Mám pocit, že ma materstvo nenapĺňa

Máš to ťažké je to pochopiteľné keď si na všetko sama prečo by ta mali odsudzovať psychicky to na teba dolieha mala by si skúsiť naozaj nejakú opatrovateľku aspoň na pár hodín nech máš chvíľu aj pre seba ved každý to potrebuje

áno, súhlasím s
@miirka123 , určite nejaká pomoc, aj keď len raz za týždeň, či dva..aj keď verím, že teraz táto situácia tomu nepomáha, že sú obmedzenia a pod..a kamarátky nemáš také bližšie, aspoň jednu-s ktorou si rozumieš a vieš sa jej zdôveriť? aj keď teda naideálnejšie by v tvojom prípade asi bolo nájsť si nejakého partnera, ktorý by ti bol oporou a verím, že si ešte mladá, takže časom si niekoho nájdeš..zatiaľ vyplniť nejak čas s kamarátkami, koníčkami a pod..všetko prejde, poznám to podľa seba, na poslednej md som bola demotivovaná, aj keď partnera mám, ale bolo to dosť blbé obdobie, bola som len doma, kamarátky žiadne, peňazí tiež bolo málo, bolo to frustrujúce..teraz už odkedy robím, sa to nedá porovnať..

Podľa mňa keď si naozaj na malú sama, tak asi sú takéto pocity normálne... Neviem, ja som svoje deti plánovala, milujem ich najviac na svete, mam manžela aj rodičov a svokrovcov, a tiež som mala dní, keď som mala pocit, že to na mňa padá a ze už nikdy nebudem normálne fungovať... Ale hovorím o dňoch, nie dlhodobo. Určite Ti to musí liezť na nervy. Ale vydrž, mala vyrastie a ani sa nenazdas, a naozaj budeš mat vedľa seba parťačku 😊 A prvé roky s dieťatom asi nie su o nejakom napĺňaní, skôr o odriekani, prispôsobovani sa potrebám drobca, ja som seba odpratala na vedľajšiu koľaj úplne. Chyba... Teraz už viem. Síce neporadím, ale určite si nič nevycitaj. O pár rokov si na tieto myšlienky už nespomenies. A ubehne to ako voda....

Ja ťa neodsudzujem. Ale takéto životné kroky ako napríklad dieťa si treba naplánovať a dobre premyslieť

@nikyball ahoj. Ja som chcela naozaj dieta a som rada ze ju mam. Len mi chyba aj taky iny zivot nie len okolo dietata

No taky zivot ako bol pred dietatom uz nikdy nebude, sklamem ta. No pokial by si mala dat komu postrazit malu a ist si niekam s kamaratkami na kavu, drink. Alebo robit nieco co ta naplna, urcite by to pomohlo. Ak mas kamaratky, poprosi ich o pomoc

Ked pride tvoj ex za malou, urob si program pre seba a nechaj ich samych 😉

@ciarraa presne si to vystihla, ze zivot uz ako predtym nebude, dieta je dozivotny zavazok. Ale chapem, hoci ja mam nervy z toho ze od decembra su 3 doma a som rada ked maju on line. Je este mala, vyzaduje pozornost, nema sa s kym hrat. Asi len nejaku opatrovatelku, alebo kamosku keby zvladla. Moji skolaci tak idu ku kamosovi a mam poobedie pre seba...ale 3r jedine ze nejaka kamoska zoberie ked ma aj ona dieta a sa pohraju...ku nam chodi jedinacik 6r. z ulice ked je u starkych a cele leto bol skoro denne u nas...alebo nasli sli k nemu. Jeho mama s tym mala problem a nevedela pochopit, ze stale je u nas a mam dost so svojimi troma, ale nasi praveze mali zmenu a jedno dieta u nas hore-dole 🙂

Baby ale bude mi niekedy lepsie? Bude to lahsie s tym dietatom ked bude kus starsia?

U nás majú všetci po viac detí, takže tam netreba toľko vymýšľať program, lebo deti sa hrajú spolu. Staršie sa postarajú o tie mladšie.

Aj tebe by pomohlo len tak vypadnúť (trebárs aj sama len tak) a dať dieťa niekomu postrážiť. Trojročné vydrží už bez teba nejaký čas.

S tými kamarátkami robievate čo? Aj výlety do prírody, zoo...? Lebo deti, keď majú niečo zaujímavé (zvieratká, potok, kamene, zaujímavú ľahkú turistiku...) tak sa im netreba toľko venovať, lebo sa venujú zaujímavému okoliu.

