Mamičky jedináčikov

Nie. Nelutujem
Aj ja som jedinacik a je mi fajn. Ze treba mat surodenca je klise.

Ľutujem a vždy budem.. ale na to musia byť dvaja, môj muž má dcéru z prvého manželstva, bývali sme v dvojizbaku, áno, som vďačná že mám Miška, že je relatívne zdravý, šikovný, ale veľmi som chcela ešte jedno.. môj muž zasa z praktického hľadiska na to pozeral, aby sme to utiahli, predsa len, výživné, starostlivosť, je to ťažko.. keby to bolo len na mne tak určite máme dve ..

Chcela som mať dve deti, môj muž jedno, vtedy som to ľutovala, teraz mi to už nevadí

Vôbec nie . Radšej doprajem jednému všetko....

Nie nelutujem. Ani surodenec nie je zaruka v buducnosti, vztahy su vselijake. A v dnesnej dobe jedno staci.

Mám 10 ročnú dcérku,je jedináčik a nikdy som to neľutovala...vždy som tvrdila, že radšej budem mať jedno dieťa a doprajem jej všetko čo potrebuje/chce...ani ona nechcela nikdy súrodenca, má kopu bratrancov, kamošky, detská spoločnosť jej nechýba.

Absolútne nie. Moji rodičia (a mnoho ďalších ľudí čo poznám) majú súrodencov, ale tie vzťahy sú nič moc… v podstate jeden je vždy znevýhodnený. A naozaj veľmi veľmi často vidím, že jeden je vždy ten s usporiadaným životom, pomáha rodičom a druhý žije lajdácky a vyciciava ostatných a zvyšok rodiny naňho dopláca, hoci rodičov majú rovnakých a teda aj rodinné zázemie a výchova by mali byť rovnaké.

Lutovat nelutujem....beriem to tak ako je, zmierila som sa s tym... dlho som chcela len jedno , neskor s novym partnerom sme diets chcrli ak dcera kt nikdy surodenca nespominala, zrazu o nicom inom len o surodencovi, ale priroda to zariadila inak.
Tak si uzivame zivota v trojici. A surodenec nie je zaruka ze kazdy neostane sam....mam 2 bratov a teda vidime sa mozno raz za rok, s jednym ma deli 900 km, z dalsim 1100 a oni dvaja byvaju od seba 500km, kazsy sme uplne ina povaha a vedieme uplne odlisny zivot a mame uplne odlisne zivotne priority

Chcela som viac detí, ale žiaľ s mužom sme sa rozišli a druhého na to nemam a keby som aj mala, už by bol veľký vekový rozdiel. Takže už je to asi finalny stav.

Ja uz druhe dieta zial zo zdravotnych dovodov asi nebudem mat😢😢 a velmi ma trapi, ze dcerka ma byt sama, nejdem sa s tym vysporiadat, vyrovnat,, urcite by som chcela 2, no zaroven dakujem za ten zazrak ze dcerku mame🍀❤️

nie, neľutujem, že mám jedno dieťa.

som jedinacik aj mam jedinacika a nelutujem 🙂 hoci som vzdy vravela, ze ja budem mat 3 deti, ale tak realita je inde a ja som rada za jedno a viac neplanujeme 🙂

Mám jedno a viac nechcem 😉a neľutujem

Vôbec neľutujem, práve naopak, čím ďalej tým viac si myslím, že moje rozhodnutie mať len jedno dieťa bolo správne.

Neľutujem, lebo ďalšie mať nemôžem

Ja mam jedno. Odmalicka som chcela dve, muza som predsvedcila na jedno. Ked ju vidim ako sa hra s inymi detmi aj mi je luto ze je sama ( ma 2 roky ) ale vravim si ze do tejto doby a do tohto sveta je aj jedno vela. Cize z tohto hladiska som rada ze mam len jedno. Uvidime neskor ci budem lutovat, dufam ze nie

ja som jedinacik, moja dcera ma sice len necele 2 roky.. ale viem, ze dalsie dieta nechcem.. 🤷‍♀️😊

Mám jednu dcérku a neľutujem že je jedináčik. Ja mám sestru a okrem ahoj ahoj medzi nami žiadne extra vzťahy nie sú. Takže si myslím že mať súrodenca nie je záruka na nič,ba ešte možno tak akurát na nejaké nezhody či už v dedeni alebo v čomkoľvek.

