Mám pocit, že som neschopná matka

Ahoj. Myslím si, ze týmto alebo podobným stavom si prejde každá prvorodicka. Daj tomu čas a všetkému sa priučíš. Ja mám už 2 deti a tiež mnoho krát premýšľam, prečo plačú. A občas aj ci som ich dostatočne obliekla. Nemá ti kto pomôcť? Mama/svokra/sestra/kamoška. Že by ti pomohli sa dostať do materského kolotoča? Ak chceš s niečím poradiť kľudne napíš správu.

Ahoj. To príde, neboj. Naučíš sa spoznať prečo plače. Ja mam 40, prvé dieťa som porodila pred 3 týždňami. Dovtedy som žiadne dieťa na rukách nedrzala. Pomaly sa do toho dostávam. A priateľovi povedz, že keď je taky múdry, nech ti pomôže zistiť co, preco a ako a pomôže aj s manipuláciou a tak. Ľahko sa kritizuje keď nemusí nič robiť. Hlavne ver svojim inštinktom. Ono to príde. Len nepodliehajú panike

Nie si zlá matka, si super mama pre svoje bábo ktoré ľúbiš.. skôr by som povedala že prístup partnera je hrozný..

Každá sme sa nejako učili, neboj sa, mnoho žien sa učilo.za pochodu.. a MNOHO žien robí aj chyby, je to prirodzene.. veď všetky sa učíme skúsenosťami.. ohrad sa nabudúce voči takým hrozným rečiam partnera.. veď on je otec a vie všetko dokonale alebo čo?!

Neboj sa, všetko sa naučíš a bude to dobre.. nemáš v okolí nejaku kamarátku, mamu, sestru čo by ťa podporila?

Mám druhé dieťa a tiež to neviem :D nič si z toho nerob a chlapovi povedz že keď je taký múdry nech si to sám skúsi

A ten priatel, co je on za otca? On to vie lepsie? Matkou sa zena nerodi, ale stava. Postupne. Si uplne normalna matka, ako kazda ina. Ja som mala prve dieta v 30-ke, druhe v 32 a tretie v 37 a bola som zakazdym vyklepana. Priatel by Ta mal podporit, aby si sa citila lepsie a nie Ta zhadzovat. A este aj hormony...

som starsia prvorodicka a mala som presne tie iste pocity - vela veci sa dnes da nastudovat, mas rozne instruktazne videa ako dieta drzat, na FB je vela stranok tomu venovanych ale vacsina veci fakt pride sama 🙂 pekne od partnera, ze ta takto "podporuje", ja som sa napr. bala kupat a to nas maly mal 4.5 kg ked sa narodil, ziadne drobatko, tak kupal muz, ... kazdopadne NIE nie si zla matka, robis vsetko ako najlepsie vies, ja som prvy mesiac preplakala a nesrandujem, zubozena som bola, obrovske poporodne zranenia, nevies co s dietatom, povedia ti, ze bud place lebo je hladny, pokakany alebo potrebuje pomojkat, vsetko splnis a aj tak place a teraz babo rad 🙈 bude to dobre ❤️ drzim moc paste!

Co sa týka muža nech si to vyskúša. Okrem kojenia základnú starostlivosť zvládne. Tak nech sa ukáže hrdina... Si super mama, len sa musíš do toho poriadne dostať. Prvé 3 kúpania mojej prvorodenej absolvovala moja mama. Čo som sa bála, nevedela som ako držať, akú spraviť vodu... Ukázala mi, skúsila som a potom mi to išlo relatívne fajn. Všetkému sa musíme naučiť.

Cítiš sa ako všetky ženy, ktoré to nikdy nerobili🙂postupne si budeš viac a viac veriť a pôjde to.Aj tak Ťa stále prekvapí niečo nové to, čo platilo minulý mesiac už nebude platiť.Ved to ako, keď si išla do novej práce stres a po pár týždňoch už pracuješ automaticky.Nieco Ti poradí mama, niečo zistíš aj sama, ak niečo chces vedieť pýtaj sa..hlavne chlapi bývajú múdri, lebo sú ešte viac nervózni ako ženy a nevedia podporiť skôr podrypnut.Moja suseda čakala druhé bábo po 15 r a dieťa bolo uplakané ona stresovala, až dostala úzkosti a muž jej povedal, že si myslel, že je silnejšia žena a ona mi to s plačom hovorila na ulici.Takze chlapa vôbec nepocuvaj