Nie každá žena je nastavená tak, ze jej jediný splnený sen je starostlivosť o dieťa. Hoci je nam to často podsuvane. Ja mam deti dve, nerada spomínam na to, ked boli malé...na všetko sama, nonstop vyčerpaná, ohučaná...tiez sa často zamýšľam na tým, ci aj one zeny mali na materskej tieto pocity...ale nejako ma to uz netrápi, lebo každá sme ina. Jednej vreskot novorodenca nevadi, mna privadzal do šialenstva. Jedna sa výžíva vo varení, pre mňa je to nutné zlo. Teraz sú deti veľké, mam práciu ktorá ma baví a celkovo som spokojnejsia. Vieme mat akýkoľvek spoločný program, takisto aj samostatne, necítim uz na sebe tu zodpovednosť, ked su deti bábätká a nevieš sa od nich pohnúť ani na hodinu. Cize ja som mama, ktorá si užíva materstvo skor pri väčších deťoch ako pri tých uolne maličkých. Ale uz si to nevycitam, beriem to tak, ze taka proste som. Z odstupom času, keby viem vtedy požiadať o pomoc, mozno by mi bolo ľahšie. Ale ja som taka povaha, co taha ako kôň radšej sama s vypätím sil, ako byť potom zaviazaná 🤭 viem ze som skodila hlavne sama sebe, ale teraz aspon nemam žiadne výčitky, že mi niekto vychovával deti, pomáhal v domácnosti atd. Hlavu hore, nie si prvá ani posledná, ktorá bude mať lepsi vzťah s 12 ročnou dcérou, ked spolu pôjdete na bicykel, ako s 3 ročným dieťaťom. A hlavne sa neporovnavaj, tie dokonalé matky na instagrame si tiez porevú, majú doma bordel a občas kričia na deti 😉 zvyšok je len pozlátko pre obecenstvo.

Premysli si, čo by si vlastne ty chcela robiť? A nakoľko by sa ti dieťa v tom mohlo prispôsobiť, zapojiť sa.. byť súčasťou života (nie len ono že by bolo celý tvoj život)

Myslím, že to tak býva, aspoň ja som to tak vypozorovala. Pri prvom dieťati sa človek akoby najviac obetuje, najviac sa vzdáva všetkého, a on sa vo všetkom prispôsobuje, pri viac deťoch sa to už ale logicky nedá, lebo nedá sa každému venovať rovnako, takže logicky sa deti začnú aj prispôsobovať, formuje sa proste rodina a deti ako súčasť rodiny, kde teda každý má nejaké miesto.

Je smutné, čo píšeš. Ale problém nie je skôr v materstve ale v štýle tvojho súčasného života. Si na všetko sama, rodinu nemáš po ruke, partner nula bodov. Verím tomu, ak by bol skvelý partner a napr. babka po ruke, bolo by to všetko inak. Ale nie sú a mala by si to nejak riešiť, lebo dieťa bude malé ešte dlho a takto nicis život sebe aj jemu. Navyše všetky obmedzenia spojené s pandemiou. Ver, že teraz po slobode túžime viacerí a momentálne žijeme podobne aj my ostatní 🙂. Skus trochu reorganizovat svoj voľný čas. Opatrovateľka by to mohla vyriešiť a čoskoro bude dieťa môcť chodiť aj do záujmových krúžkov a podobne. Len si prosím uvedom, že si matka a dieťa nemôže trpieť za tvoju náladu.

Píšeš, že nemáš chuť na toto a tamto. Napíš nám, čo konkrétne by si chcela robiť, ak by nebolo dieťa? Určite sa to dá skombinovať tak, aby si bola spokojná aj ty, aj napriek tomu, že dieťa by malo byt na prvom mieste.

V lete som napr. videla také asi 2-3 rodinky s malými deťmi na turistike, kde sa šlapalo asi hodinu a pol do kopca (jaskyňa mŕtvych netopierov pri Brezne). A fakt som obdivovala, že sa na to dali. Jedno dieťa im tam v nosiči spalo a druhé tam chodilo po kameňoch a vyjedalo čučoriedky po okolí. Raz išla jedna časť dospelých do jaskyne a potom druhá (a vzájomne si postrážili deti)

Alebo lietavská zrúcanina, tiež jedno dieťa na chrbte mal chlap (resp. viac dospelých takto bolo) a takto šlapali hore.

