Maminy malých chlapcov, ako to zvládate?

@sfinks ďakujem. Rutinu máme od narodenia, ale aj tak do väčšiny veci ich treba hnať s krikom, napr ráno jesť, ísť sa obliecť, večer sprcha... Stále sme vonku, máme dom s dvorom, každý deň chodíme na bajky alebo na preliezky atď, vyťažení sú podľa mňa dosť. Tie domáce práce sa snažím, ale nemám na to nervy, pretože po ich zapojení je to 10x viac roboty pre mňa.

Nijako. Moja známa to volala "psychiatria". Najlepšie, keď sa vyjadruje muž, ktorý je cca 10 h v robote+na ceste z práce 🤭. Mne pomohlo až keď som reálne nastúpila do práce... Ináč len nechať ich doma s manželom a ísť mimo toho prostredia, čo iné... 🤷. Len, nie vždy sa to dá.

Mám 5 ročného a 3rocne dvojičky a nezvládam to. Ale už len 13 dní ✨ potrebujú režim a kolektív.

@mikadooo veď to, že tie múdre reči muža, keď príde domov z roboty ma vedia poriadne vytočiť.

mam dvoch chlapcov s rovnakym vekovym rozdielom, ale su uz o tri roky starsi. vymyslaju jednu somarinu za druhou, stale su spolu, biju sa, hadaju sa, ale lubia sa. naucila som sa vsetko neriesit, lebo by ma porazilo. ked stokrat poviem milym hlasom, nikto ma nepocuje, musim po nich hukat, aby nieco urobili. maju kopec reci okolo vsetkeho, ukvakani su nenormalne. mam hlavu ako melon, byt ako po vybuchu, lebo robia bunkre kade-tade z vankusov, z dek, roztahuju lego...nonstop behaju, dupu a kricia... starsi ale aj rad kresli. nechavam ich nech sa hraju, pokial to nie je uplne nebezpecne, upratuju po sebe tak dvakrat denne, aby sme sa nepozabijali o veci na zemi. este aj nenormalne vela jedia, stale su hladni, stale odo mna nieco potrebuju. riesim to iste dokola, co im nepoviem, to neurobia, aj ked to robia denno denne (napriklad upratat vecer izbu, ist do sprchy, umyt zuby, zdvihnut zo zeme co tam nepatri - nie oni to radsej trikrat prekrocia a dvakrat sa o to potknu) neporiadok nevidia... nauc sa neriesit vsetko, lebo skoncis na psychiatrii 😃 bud rada ze su zdravi, stastni a rozvijaju sa 😅

Pozri, jediné čo pomôže, je, že mužovi deti nanútiš, v záujme budovania si vzájomného vzťahu (plus teda si to môže vyskúšať, napríklad na víkend) a ty si pôjdeš niekam oddýchnuť. Ideálne wellness s kamoškou či mamou ak si dobre rozumiete, ale kľudne aj len k rodičom, len tak sa vyspať a lehniť celý deň v posteli a "nič nerobiť". Win-Win, nie? Teda - ak mu to správne podáš. Veď, asi to "nič nie je", postarať sa o dve deti, nie? Ale teda treba to fakt zručne odkomunikovať, aby to nevzal ako nejaké podrýpavanie. Môj vie, čo je to starať sa o deti, skrze moje migrény. Ja proste padnem a dovi. Maximálne sa doplazím a viem podať suchý rožok a vodu. A to bol iný hardcore, keď boli bábätká. Čiže môj manžel veru veľmi rýchlo prestal byť múdry na túto tému.

Pripájam sa do klubu maminiek chlapcov. Moji majú 3r a mladší 13 mesiacov, no je to o hubu s nimi. Starší nastupuje v septembri do škôlky, už sa neviem dočkať, aj keď sa zároveň bojím skolkarskych chorôb. Keď starší nie je doma, je to super, lebo keď sú spolu, tak zvykne mladšiemu robiť zle, berie mu hračky atd. A ja keď poviem niečo pekne, to ako keby ani som nepovedala. Musím všetko zvýšeným hlasom alebo niekedy už aj vrieskam.. susedia si musia pomyslieť 🙈 a každé 2 hodiny jedia lebo furt sú hladní 🙈 koniec.. ja vravím že keby máme ešte tretieho chlapca, mňa už odvezú v kazajke 🤣😅
No a na psychohygienu mi žiaľ nezostáva čas.. tiež som rada keď sú podvečer s mužom vonku, že si v klude niečo porobím doma alebo len si tak sadnem a užívam si ticho 😃

@mrkvicka060 bože, to je opis ako u nás doma, akurát s rozdielom, že sú mladší a nechcú jesť :D

Mam 4 a 2.5 ročne ,chlapcov, ale zatiaľ žije a akosi to zvládam. Dakedy je deň blbec kedy nemám na nič chut, som zlá ale i ak sa snažím, poriadok neriesit, byt vonka a tam tiež neriesit, odtiaľ idú ako prasiatka špinavé, mokré ale šťastní... Chodíme často do lesa alebo lúku, kde nemajú obmedzenia, že zas niečo nesmú a tam sa dokážu rýpať v zemi, s palicami kosiť a podobne.... A ja tam čítam, sedím, oddychujem, doma je to ťažšie, ale kúpili sme im sevu na vianoce a s tým sa dokážu hrať a ja s nimi... Mne je s nimi dobre doma, aj keď to má svoje slabé chvíle, tak premýšľam ci si to nepredlzim do budúceho septembra až, lebo tiež by som vo februári mala ísť do práce. Ale musím povedať že poväčšine počúvajú, nejak sa dohodneme a nemusím kričať na nich, lebo to by bolo o hubu pre mňa ešte, keby nepočúvajú

