Mám toho dosť

Na tvojom mieste by som sla do práce - evidentne nie si typický materský typ, ale to neznamena, ze si zlá matka. "Pobyt" doma ti len skodí, a tým pádom si to odnesie aj dieťa. Ak nie je spokojná matka, nie je spokojné ani dieťa. Okrem toho nemáš už babatko a keď pojdes do práce, dieťa bude mať 1,5 roka - to vo svete bezne deti sú uz v zariadeniach. Nie je dobré stresovať dieťa na základe kultúrnych zvyklostiach a očakávaniach konkrétnej spolocnosti, ze mas byt doma tolko a tolko.
Byt doma neznamena aj byt s dietatom, fyzicky clovek moze byt ale neraz dost mamiciek duchom ziju niekde inde.

keď to takto cítiš tak konaj podľa toho. Čo si kto myslí nech ťa netrápi, nie každá žena si užíva materskú..

Upratuju, varia, behaju okolo deti miliony zien na RD🙂mozno robis nieco zle vela...nemyslis na seba...nemas kamaratku, svoj ventil..este by som ho nedavala chapem, ze prvy rok je narocny, ale zacne to byt uz lepsie.Ked budes mat poobednu to ho tyzden neuvidis iba spiaceho?
Velmi vela zien sa zavrie medzi 4 steny a takto to dopadne.Skus nieco zmenit

A ked nastupis do roboty tak ti starostlivost o syna ci domacnost ubudne? Tiez to bude stereotyp len s tym ze ti pribudne praca. Pisem len z vlastnej skusenosti. Ano tiez som sa tesila ze zmena ale nakoniec to bolo to iste. Po praci nahanacky do skolky pre malú, rychlo nakupy, navarit, upratat, malej sa venovat, spat a dalsi den to iste. Jedine vikend bola zmena ze velke upratovanie, dlhsie venčenie s malou bez nahanaciek. Jasne v robote mas kolektiv, je tam sranda odreagujes sa ale doma ti vsetko ostatne ostava nezmenene. Tie 3 roky sa daju vydrzat doma, dlhsie by som neostala ak nemusim.

Ak to tak cítiš, tak rozmýšľaj nad prácou, ale na druhej strane, ak začneš chodiť do práce, tak všetko to, čo robíš teraz, budeš musieť stihnúť po svojej práci a to je neuveriteľne náročný kolotoč. A ak prácu, tak skús nižší úväzok vybaviť. Ale všetko sa dá, keď sa chce.

Vela matiek to citi podobne ako ty, pre mna materske taktiez neboli najkrajsimi obdobiami zivota a do prace som sa tesila neskutocne. Ani na ne radsej nespominam, tesim sa, ze uz su za mnou, tiez som radsej v kancelarii nez v kuchyni a radsej pracujem za kompom nez s vysavacom. Fakt som skusala, aby ma to doma bavilo, ale ked clovek nema bunky na babatko ani domacnost, je materska trapenim. Vyssi vek deti si uzivam maximalne.

takto radikalne by som to neriesila, dieta nebude male vecne, skus si ho uzit. tiez som toho mala zo zaciatku dost, ale treba hladat tie dobre veci v rodicovstve, nie sa zamerat len na to zle, unavne. deti rychlo rastu, treba byt s nimi co najviac, venovat sa im co najviac. som si ista, ze sa ti to vrati, vybudujete si lepsi vztah, v buducnosti to ocenis, ver mi.

Ja som sa vrátila do prace, keď mala dcerka 10 mesiacov (nikdy som si nevedela predstaviť byt 3 roky doma, plus finančne dôvody). Na začiatku som to aj ľutovala, lebo malá jedla len málinko, stále sa v noci chcela dojčiť a ja som bola šialene unavená. Ale už je to lepšie. Tento týždeň bude mat 15m, je úplný parťák, každý deň dokáže niečo nové. Nasli sme si systém, 2-3 dni v týždni robim z domu, keď som doma, dojčím ju na požiadanie. A užívam si ju oveľa viac, ako keď som bola frustrovaná v domácom stereotype. Plus si občas vezmem pol dňa dovolenku len na to, aby som s dcerkou isla na baby plavanie alebo cvičenie, šla k doktorke na poradňu, alebo kvoli inej spoločnej aktivite.
Cez týždeň je s ňou ocko na RD, v soboty chodí do prace, to som s dcerkou na “materskej” ja, nedele máme rodinné.

@jazula to je pekny kompromis

@nicole003 mne prace ubudlo. Ked sa vsetci najedia v praci/skolke, tak sa varit nemusi a ked nie su doma cez den a vraciame sa az neskoro popoludni, tak ani ten neporiadok skoro vobec nie je, fakt to je oproti materskej relax. Len home office to niekedy kazi🙂. Ale fakt sa po nastupe do prace v domacnosti nenadriem ani polovicne oproti materskej a na studenu veceru este nikto neumrel. Navyse ked chodim do prace na plny uvazok ako manzel, tak praca a starostlivost o deti sa deli rovnako.

