Mám pocit, že som hrozná matka
Naše dieťa má niečo vyše roka a ja mám pocit, že som hrozná. Najskôr som ho nechala prvú noc sestričkám, lebo ma nahovorili. Ráno im veľmi plakal a namiesto toho, aby mi ho priniesli ho nechali tak a zaspal. Aj keď som im vravela a čakali, nech mi ho donesú späť. Doniesli až po vizite. Teraz mám pocit, že musím všetko robiť dokonale. Všetko vyberám dlhé hodiny. Začalo to plienkami, ako dieťa nosiť na rukách, pokračovalo príkrmami, najlepšie kresielko, šatka, ešte aj tie knihy mu vyberám hodiny....čítam rôzne knihy o výchove a vidím, čo všetko robím zle. Vždy som mala sklony k precíznosti, najmä v práci, ale že mi až takto prepne som nečakala. Už teraz sa desím, že mu budem musieť vybrať topánky a čo ak to poseriem a zničím mu nesprávnym rozhodnutím telo. Mám výčitky, keď sme vonku len hodinu, lebo však vzduch dieťa potrebuje (a aj ja). Mám výčitky, keď spravím niečo zle, keď neviem, či som sa dobre rozhodla. A aj preto, že tento stres prenášam na dieťa, hoci sa veľmi snažím, aby som nepreniesla. Potom rezignujem raz za čas a nie som schopná nič...
V prvom rade, nie si zlá matka preto,že si dieťa nechala sestričkám na noc, je to úplne normálne, po pôrode si sa potrebovala vyspať, aby si mala silu starať sa ccez deň.
Riaď sa viac citmi a materinským inštinktom a rozumom a teóriou z kníh a netu.
To čo popisuješ mi už príde cez čiaru ... poradila by som sa s psychológom, taká prehnaná starostlivosť môže do budúcna dieťatku naozaj ublížiť, nielen telesne ale aj psychicky.
a nechces si dat off od internetu? vypnut ho na telefone aj doma .. prestat citat fora a zacat sa ridit instinktom? ver mi ze aj keby si precitala xy recenzii diskusii a navodov nemusi ani jedno z toho sadnut tvojmu dietatu-lebo to neprislo s navodom ale jeho navod sme my - mamy ,. neriad sa druhymi ludmi riad sa sama sebou ..
mozno to bude zniet debilne ale neber to materstvo az tak vazne 🤷♀️😊
Ahoj...ja ti uplne rozumiem.To co prezivas,som prezivala/prezivam aj ja.Mala som tazky porod v zavere,takmer som po nom vykrvacala a celu noc som som stravila na JISke.Svojho syna som videla az na druhy den okolo obeda.Bola som doslova taka vystavena,ze som pozbierala uplne posledne zvysky sil,aby som sa o neho postarala.Podla primara som bola zrela na transfuziu,ale odmietla som. Hned ako som dostala svojho syna do ruk,mala som pocit, ze ma hodili do mora.S tym rozdielom,ze som v tom mori nevedela plavat. Ako kazdy neplavec,som sa snazila najst najlepsi sposob,ako sa udrzat na hladine,ako veci robit spravne,najlepsie..popravde ma to zomlelo, tiez tymito vycitkami,a rozmyslanim o tom,co je pre neho najlepsie.Tak rada by som v tom obdobi pocula od inych,ako napr.od mojej mamy,ze to chape.Vety,ze mala som to iste,a to ste boli traja,mi pravdupovediac nepomohli...este viac ma presvedcili v tom,ze som ako matka nanic,ked nezvladam 1 dieta
Nemam pre teba radu,jedine co ti mozem napisat je,ze si uzasna,a ze to,ze sa snazim dat svojmu dietatu to najlepsie,je znak toho,ze si dobrou mamou❤️
Neviem, či to to pomôže, ale keď pôjdeš takto ďalej, fakt ti "prepne". Okrem toho, že ako bude dieťa, rast a začne ti behať, lietať, tak nebude čas na siahodlhe premýšľanie, čo mu dat, čo obliecť a podobne, začne sa obdobie aj skúmania, lezenia všade, tahania všetkého a hlavne úrazov a pádov...
