Ahojte,
zaujímalo by ma, či ste niekto z vás ako rodič ochotný priznať si sám pred sebou (alebo aj pred inými), že spomedzi vašich detí, máte jedno, ktoré máte radšej, ako tie ostatné alebo ho z nejakého dôvodu uprednostňujete. Veľa výskumov ukázalo, že to nie je nič neobvyklé, a že to má tak veľa rodičov. Zaujímali by ma vaše pohľady a skúsenosti, prípadne osobné príbehy, ako to vnímate.
Ďakujem za každú odpoveď 🙂
Jasne, ze existuje.. staci,ze ti je jednoz deti blizsie povahou, alebo lahsie sa da vychovat, je poslusnejsie, submisivnejsie a hned je oblubene🤣
U nas to tak bolo..mama doteraz oblubuje a lubi viac sestru ako mna.. mame k tomu aj adekvatny vztah.. ale co uz..ja mam dve deti a zatial to tak nepocitujem ale jedno je este babatko. Budem sa ale snazit sa do toho nedostat, chcem aby spolu vychadzali, a taketo uprednostnenie ten vztah uplne pochova..
@momomama22 ja zatial nemam a ani by som nechcela robit rozdiely, uvidime ako to.pojde. Ale co mam priklady z rodiny, tak vidim ze sa to bezne deje. Babka ma jednu dceru oblubenejsiu, svokra uprednostnuje dceru pred synmi, u nasich tiez mamina a aj tatko uprednostnuju sestru. U niekoho to je viditelnejsie, a niekto sa to snazi zakryt.
Ja myslim, ze je nemozne sa spravat ku vsetkym detom rovnako vzhladom na vek a povahu 😂 Pubertiacka ma momentalne vytaca pravidelne do biela, starsi syn je neskutocna pomoc (ale viem, ze o rok-dva ho drapne puberta a je to zas niekde), mladsi syn je zasnivany nepozorny tvor, ale proste milacik no... najmladsia je najmladsia, rozmaznavana jednotka, hlavne tatinkom... lebo jeho dievcatko 😂 Pritom sa vo vela veciach sprava najhorsie, ci sa tyka upratovania svojich veci, ucenia a robenia zle surodencom...co ti ja viem... ci sa da nieco ako "oblubene dieta" povedat, kazdy jeden je vynimocny a ma svoje + a - v povahe, clovek to pri spravani sa k nim zohladnuje bez toho, aby na to mal nejaky vplyv...dolezite je, aby sa kazdy citil milovany, to je cele v materstve...
Áno, akokoľvek sa snažím s tým dačo robit, je to proste prirodzené inklinovanie k nejakému typu osobnosti dieťaťa, asi tak by som to vysvetlila. To je ako keď spoznavas cudzí ľudí, proste s niekým nikdy nebudeš kamarát, lebo si Vaše osobnosti prirodzene nerozumejú. A jedna moja dcérka ma takú osobnosť, ale s ňou musím žiť, nemôžem sa s ňou nebavit :D no je to výzva, snažím sa pochopiť ju, ale to je pre mňa ako keby ona vravi na mňa v čínštine
Ja poznám tiež súrodencov, kde je do oči bijúce, že ktoré je obľúbenejšie 😅 ale dosť to závisí od povahy, veď každý ju mame inú, aj deti sú iné.. je to podľa mňa úplne normálne, avšak nemyslím si, že by ti rodičia o niečo ukracovali tie deti, ktoré im povahou sadli menej 😁 ľúbia ich rovnako podľa mňa, len správanie je často iné 😁
Este podotknem, ze moja mama si mysli,ze nas lubi rovnako🤣🤣 dokonca mna obvinuje,ze so setrou nemam vrucny vztah.. to ze to dokafrala, nevidi, a nikdy ani nebude..
Jasné že sa to deje každé dieťa má iné povahu a tak máme viacej a menej obľúbené ale aj tak ich milujeme rovnako a po čase sme radi že ich máme všetkých spolu
Toto je jeden z dôvodov, prečo mám len jedno dieťa. (Ešte raz: jeden z viacerých dôvodov, nie jediný, ani najdôležitejší.) Bála by som sa, že by sa mi toto mohlo stať a že by to bolo nespravodlivé.
Ja som tiež cítila rozdiely medzi nami súrodencami. Ale neviem, či to bolo rozdelenie lásky, či len pozornosti 😄
A ja mam tri deti, ľúbim všetky rovnako. No syn je taky môj miláčik, maznáčik, mojkoš. Vyžaduje najviac pozornosti. 11r už ma iné záujmy, aj keď príde sa pomojkat, ale láska v jej prevedení sa meria tým, že všetko musí mať dovolené, čiže "ju nikto nemá rad" a dcéra 9m to ešte len teraz začína vnímať a vyžadovať pozornosť. Ona je ockov milacik
ano, kazdy den ine... 😁
Ono je to v poriadku, za predpokladu , ze o tom tie deti nevedia, ak tie rozdiely necitia.. Ak to deti vnimaju, je to obrovske rodicovske zlyhanie..