@nicole003 Lenze tak ako to opisujes to nema byt. Ked pracuju obaja rodicia, spolocne si delia aj domacnost, aj starostlivost o dieta. A hlavne v tej praci clovek "pookreje", zapaja mozgove bunky, je v kolektive ludi, komunikuje a neraz staci robit na polovicny uvazok a clovek sa citi ako znovuzrodeny.

Môj mal rok a 7 mesiacov, keď išiel do jaslí, a ak nerátam samozrejme to adaptačné obdobie, tak tam bol celý deň (od 7:30 do 16:00). A o tom ani nehovorím, že nemal ešte ani rok, a už som robila na polovičný úväzok z domu, ináč by som scvokla. Možno som s ním fyzicky menej, ale o to viac si to užijeme obidvaja. V našom prípade ide spoločne strávený čas do kvality, predtým to bolo skôr o kvantite. Ty nič nerobíš zle.. len tie činnosti, ktoré robia aj iné ženy, prežívaš ináč, horšie. Nenapĺňa ťa to, ubíja, frustruje a je to v poriadku. Každá sme nejaká.
@nicole003 áno, ubudne. Ja som v práci, manžel je v práci, malý je v jasličkách. Dostane tam raňajky, desiatu, obed a olovrant. Nikto nie je doma, nerobí sa bordel. Ja robím svoju prácu, som v spoločnosti dospelých ľudí, pôjdem na obed, kde ma obslúžia a ktorý som konečne nemusela variť ja (ja viem, som hrozná, ale ja dokonca aj neznášam variť), zarábam peniaze. Poobede pôjdem po malého, o ktorého sa medzitým postarali, zabavili, bude najedený, vyvetraný, vyspatý a najmä vysmiaty.. pôjdeme spolu na zmrzlinu, na prechádzku, na ihrisko, tam sa môžem porozprávať aj s inými mamičkami, a tam už riešiť aj tie "len" detské záležitosti a témy. Doma navarím niečo rýchle a ľahké (včerajšia večera sa už minula) a dieťa je z tých podnetov celý deň dostatočne príjemne unavené, okúpem ho, prečítam rozprávku, túlime sa o cca o pol deviatej už spí. Užívam si s ním každú našu spoločnú minútu a náš spoločný čas cez víkendy. Ja viem, že to znie možno hrozne, ale sme aj také ženy, ktoré naozaj nevydržia byť doma ani tie tri roky. Ver mi, veľa žien by nezostalo ani toľko, keby rodičovská trvala menej. Ja viem, že teraz som pre malého lepšou mamou, ako keď som bola iba doma a bola iba matkou a iba kuchárkou a iba upratovačkou. Môj manžel robí do desiatej večera, niekedy aj cez víkendy, vo voľnom čase chodí do svojej vinice, o ktorú sa treba postarať, babky sú stovky kilometre ďaleko, ja som nemala možnosť na materskej žiadnej sebarealizácie, či na kamošky si nájsť čas na kávu, o toho ešte prišli čerstvo vtedy tie lockdowny.. Takto sa cítim spokojne, a takto si konečne môže naozaj užiť čas strávený so svojim synom, lebo teraz si vážim každú voľnú chvíľu. Pre mňa chodiť do práce je odmenou.

Ono je to relativne, ze ci ti pribudne ci ubudne praca...ked nie si doma, nespravi sa bordel, netreba varit...deti jdia v jasliach ci skolke...

Ale k teme, ja som vzdy sla do prace, ked mali deti cca. 1,5 roka, ale nie na plny uvazok... na zaciatku 4 dni v tyzdni 20h, teraz robim 30h... vyhovuje nam to ako rodine takto najviac... Dolezite je, aby si ty bola v psychickej pohode a spokojna s vasim zivotom, ako to robia ine matky a ci su doma 6+ rokov na dvoch materskych po sebe, ked ich to naplna - preco nie - ale nie kazda sme taka...

Ani ja by som nešla. Mám 9m slečnu, a radšej som kúpila robovysavac, ideme aj mycku a auto.
Izbu pre môj kľud a pohladenie oka má malá tip top, zbytok bytu robím optický poriadok.
Keď mám toho dosť, neupratujem a miznem z domu. Našla som si balans, nájdi ho aj ty.
Pre mňa bude toto asi posledná dlhšia dovolenka a potom 20+ už iba pracovať.
Radšej si uberiem z nárokov doma ale nikto ma nedostane do práce skôr 😂

Ked mas moznost a citis to tak,tak nastup do prace. Nieje nutnost sediet doma len preto ze by sa to malo, kvoli dietatu. Inde vo svete take dlhe materske niesu, deti rastu a rodicia si udrzi poziciu. PO 3 rokoch padnes uplne dole.