Tak po prve priatela ked ti povie ze co si to za matku bud rovno otoc von z dveri alebo mu krasne babatko daj do narucia a s usmevom mu povedz ze ides na kavu a dojdes o dve hodinky. A k tebe. Ja mam deti dve, starsie uz je skolkar. Do dnesneho dna ich neviem obliect a je im teplo alebo zima, preco placu tiez len hadam a to nie len babatko ale aj ten starsi niekedy ma take dovody, ze ani nemam sancu uhadnut. Obaja mi spadli z postele, rozbili si pusu, zabudla som ich prebalit, dala som im plienku na opak, obliekla naruby, nechala kukat telku, nakrmila cokoladou a milion dalsich veci, za ktore mozes mat zo seba pocit, ze si neschopna matka. Ale vies co, ja vobec ten pocit nemam, pretoze sa snazim najlepsie ako viem a nikto nie je dokonaly. Ani ty a ani nikdy nebudes dokonala matka. Ale pokial babatko lubis, staras sa onho, venujes mu cas , tak jemu je nejaka zle nasadena plienka uplne jedno. No a po tretie, si kratko po porode. To hovori za vsetko. Hormony s tebou plieskaju jedna radost, ja som kratko po porode revala aj pri pohlade na vianocny stromcek. To prejde, neboj sa.

Este som nezazila zenu, z ktorej sa narodim prveho babatka stala neomylna super mama. Neblazni, nepanikar, tvoje dietatko potrebuje citim maminku a klud, potrebuje mliecko a vela spinkat a to je vsetko. Je mu jedno, ze ma zle gombiky na bodikoch alebo naopak plienku. Mam dve deti, obe som sa bala kupat, kupal vyhradne manzel a necitim sa pretozla mama a on ich zas nevie doteraz normalne obliect a urcite nie je zly otec. Este pride vela momentov, ked sa budes tak citit, musis si to upravat v hlave. Prajem vela stastia s malym uzlikom.

Ja som pred vlastnymi detmi mala bohate skusenosti s detmi od novorodencov po starsie a aj tak som hovorila, ze by mali k detom davat manual. Je to uplne ine mat doma svoj vlastny uzlicek a byt za neho komplet zodpovedna, nie iba na par hodin a keby cosi vazne, tak to uz riesia rodicia. Dolezite je, ze mas velmi rada svoje dieta, ostatne sa postupne naucis. A aj trochu placu dietatu neuskodi. Nevadi, ze ti nieco trva dlhsie. Ak je v rodine dalsie a dalsie dieta, tak tiez niekedy place. Mama vtedy uz sice robi veci rychlejsie a automatickejsie, ale su tam dalsie deti a tak babatko musi niekedy cakat. Drzim palce. Ziadna mama nie je dokonala. Chce to trochu casu a pojde to.

Vôbec sa tým netráp, ani jedna sme "učene nespadli z neba". Ja som sa pýtala po príchode z pôrodnice, či nedávajú manuál k bábätku😁.
Prídeš na to, na začiatok úplne stačí, keď budeš zaobchádzať s nim opatrne a pôjde to postupne samo.
To je len taka akoby fáma , že matka okamžite všetko vie a hneď je úplne zrucna a neviem co🙉. Hlavne pri prvom dieťati sa jednoducho všetko učíš s nim. Nakŕmiť, prebaliť, obliect vyzliecť, zdvihnúť, okúpať..a nezabudni, bábätko aj tak bude plakať, deti plaču aj bezdôvodne, hoci sú pre balené, napapane, cistucke, vymojkane.. Sú to deti..

Skus knizku Nezna naruc rodicov a Rozvijej se, detatko. V prvej su vysvetlene rozne sposoby drzania deti do 1 roka podla aktualneho obdobia, v druhej namety, co robit s detmi v prvych mesiacoch zivota, ako ich zabavit a rozvijat. Je tam bohata fotodokumentacia, pre mba to je ten chybajuci manual k detom 😉.

Ked som ja prisla s dcerou z porodnice a vecer ju bolo treba kupat, strcila som ju manzelovi, ze ak ju ma niekto utopit, nech je to on.... napodiv mu to islo tak dobre, ze mu to prischlo a ja som nekupala ziadne zo svojich troch deti.

Tak to sme potom asi vsetky boli neschopne prvorodicky, ked ta mrzia veci, ake popisujes 🙂. Vobec nie si neschopna a manzelovi povedz co je on za manzela, ked o matke svojho dietata sa hentak vyjadri. K tomu placu, ber to racionalne. Daj mu napapat, vymen plienocku, skus ci nechce spinkat, pritul si ho, pohojdaj na rukach, milo sa mu prihovaraj, vytvor pokojne prostredie, pripadne jemna masaz bruska.... Nie vzdy dokazeme presne urcit, preco babo place, to z nikoho nerobi neschopnu matku. Babatko potrebuje klud, prenho je to este narocnejsie ako pre nas rodicov. Bud mu oporou, je to v tvojich silach, ver si.