Neviem teda ako ini rodičia, ale ja to teda takto vôbec nemám.. mam.tri deti a všetky silno ľúbim, každé však ľúbim osobitne, každé je jedinečné..
Tieto otázky koho ľúbiš viac by som prirovnala k tomu - koho ľúbiš viac manzela alebo mamu? Dá sa ta laska porovnat? Podľa mňa absolútne nedá - oboch predsa ľúbim veľmi silno a predsa je každá tá láska úplne iná..
Tak to mám aj so svojimi deťmi, každé milujem ale každé milujem inak, logicky tým že je každé dieťa iné, mám s každým iný vzťah.. vôbec však jedno neuprednostňujem pred ostatnými..
Samozrejme že keď najstarší najviac vymýšľa, najčastejšie sa na neho hnevám, samozrejme že keď stredná dcéra je kľudne dievča, tak sa s ňou pohadam najmenej krát.. alebo, že som najviac na nervy z najmladšieho lebo ten keď má svoje nervicky, tak všetci o tom vedia.. to ale vôbec neznamená že by som jedného ľúbila viac ako druhého, alebo že jeden je viac obľúbený ako druhý.. všetky sú to moje deti a každé má moju lásku ktorá patri len jemu.. deti zásadne neporovnavam..
Mala som expriateľa a jemu aj mama otvorené povedala že jeho brata má radšej.. mne to prišlo strašné kruté.. ja mám troch súrodencov a nikdy som necítila že by mama niekoho z nás uprednostňovala a ľúbila viac či menej..
existuje to určite, od malička s tým "bojujem", pretože moja mama tiež viac inklinuje k bratovi a mala vždy naňho iný meter ako na mňa. čo sa ale mňa ako matky týka, často nad tým premýšľam a zhodnotila by som to asi tak, že každý deň je iný 😀
ale snažím sa, aby ani jeden nepociťoval krivdu. ale napriek tomu, keď dohováram za niečo jednému, tak lamentuje, že mám radšej druhého. a naopak. ale čo sa týka mňa, neuprednostňujem ani jedného, naozaj nemám pocit, že ľúbim jedného viac ako druhého. každý má v povahe niečo, čo mám "radšej" a čo "nemám rada" - to priznávam a aj to, že sú mix našich pováh v rodine 😀 ale nie je to meradlo, ktorého mám rada viac a ktorého menej. ja im často hovorím, že ich ľúbim úplne rovnako - najviac na svete, ani jedného o niečo viac alebo o niečo menej. a myslím, že to u nás funguje 🙂 nikdy nechcem, aby zažili pocit, že rodičia ľúbia súrodenca viac.
Neviem si predstavit robit rozdiely medzi svojimi detmi v laske. Ano, zavisi to od veku a povahy dietata, niektore mi je blizsie v istych situaciach, ine viac napomocne, dalsie ma vytaca najmenej alebo najviac. Ale ze by som mala niektore viac alebo menej rada, to urcite nie. Mne sa taky pristup k detom vylozene hnusi, pretoze nas ako rodinu to velmi ovplynuje (manzel a jeho surodenec, ktoreho manzelovi rodicia preferuju a tym padom su aj vnucata oblubenejsie a je to do oci bijuce pre nas aj pre siroke okolie).
Mam dve dievcata obe ludim rovnako velm len ku kazdej mam iny vztach, ale to nezmamena, ze niektoru lubim menej.
Moja mama má radšej sestru. To je na 1000000% iste uvedomujeme si to aj ja aj moja sestra 😂 svoje deti milujem rovnako. Ani jedno neni že obľúbenejšie.
Ano je to tak
Moj osobny nazor je, ze to tak je a asi je to aj normalne, lebo aj dieta ma nejaku povahu a nikde nie je zarucene, ze rodic a dieta budu povahovo suznit.
Z pozicie rodica neviem hodnotit ako by to bolo, keby som mala dve deti. Mam jedno a druhe neplanujem, ale mala je povahovo velmi podobna mne, takze uvidime ako sa budeme lubit v puberte a to myslim aj ona mna, asi budeme musiet velmi pracovat na vzajomnom vztahu, kedze sme rovnake povahovo a tvrdohlave.