Keď tetaz hodinu riešiš plienky a prikrmy, čo bude potom keď sa otocis a dieťa bude vylezene na stoličke balansovat, alebo skákať na stole?
Pri dieťati často musíš konať v zlomku sekundy, a zároveň neprezivat všetko tak, lebo skutočne po čase bud vyhoris a budeš zúfalá a nešťastná, alebo úplne rezignujes.
Vypni internet, prestaň sledovať bioeko super jedla, hračky a "dokonale mamy s dokonalými deťmi" a skus skrátka žiť.
Ver tomu, že každá normálna mama chce a robí pre dieťa len to najlepšie, aj keď často s chybami. Aj o tom je materstvo, nie sme dokonale. Len svoje deti ľúbime..
ďakujem dievčatá, ja už mám pocit, že mi preplo. Ale ja som len presmerovala to, čo som predtým robila napr. v práci. Všetko tip top, aj keď som za druhých prerábala nedokonalé veci na úkor svojho času, hoci mi nadriadený povedal, nechaj to tak, je to ich vizitka. Nevedela som to nechať tak, kým to nebolo dokonalé. Keď som chudla, tak jedine tak, že som neporušila nič ani o kúštik, kým som nedosiahla cieľ. Na to naše vtáčatko nemám nároky, aby bolo dokonalé, to vôbec nie. Len ja chcem všetko robiť čo najlepšie.
@syslik81
@patka06 veľmi rada by som sa riadila len inštinktom, veľa na neho aj nechávam. Ale ja som mala nie veľmi dobrú výchovu, otec alkoholik, hádky, krik, bitky. Toto nechcem pre našu rodinu. a veľakrát sa pristihnem, ako mu chcem povedať veci, čo som počúvala aj ja ako dieťa. A to nechcem. musela som si naštudovať, ako komunikovať inak. Venovala som sa tomu aj predtým, ale len na naše dieťa mám nutkanie kričať. Nerobím to, ale keby si neštudujem tieto veci, neuisťujem sa v tom, že teraz je toto normálne, tak neviem ako by to bolo. teda viem, vidím to u sestry a synovca. A to nechcem. Ale s tými hmotnými vecami to veľmi preháňam, to už mi preplo. Uvedomujem si to. Knihy som mu vyberala 4 dni po nociach....
@jaskolka s takými rýchlymi reakciami problém nemám, to sa musím rozhodnúť. to mi je jasné. Ja skôr ten servis okolo riešim po nociach a čítam a hľadám...ale rozumiem ako to myslíš.
@luciaka123 to ma mrzí, že ste si tým takto prešli. Ja to prvotné odlúčenie neviem spracovať možno aj preto, že mne bolo po pôrode dobre. Nemala som také vážne problémy ako ty. Bola som unavená, nespala asi 2 dni poriadne, ale aj tak som nespala tú noc po pôrode. O to viac si to vyčítam. Ale manžel so sestričkami ma presvedčili, že to naše mimi malo nižšiu pôrodnú váhu ako mávajú deti obvykle, merali mu aj cukor, nezdalo sa im to už počas tehotenstva...
Si na seba veľmi prísna, trošku zvolni, ak sa dá. Si ťa najlepšia mama pre svoje dieťa. Máj so sebou trochu súcit. Aj mamy robia chyby. Nie je robot, si len človek. Možno skús pozrieť kurz Nevychovy, tam sú všelijaké užitočné informácie. Prípadne ozaj skús toho psychológa, lebo ti časom hrozí vyhorenie. Držím palce, aby si bola viac v pohode.
myslím, že pri prvom dieťati to má takto podobne veľa mamičiek, chcú robiť všetko čo najlepšie a vyvarovať sa chýb, samozrejme, to sa nedá, chyby sú na dennom poriadku, ale to patrí k výchove...veď sa neboj, že niečo pokazíš, alebo že zničíš svojmu dieťaťu život, oni tie deti niečo aj vydržia 🙂 snaž sa upokojiť a nebrať všetko tak vážne...