Ja som si týmto stavom tiež prešla, rodila som len prednedávnom. Presne poznám ten pocit. Z pôrodnice som odchádzala s pocitom, že toto nikdy nezvládnem, keďže už tam do mna zasiali semienko pochybnosti o mne ako o matke, keďže ich prístup k rodickam bol otrasný a Google mi dal viac informácií než oni 🤦🏽‍♀️Neskôr ma to ale prešlo, svojho syna milujem nadovšetko a robim maximum čo môžem. Keď si predstavím aké rôzne kreatury majú deti a tie deti sú aj tak v pohode a šťastne, nie je dôvod prečo by som to ja nezvládla. Neboj, časom sa to bude len lepšiť a postupne sa do toho dostaneš 🙂

Nikto učený z neba nespadol🙂 chce to len čas a prax..trochu si ver😘určite si dobrá mama a robíš všetko najlepšie ako vieš..

To sú úplne bežné pocity každej mamičky.A keby mi partner toto povedal,potom,čo som si prešla tými deviatimi mesiacmi a pôrodom ( to si žiadny chlap nevie predstaviť),tak by som mu vyhubovala,že ešte týždeň by sa bál v mojej prítomnosti čo len pipnut.Tak ako si ty matka,on je otec. To,že máme maternicu nám nedáva automaticky zázračnú moc vedieť okolo dieťaťa všetko robiť presne tak ako sa má.Urcite sa to zlepší,hlavu hore.

On mi práveže veľa pomáha, ale čo sa týka empatie voči mne tak to je doslova na zaplakanie… asi čakal že hneď všetko budem vedieť, že nespravím žiadnu chybu.. podpora voči mne 0 bodov, o malinku sa stara ..

nie si vôbec zlá matka, ja som tiež rodila v 40. prvé dieťa. Tiež som sa musela naučiť všetko... Držať, kúpať, obliekať, držať pri kojeni, tiež som mala také pocity. Keď sa bojíš ju držať v určitých polohách, tak ju drž iba v takej v akej máš istotu a potom zrazu zistíš, že ju vieš držať vo všetkých...to všetko príde, hlavne si neber to čo hovorí partner. Si aj po pôrode precitlivela, ubolená, tiež by to mohol brať do úvahy. Mu to normálne povedz...a plienka naopak , alebo zle zapnutý gombík, no bože. Každému sa stane....To vôbec , ale vôbec nič neznamená.

Bála som sa malého chytiť bez perinky. V nemocnici pomoc nula bodov, keď som sa slušne spýtala, či by som nemohla byť prítomná, keď ho budú kúpať , aby mi to ukázali lebo ja neviem (ja viem, bola som naivná :D ) tak mi povedala jedna sestrička (dosť hrubo), že dnešné mamičky aj tak všetko vedia lepšie z gúglu, tak si to mám nájsť. V podstate mala pravdu, vďaka takým neochotným a neempatickým p*čiam s prepáčením na novorodeneckom, akou bola ona, bez pomoci starších žien z rodiny, sme na ten google aj odkázané.
Niekedy som mala pocit, že je úspech, že môj novorodený syn vôbec prežije v zdraví deň a nemyslím to tak, že by som ho týrala či zanedbala, práve naopak, bola som veľmi opatrná, zároveň však totálne neistá a fakt som len improvizovala a skúšala.
Keď sa rozpamätám na tie začiatky, keď také malé bábo plače.... povieš si, jasné, deti plačú. Lenže vtedy je to také iné :D Vieš, že si zodpovedná, počuješ, že to už robí strašne dlho a vytrvalo, skúšaš všetko zaradom vylučovacou metódou a keď nič nepomáha, tak sa splašíš že určite mu niečo je, musí mu niečo byť, prečo by plakal, ak nie preto že mu niečo je???? :D Pamätám sa na jednú scénu, keď mi prereval celú noc a viac hodín, a ja odovzdane som ho v perinke položila na našu posteľ, ľahla som si k nemu a začala tiež plakať. Potom som sa ale hneď spamätala, a nejak sa to vyriešilo.
Na začiatku ho kúpal muž, bála som malého chytiť. No a potom bolo viac situácii, keď som bola odkázaná sama na seba a už to išlo.

Bábätko je veľmi citlive na tvoje emocie, na tvoj stres. Vyciti ako sa cítiš aj z tvojich pohybov, z tváre. Ono nerozumie, prečo si nervózna, len cíti, že si... Verím že pre malé bábätko je najdôležitejšia vec na svete milujúca mama, a nie dokonale zručnosti. Skus si to uvedomiť vždy keď s ním manipulujes, pri obliekaní, prebaľovani, kŕmení, aj keď ti to ešte nejde dobre. Povedz si stále, že tvoje dieťa potrebuje pokojnu a spokojnu mamu... Usmej sa naňho, hladkaj ho, užívaj si svoje bábätko, čím kľudnejšia budeš ty, tým kľudnejšie bude dieťa. Dokonalosť nie je dôležitá, ale spokojnosť. A tiež odpočinok, preto ak si nevyspata, posli otecka kočíkovat a ty si pospi.