Z pozicie dietata viem, ze rodicia maju radsej mojho brata a zas si myslim, ze je to sposobene aj tym aky sme povahovo a tym, ze ja a moja mama sme podobne povahou a myslim, ze mama sa so mnou nikdy nevedela otvorene porozpravat.
Z pozicie vnucata viem tiez, ze z otcovej strany mali oblubeneho mojho brata, zo strany mojej mamy som bola oblubenejsia ja.
U nás je to taka klasika, že mama bracha, ale mne to vôbec nevadí, lebo zas inklinujem k ocovi. Ale aj tak sa mame všetci radi navzájom. Ale neviem ako by som to brala, keby bol brat sestra.
No,ako súrodenec som podozrievala našich,že mali brata radšej😃
Ako rodič by som sa prikláňal skôr k tomu,že mám deti rada iným spôsobom. Nie viac,ani menej.
Inak potrebujú moju lásku,aj môj prístup. A preto ich mám rovnako,no inak rada. Nedá sa to vysvetliť.
A zase je pravdou,že sú deti,kto.sa rado vidia. A sú deti s ťažšou povahou,kto.naozaj potrebujú veľa sebaovládania a trpezlivosti zo strany rodiča,ale myslím,že to s láskou ako takou nemá nič.
Ja som jedináčik, takže s týmto osobné skúsenosti nemám. Ale môj otčim je napríklad obľúbené dieťa. Vždy ho jeho mama uprednostňovala pred jeho sestrou. A môj bio otec to má opačne. Jeho mama vždy uprednostňovala najmladšiu dcéru. Moja kamoška to má podobne. Jej brat je boh a ona chudera, čo nič nevie a nedosiahne. Teda aspoň z pohľadu jej rodičov.
A mne to príde strašne nefér. DOŽIVOTNE je to dieťa poznačené. Vypestuje si choré návyky ako napríklad snaha o zapáčenie a robenie možného aj nemožného, aby to dosiahlo.
Podla mna vzdy je to tak len nie vsetci sme uprimni si to priznat;)
hej kazdy den podla nalady, urovne vystrajania a odvravavania mam radsej jedno alebo druhe. niekedy sa to dokaze menit aj v 5 minutovych intervaloch.. 😀
@momomama22 Dnes som presne tuto temu preberala s kamaratom, ze je to tak, ale nikto sa neprizna, ze ma nejake dieta uprednostnuje. Vsetci tu pisu len vztahy ich rodicov k nim, ale mozno 1? rodic svoj vztah k detom. Tu nejde o to, ze by sme s muzom nase deti nelubili rovnako, ale o to, ktoremu je viac odpustene, na ktore sme tolerantnejsie, s ktorym chceme travit viac casu. Neviem, ci to vnimaju deti, ale ja to na sebe vidim. A aj na muzovi. Podvedome sme si nastastie vybrali kazdy ine dieta. 🙂
@ruzasipova práveže mám pocit že väčšina sa vyjadrila ako k vzťahu so svojimi deťmi, tak aj ako ich brali rodičia..
Ja som úprimná a naozaj nemám preferované dieťa..
@jana_eyre_2 som na tom podobne ako Ty. mam styri deti a uz viackrat som rozmyslala, ze ktore mam najradsej, ale na nic som neprisla 😀 kazdeho mam rada pre nieco ine.
to ako ked mam kamosky. s jednou chodim rada na kavu, s dalsou zas chodim rada cvicit, atdd.
rovnako to mam aj pri detoch. s jednym synom rada peciem, s dalsim sa rada hram hry, malu rada fintim, s dalsim synom mam zas oblubenu aktivitu, ze mi cese vlasy 😀
základ pre materstvo je spokojná a šťastná mama... veľa od toho "šlape" dalej 🙂 deti cítia matkin pokoj a aj nepokoj. snažím sa byť pre moje deti tou najlepšou matkou a zároveň nestratiť samu seba a myslieť aj na svoje potreby. preto si pravidelne doprajem čas iba pre seba a pre svoje aktivity - tak viem byť plná elánu a byť stopercentná matka.
absolútny základ je však tie deti milovať nekonečnou a bezhraničnou láskou. ani si neviem predstaviť že nejaka matka to tak nemá, že miluje jedno viac a druhé menej. brrr.
moje deti su stredobod môjho sveta. každé z nich je absolutne diametrálne odlišné, ale navzájom sa dopĺňajú (kým sa nezačnú mlátiť, to je medziprestávka 😀 ) a potom sa zasa túlia ♥ je pre mna veľmi dolezitý ich pokoj, počúvať im, pocuvat co mi hovoria a rozprávať sa s nimi..nechápem celkom, koho nefascinuje ich schopnosť byť v stopercentnej prítomnosti a neriešiť nič ♥