Ja mám troch divochov s 2-ročnými rozdielmi. Asi najnáročnejšie to bolo, keď mali 5, 3 a 1 rok, mala som ich všetkých doma. Ale čo mi psychicky pomohlo, bolo uvedomenie, že sú to chlapci. Že sú proste živí, že návštevy urgentu patria k životu, že strach o nich je už mojou súčasťou, že bitky a boje sú ich súčasťou a neznamenajú negatívne emócie. Kto nemá živých chalanov, nepochopí, aké je to byť mamou vlčej svorky😁 Ale musím ťa povzbudiť - aktuálne majú 7,9,11 a je to úžasné. Áno, stále musíme mať akčné dni, inak idú zrútiť byt, niečo ako vylihovanie na dovolenke nepoznám, miesto toho beháme po ferratách, domov často chodíme len jesť a spať, lebo potrebujú veľa outdoor pohybu, ale. Proste som to prijala za svoje, za naše a som s tým totálne spokojná, vyrovnaná a šťastná. Oni sa nezmenili, ale zmenil sa môj postoj, a to je neskutočná úľava 😊
Dokonca som to teraz prijala až do takej miery, že som začala túžiť po ďalšom chalanovi do partie 😅

@wudz to je krasne napísané ♥️

No.. jedine prezit
Na to si asi nik nezvykne, ja som si teda nie.
Uz to mam za sebou, pride aj tvoj cas😄

U nás je to šport od mala. Bývame v meste, takže pravidelne je to 5 až 7 km na bicykloch a večer ihrisko, futbal atd. Veľmi dôležité je asi aby sa aj sami prekonávali a robili aj nebezpečnejšie veci, ale s ohladom na ich schopnosti.
Ďalej je dôležitá disciplína a trvať na tom aj keď to bude trvať dlhšie. Naši sú ešte relatívne mali, ale od detstva ich učím po sebe upratať riad, schovať do skrine poskladané veci, upratat izbu atd. A veľa veci sa naučili už aj sami robiť v domácnosti.
A druha najlepšia vec sú kamaráti, s inými detmi sa hrajú a robia blbosti, ale menšie blbosti ako keď sú sami.
Áno stále je to na nervy, hlavne choroby, keď nemôžu ísť von sú kritické, ale je to oveľa lepšie. Ale zranenia ci zlomeniny sú stále.

Jednuducho. Mam 7 a 4. Starsi zduchne za starkou alebo kamosom. S jednym to je doma potom lahsie. Deti potrebuju byt s detmi a najma s rovesnikmi, nue mladsimi surodencami.
A ano, chalani su zivsi. Tteba sa povzniest nad to, ze domov pridu spinavi.
Moje deti sa zas stale klbcia, ked su spolu. Moj muz sa ich snazi zamestnat - chodia na biky a do prirody. Tam na to nemaju tolko priestoru

@zorkahorka to je mýtus ze deti potrebujú byť s inými deťmi. Najmä potrebujú byť s dospelými, rodičmi, rodinou a pod, odporúčam knihu držte sa svojich deti od neufelda

@wudz tak do takéhoto stavu by som sa úprimne chcela dostať 👍 ja stále bojujem s tým pocitom, že na tento lifestyle nie som stavaná 😅

Ja mam 4,5 a 1,5 a teda to same skákať behat lozit vymýšľať a odznova 🤣🙈 ja uz mam pocit ze snáď po tichu uz ani rozprávať neviem 🤣🙈

ja mám deti s 5-ročným rozdielom, takže na toto nie som "odborník", ale moja švagriná má dvojičky, 2 zdravých, živých, aktívnych chalanov s veľkou fantáziou vo vymýšľaní hovadín. Keď boli malí, vždy hovorievala, že najdôležitejšie je, aby mala ráno aspoň 10 minút kľudu na to, aby sa stihla obliecť do hrošej kože, popoludní občas došlo aj na štuple do uší... Vydržala, prežila, aj keď občas len ltt, ale zas musím povedať, že môj brat je veľmi dobrý a ohľaduplný manžel aj otec

@hortenziaj tak moja skusenost hovori ine. Poznam deti, ktore su doma s rodicmi a vidim, ako ich to taha za detmi. Su cele stastne, ked su s detmi.
Moj syn sa potrebuje hrat futbal, lietat s chalanmi. To ja uz nevladzem. Samozrejme, ze s nim mavame spolocne aktivity aj my.
Tajze skor by som povedala,ze deti potrebuju byt AJ s detmi.

Mam chlapcov 5,5 a 2,5. Neporadim, ale rozumiem 😃

@beky223 ja som, našťastie, vždy bola chlapský pupok, proste baba v partii chalanov. Vždy rozbité kolená, prikývla na každú blbosť. Ale mám len sestry a to detstvo bolo totálne odlišné. Ale odkedy mi doplo, že oni kvôli mne neprestanú byť divochmi, veľa to pomohlo. Dosť ma nakopla kniha Ach, tí chlapci, kde práve žena vysvetľuje, prečo sú chlapci, akí sú, a to aj z biologického hľadiska.
Akurát som si po poslednej dovolenke vzdychla - keď som šla na dovolenku kedysi bez detí, mala som krásne nechty, na pláži som si čítala, v mori ležala na nafučke a nechala sa unášať vlnami. Teraz nechty odlakujem pred dovolenkou, lebo lozíme po skalách a zaručene sa mi 9 z 10 nechtov zlomí, na pláž sa mi neoplatí nosiť nielen knihu, ale ani deku, lebo tam nie sme ani 5 minút z celého dňa 🤣 A napriek tomu mám po každej dovolenke pocit, že to bola najlepšia dovolenka môjho života.