posledné dni sú náročné. Sme u starkej ktorá mi pomáha.
Chcem sa spýtať,zažila ste niečo podobné? Ako ste to vyriešili?
@danpe21 Moze to byt poporodna depresia. Ale niekedy to moze vzniknut presne aj z toho, ked zena nadobudne pocit, ze to nejakym sposobom nezvlada. Ked si napr. vycita ze nedala porod podla svojich predstav, ked si vycita nekojenie a ppdobne. Vtedy je pre nu tazke mat rada aj sama seba a to sa jej potom vplieta aj do vztahu k dietatu. Pozrie na dieta a ma ten pocit zlyhania. Neviem, ci to moze byt aj tvoj pripad.
Kamoska to inak takto mala, ona mala velmi dlhy a vyceroavajuci porod, z ktoreho mala traumu. Ked uvidela malu, tak si len pomyslela, ze "ok, mam dieta" a ziadne velke city sa nekonali. Hovorila mi, ze prichadzali az postupne, ako sa o nu starala.
Dva mesiace sú ešte kratučko. Pri prvej dcére som začala mať pocit, že je moja, po roku. Prešli takmer 2, kým som mohla bez váhania povedať, že áno, milujem ju viac než kohokoľvek iného. Tam ale bola zrejme v hre aj nejaká depresia, vtedy som sa celkovo cítila veľmi zle. Pri mladšom synovi som sa cítila dobre, ale aj tak ten nástup materskej lásky a puta trval vyše pol roka. Nie každý sa zamiluje do bábätka na pôrodnej sále. Ja som tie svoje najskôr potrebovala spoznať, aby som si s nimi vytvorila vzťah. Takže záleží, ako sa cítiš celkovo odhliadnuc od bábätka, máš radosť zo života? Teší ťa niečo, tešíš sa na niečo, chce sa ti žiť? Máš niekedy aspoň 30 minút bez bábätka, hoci len na lavičke pred domom? Ak sa cítiš zle aj v iných ohľadoch, si bez energie, radosti, chuti do čohokoľvek, určite odporúčam to riešiť, spomenúť to môžeš gynekológovi, obvodnému, alebo na začiatok možno aspoň manželovi. Ak sa inak cítiš dobre a trápi ťa "len" ten chýbajúci materský pocit, skús tomu dať čas a pristúpiť k spoznávaniu bábätka tak, ako k spoznávaniu kohokoľvek iného. Dopraj vám čas, priestor spoznať jeden druhého, vypozorovať sa, čo má rád, čo ho baví, čo naopak rád nemá. Ako sa budete navzájom spoznávať, bude sa formovať aj vzťah. Držím palce.
Ešte vyckaj, neodchádzaj prosím. Odborník ti pomoze. Ono sa to aj časom zmení, keď sa na teba bábätko neskôr usmeje, príde sa k tebe potulit, povie mama. Ešte sa budeš roztápať láskou, uvidíš ❤️
@marianarem u mňa to bol zlý pôrod. Prenášala som,prišla som do nemocnice,mala somzvýšené crp .1.deň 2 vyvolávačku, 2. deň vyvolavačka a spustenie plodovej vody. Cisarak po 20 hodinách. To už bolo neskoro , už sa odlučovala placenta. Malý išiel na 4 dní do inkubátora. Ja som išla na jisku na jeden deň. Na 600 nedelí ešte horšie
Ano, do prveho syna som sa zacinala zamilovavat tak v 4.mesiaci a realne som si ho zacinala uzivat od 8.mesiaca. Teraz ma 15m a ja sa idem zblaznit laskou k nemu, normalne nechapem.
Teraz mam este 2tyzdnoveho a toho milujem od kedy som ho zbadala.
Rozdiel je v tom, ze pri prvom som mala pravdepodobne poporodnu depku, teraz sa citim uplne dobre, nedostatok spanku mi nevadi, pri prvom som z toho umierala, teraz sa uz tak nestresujem, pri prvom som sa bala vsetkeho aj ked spokojne spinkal. Prveho sa mi nepodarilo kojit, neskutocne som si to vycitala. Teraz sa mi to opat nepodarilo, uz to vobec neriesim.
Nevzdavaj to, to puto urcite pride, nemusi sa hned vytvorit. A uvidis, ze to za to vydrzanie, stoji.
Drzim ti palce❤️