Ako mne povedali pred xy rokmi, urob aby si ty bla spokojna. Ja som malu dala do jasli. Zaidne zazraky umyvacky riadu ani roboti ani nic tomu, kto ma ine priority ako byt doma s detmi nepomozu. Mna nebavilo ani miznut z domu, chodila som s dcerou von denno denne 2h doobeda 2--4-6h poobede a aj tak to bol stereotyp a hlavne pre mna, ked uz bola vacsia problem, pracovat popri nej z domu. A ked som mala spravenu pracu uzili sme si to ze sme doma o vela viac ako robit to popri nej, plus detske choroby zacali a bola som rada, som mala taky volny rezim a mohla byt s nou doma ked bola chora, potom sa jej uz tak pacilo v jasliach a skolke, ze som musela chodit medzi poslednymi po nu aj v dni ked mohla byt doma :D

Vrátila som da do práce od ročného dieťaťa, do roka a pol bol s ním na MD manžel a potom mohol nastúpiť do jaslí, ale nakoniec sme ho dali ako 2-ročného (pol roka bol ešte u babky). Od 2,5 roka už klasická MŠ.
Svoje rozhodnutie by som nezmenila.

Dakujem dievcata za reakcie. Ja to vsetko beriem,ze upratovat,prat budem aj potom. Ide o to,ze ja si toto babatkovske obdobie vobec neuzivam. Synceka milujem,aj sa s nim pohram,chodime vonku,ale len to tak prezivam a mrzi ma to,pretoze sme sa onho snazili 3r.,ale asi na to nie som stavana😔
A co sa tyka mojej prace,som ucitelka v MŠ,pracujem 5,5hod.denne,takze s malym malo nebudem. Len beriem to tak,ze moje dieta “odlozim” do jasli,zatial co sa tam budem venovat cudzim detom…neviem,co robit fakt

Ked mas podporu manzela, tak chod. Moja zena tiez sla po roku do roboty (po oboch detoch) len s malym rozdielom, ze ja som este siel s kazdym z nich na matersku a do jasli sli az v roku a pol.
A za mna teda tych polrok s kazdym uzasne obdobie, skoda ze uz dalsie nebude. Skus navrhnut polovicke tiez matersku, vytvori super putu aj otcom

necitam komenty. v prvom rade sa rozhodni podla toho, ako to ty citis, nie kazda z nas je taka, ze chce byt len doma 3 a viac rokov 🙂 ja som napr. robila, odkedy mal maly 6m, ale po veceroch z domu, cize on o tom nevedel 🙂
druha vec je, ze prvy rok byva narocny a potom sa to zlepsuje, dieta zacne rozpravat, viac vnima, co mu ukazujes a vysvetlujes, je vacsi partak (ked si ucitelka v MS, tak vies, ake su napr. 3r deti), takze mozno by som este chvilu pockala, ci sa ti to nezapaci 🙂)
inak ja som pred dietatom aj ucila (na gympli) a trocha som sa obavala vratit do skolstva (ani som sa nakoniec nevratila), lebo som mala pocit, ze vsetku svoju trpezlivost doobeda "miniem" na cudzie deti a na moje mi nezostane (som taka blba vybusna povaha).
drzim palce pri rozhodovani 🙂

vôbec to neber ako odloženie a keď to máš takto, že menší úväzok, tak choď. Ja som išla od malej od roka a od syna od roka a pol. Tiež nie som na to stavaná, byť 6 rokov v kuse doma a potom plakať, že si neviem nájsť adekvátnu prácu.

Musime si uvedomit ze RD je vynalez poslednych dvoch-troch generacii a priroda s tymto nikdy neratala. Decka tradicne vychovava "cela dedina"- stare babky, dojky, starsie decka....toto vsetko zo dna na den prestalo a odrazu sa chudak matka musi kukat 24hod vkuse na to iste decko.
To nieje prirodzene a nechciet to robit je uplne normalne. Pomoze to aj tebe aj dietatu. Je velmi dolezite aby sa dieta naucilo uz v skorom veku ze byt samo je tiez moznost inak v neskorsom veku neda samostatne ani ranu.

Uff odist od dietata robit to iste k cudzim detom hrat sa, ucit, vychovavat sa mi nezda super psychohygiena🤣som si myslela, ze mas inu pracu.Ale ty rob ako to citis...hlavne o sebe nepochybuj mozno si mala ine idealy o materstve

@martinmmartin presne ako pises..babky mudruju,ze ony to zvladli s detmi..lenze asi zabudli,ze vtedy zilo viac generacii v dome a stale to dieta niekto zabavil..ja som na vsetko sama,babky pracuju a manzel je zivnostnik a robi do vecera

@luccija lenze je ine starat sa o 1r a 3r dieta🙂 tie 3r su daaleko samostatnejsie

Pripomenula si mi našu "sestričku" v jasličkách (u nás sa tak stále volajú "učiteľky", oni sú vlastne aj sestričky), tiež sa vrátila do práce skôr, syna mala dokonca v tých istých jasliach, len bol v inej skupine, ako ona 🙂

@oblecenie99 ja to planujem takto so skolkou..maly pojde ku mne,ale este je malicky,tak som rozmyslala nad jaslami

Nikdy si nedaj svoje dieta do vlastnej triedy v dobrom Ti radim..nebudes objektivna ja som pracovala v takej skolke kde riaditelka mala svoje dieta v triede a bolo to narocne dieta stale vyzadovalo pozornost mami, ziarlilo na ostatne deti...