Potom napr. na zámku, dieťa vzadu v nosiči (keď mu bolo dlho, dali mu chrumku do ruky), s malými deťmi v jaskyni (jedno mala dokonca žena na rukách)

Jasné, že každé dieťa je iné. Ale často je to aj o tom, že dospelý si myslí, že sa to nedá a že treba sa vo všetkom prispôsobiť dieťaťu (ach, to bude mať potom dieťa v škôlke ťažké, keď zistí, že sa svet netočí okolo neho) a pritom dieťa by malo byť zapojené ako súčasť života, do rodiny (tu je škoda, že máš rodinu ďaleko, širšie zapojenie rodiny by bolo fajn)

@unicornlady ono to znie mozno fajn ale nie kazdy je taky masochista ze bude vlacit velke dieta v nosici

Trojročné dieťa vie toho už dosť pochodiť (nemusí už byť v nosiči), len ho treba k tomu postupne viesť

A co rodicia ex, ci tvoji, nemozu sem tam postrazit? Urcite to bude lepsie, pozri sa na to tak, ze teraz je dieta vo veku kedy si ta vyzaduje celu, ale cochvila ju budu zaujimat kamarati, bude mat kruzky a ked sa dostane do puberty bude mat uz vlastne zaujmy, ono je uplne normalne, ze sa takto citis, kazda si potrebujeme z casu na cas vydychnut, to ze mame dieta neznamena, ze nase potreby nie su dolezite a ze ich musime potlacat, skus najst sposob ako sa uvolnit z povinnosti matky aspon poldna cez weekend...

@konikkon tak napriklad sa len tak zobrat do mesta. Na kavu. Pokecat s nejakou kamoskou bez toho aby som jednym okom musela pozerat na malu kde co robi. Pospat si. Prist z roboty oddychnut si. Je toho vela.

@unicornlady dcera je v skolke uz od roka a pol nema s tym ziadny problem. Prave naopak vzdy sa tam tesi a je OK

Ja nepisem..ani ze opatrovatelka...ale vobec vies ty co chces? Mas konicky? Co rada okrem toho rutinneho robis? A ak mas take veci,preco ich nerobis? Malu vies zapojit do kadecoho... Ja si nemyslom,ze je to len dietatom. Ja mam 2 a vzdy si najdem cas na knihu,prednasku,turistiku..a snazims a robit veci,ktore naplnaju mna...Vies,aj kyslikovu masku musis dat najprv sebe a az potom dietatu. ;) Staraj sa o seba a rozmaznavaj.

A nemáš ani žiadne kamarátky s deťmi v okolí? Skús sa s niekým zoznámiť.. predsa keď s nimi vybehnes s deťmi na Ihrisku, pokecate atď.. aj to môže byť príjemná zmena..alebo sa vrátiť domov kde máš rodinu čo by ti pomohla?

pre zaujímavosť: https://psychologie.cz/nechte-deti-behat/

@s_a nechcem sa vratit domov na SK vobec uz. A stretavam sa s kamoskami cez vikend co maju deti len tiez ma nebavi stale pocuvat mamickovske reci. To som v tom stale potom 😆

Chápem 🙂 tak jedine ako ti tu radili že nájsť si opatrovateľku a vybehnúť s nemamickovskymi kamoškami 😊

Je to úplne normálne, zvlášť v tvojej situácii (ja sa niekedy cítim podobne a to sme na dieťa dvaja). Plus asi aj korona a väčšia izolácia tomu pomáha... Určite si nájdi niekoho, kto ti malú postráži, ideálne aspoň raz za týždeň. My tiež máme... Lebo tiež potrebujeme čas sami pre seba.

Vy aspoň v zahraničí máte otvorene kaviarne🤣 my ani to 🙈
Na tvojom mieste by som dala aspoň dva krát do týždňa dcéru expartnerovi, nech sa hrajú u teba doma a ty chod s kamoskou na kávu/víno.
Alebo nech ju vezme von cez víkend na cely deň aspoň a ty si sprav kúpeľ, spi, nevar a oddychuj.
Musíš si nájsť čas na seba, lebo sa zblázniš

Ja sa pridám k mamám, ktoré si materstvo zrejme užijú až pri väčšom dieťati, aj som to tušila vopred. Tiež mám 3 ročné, teraz ešte len začalo škôlku na pár hodín, a doteraz bolo na mne nonstop nalepené, deň noc. Treba sa len týmto obdobím prelúskať nejak asi. Raz vyrastú.

. Myslím že tvoje pocity sú normálne, je to príliš veľký stereotyp. Ja tiez ľúbim svoje deti, ale išlo by mi to hore krkom, keby som bola na ne sama. Nuž s vekom sa to určite zmení. Čím väčšie dieťa, tým menej budeš poskulovat po nej co robí, keď budete s inými ľuďmi. Ja byť tebou, aspoň na nejaký kurz raz v týždni by som sa dala, nech je zatiaľ s opatrovateľkou.

Napis mi pls do IP...