Autorka ja prispejem svojou skúsenosťou.
Ja som mala 6 rokov jedináčika. Teraz máme už aj 4 mes. dcéru.
Myslím si, že to bolo naše najlepšie rozhodnutie. Vždy som tvrdila, že budeme mať len jedno dieťa. Úplne som bola o tom presvedčená s nehanbila som sa tento postoj prezentovať aj verejne. Manžel s tým tiež súhlasil, že ostaneme pri jednom.
No po čase, tak po 4 rokoch s jedným dieťaťom som začala pociťovať, že v našej rodine je jedno miesto nevyplnené. Neviem to presne vystihnúť, cítila som ako keby nie sme úplní.
Manžel bol z toho v počiatku dosť mimo. Fakt sme si nastavili život s jedným dieťaťom. No ako prišiel COVID a tieto veci, nás ako rodinu to ešte viac spojilo a uvedomili sme si, že je tu miesto pre ďalšieho člena. Ja sama som bola z toho tiež "vykoľajená", z tohto neporiadku vo svojich pocitoch. Fakt som bola presvedčená, že jedno dieťa stačí. Na výdavky, na starostlivosť, na čas, proste ten život plynie pohodlnejšie a hlavne nie tak hekticky ako s dvoma deťmi.
No ako som už písala, lepšie sme sa nemohli rozhodnúť. Naša malá je posledná z detí v rodine. Medzi najstaršími deťmi a ňou je 10 ročný rozdiel. Ona sa naozaj narodila pre nás všetkých. Všetci, od nás, našich detí, našich rodičov, súrodencov našich rodičov si ju užívame a vychutnávame. Všetci máme na ňu čas, medzi najmladším dieťaťom v rodine a ňou je rozdiel 6 rokov.
Nie je jediný deň, kedy by mi môj syn nepovedal, že ju miluje viac ako svoj život. Keď mi to povedal prvý raz, zalial má taký pocit lásky a hrdosti. Včera mi povedal, že naša Mária je pre nás dar. Neviem kde na to chodí.
Podľa mňa ak pár len trošku zvažuje možnosť mať druhé dieťa bude v živote skôr ľutovať to, že ho nemá ako to, že si ho urobil. Samozrejme, musia byť tak nastavení obaja.
No tiež úplne chápem a nikdy nebudem riešiť rozhodnutie ľudí ostať len pri jednom dieťati. Ja som tiež mala tento životný postoj a nie je na ňom nič zlé. S tiež nechápem, ako si robia ľudia druhé dieťa len pre to, aby to bol parťák pre toho prvého. Život to môže vymyslieť inak a súrodenecká rivalita môže byť naozaj dosť silná.

@lucmirka124 presne aj ja tak...

Nie, neľutujem.Ona nikdy súrodenca nechcela, keď mala 10-11 r prišlo zaváhanie, že už je veľká a aké by to bolo mať zase malé, venovať sa niekomu, ale bolo to skôr také psychické, že bud teraz, alebo nikdy kvôli veku...

Rozhodnutie koľko má žena detí je tak individuálne... Tak ako ja môžem za seba napísať, že mať 2 deti je to najlepšie rozhodnutie v mojom živote, tak iná žena môže napísať, že mať jedináčika je to najrozumnejšie rozhodnutie. A tak to v živote má byť. Každý máme na výber, každý máme svoj osud a každá cítime niečo iné. To najdôležitejšie je, že v každej z nás je láska ❤️

Chcela som druhé, už sa nedalo. Máme jedno a som za neho nesmierne vďačná.

Ja mam zatial len prveho rocneho ale viem ze dalsie nechcem. Pre mna je jedno kompromisom medzi bezdetnostou a mnohopocetnou rodinou. Len zial tlak okolia je velmi neprijemny. Ale paci sa mi predstava ze sa venujem len jednemu a dam mu vsetko.

Ja mám už dospelého jedináčik a a nie neľutujem, že mám len ju.Nikdy som netúžila po ďalšom dieťati.Ja mám súrodenca a vzťahy žiadne.

nelutujem ja dost casto rozmyslam ze som nemala mat ani to jedno dieta a ze niesom dobra matka a materinsky typ obcas mam taku tuzbu ale hned sa vratim spat na zem ze by to nebolo dobre rozhodnutie

Ja som chcela vždy dve, nevydalo. Aspoň vieme že naša dcéra bude mať lepší štart do života ako my s mužom. Viac by ma trapilo keby sa dožijem toho že si zo súrodencom v dospelosti nebudú rozumieť. Lebo to sa veľmi ľahko môže stať

My mame jedno, sice este uplne mimino ale viem, ze pri nom koncime. Mam rada svoj zivot, mozno som velky sebec ale mat deti je obrovska obeta. Mne nema ani kto pomoct, a ja sa zblaznit teda nechcem.
A nazor, ze “nic lepsie ako dat dietatu surodenca” nechapem ako vznikol. Nema to ziadne logicke vysvetlenie.
Este mi obcas napadne, ze ci predsa by sme nemali mat este druhe, lebo fakt nas maly nema v rodine ziadneho rovnako stareho clena ale potom si poviem, ze bude mat kamosov ;) a ze som vlastne sebec a chcem klud😂

Povodny plan bol 3 deti. Nase prve dieta nam dalo taky zaprah - ze sme sa rozhodli, ze nam to vazne staci 😀 Teraz ma 9r a zivot s nim je super. Chodime na medzinarodne vylety - Londyn, Pariz, Milano - ma dobre oblecenie, jedlo a klud na ucenie. Je velmi spokojny. Mame kralika aby bolo veselsie. Jedinacik poskytuje urcitu slobodu - co ak je rodina daleko, zena sa chce este realizovat v praci alebo je cestovatelska dusa, tak je to pre nu ideal. Mat 2 a viac deti ma zase ine vyhody. To rozhodnutie ci ti staci jedno dieta alebo nie, musis najst sama v sebe. Vyhoda je, ze mat jedinacika a mat viac deti je pomerne lahke vyriesit. Ked uz jedno mas, staci sa rozhupat a druhe budes mat co nevidiet 🙂