Ľutujete rozhodnutie mať druhé dieťa?
Ahojte, asi nebudem prvá čo to tu riešim, ale fakt si nevieme dať doma rady....je tu niekto, kto ľutuje rozhodnutie mať druhé dieťa? Vždy sme mysleli že budeme mať iba jedno, po prvom som všetko predala ale poslednu dobu rozmýšľame čoraz viac nad druhým. Vždy keď sa úplne s mužom dohodneme že áno, pôjdeme do toho tak potom prídu otázky ako to zvládneme, či budeme mať ešte nejaký čas pre seba, či nebudeme ľutovať, či to dáme finančne....ach hrozna dilema. Viem že to musíme vyriešiť my, ale rada by som vedela aj názor viac ľudí 😊
Mam 1,5r a skoro 5m…nelutujem. Praveze tym, ze uz musime byt na nich dvaja, travime s mamzelom ovela viac spolu, plus sme spolu cela rodina😊 ano, nemame teraz cisto cas len pre seba, ale to pride..vieme ze deti rychlo rastu, a potom opat budeme travit cas len my dvaja, vidime to na vsetkych nasich starsich kamosoch…
A obcas su dni kedy si to chcem hodit…😂
Ja kebyze mam bezproblemove tehu tak by som do druheho isla hned...ale po potrate a extremne narocnom porode kde sme to ledva s babatkom zvladli si uz netrufneme..kebyze ro je len o dovod9ch ako pises tak nevaham 🙂
My sme 2 deti planovali. Je to s dvomi urcite narocne, aspon teda s mojimi 2 chlapcami ano 😀 niekedy som z toho vycerpana, ale ked je chapajuci a pomahajuci manzel, tak sa to da zvladnut a mame potom aj vela peknych chvil. Urcite nelutujem, ale viem, ze tretie dieta uz isto nechcem, ze to uz by sme nedali. A co sa tyka surodeneckeho vztahu no lubia sa, aj sa biju, je to vesele. Chodte do toho ak tuzite po dalsom, ste si oporou a pomahate si. Nieze budes na to iba ty sama.
A tomu vášmu dieťaťu by nebolo dobré, keby malo súrodenca? Či je mu dobre ak je jedináčik?
@floki1994 tak v podstate toto som si prežila tiež 😬 ale to už som tak nejak "zabudla" za skoro 2 roky čo máme drobca doma
@radkaradix tak snáď táto diskusia pomôže aj tebe 😊
@hederamonstera ďakujem ❤️ krásne napísané.
@matkav21 ja mám práveže takého muža, že je fakt s malým stále a rád, absolútne 50 na 50 sme na neho keď nie je v práci, tak v tomto nie je problém 😊
@loliki ja neviem 🤷🏻♀️ bude mať dva roky tak nevie mi povedať ešte, manžel je tiež jedináčik a bolo mu dobre. On mi vravel že jedináčik nevie aké to je, keď súrodenca nemá a tak mu ani nechýba.
Ako mama troch detí ti napíšem ,že ani jedna ,vo ich má 2,3,4 ... ti nepovie ,že ľutuje to rozhodnutie .
Bola som tehotná 6x , rodila som 4x ,a teraz mám 3 deti . Neľutujem . Ale áno , posledné prišlo nečakane .
Ubralo mi to z komfortu , cítiť to aj finančne ( kúpa väčšieho auta , investovanie pre tretie dieťa ,jedlo ,oblečenie , ďalšia MD ... ) avšak stále si žijeme celkom fajn .
A áno mám omnoho menej času pre samu seba .
Hoci napríklad pri narodení druhého syna som nič z tohto nepociťovala . Teraz to chce omnoho kvalitnejšie time management ,určiť si priority a uľaviť z mnohých nárokov . Ale to ,čo sa nám dostáva od našich troch ,sa nedá vyčísliť . Sme s mužom šťastní . Tak naozaj ,duševne a úplne z hĺbky . Ako keď si žiješ v pohodicje a cítiš také vnútorné naplnenie a povieš si " teraz je to ono , mám všetko ,čo som kedy chcela ,snáď aj viac " tak to cítim teraz
Ako píšeš ,rozhodnutie je na tebe a mužovi . Nepoznáme ani vašu finančnú ,vztahovu , pracovnú stránku . V konečnom dôsledku ,aj keby sme poznali ,je to bezpredmetné . Dôležité je ,ako to cítiš v ❤️ .
Dieťa to nevie povedať, ale psychológ by ti to vedel vysvetliť, v čom je rozdiel a o čo jedináčik prichádza. Jasné, že mu je dobre. Nevie, o čo prichádza.
My sme tiez spekulovali, nakoniec mame dve a nelutujem. Je sice pravda, ze starat sa o 2 male deti je nieco uplne ine, ako o jedno... Ovela narocnejsie. Ale nevymenila by som ich.
Skuste si dat nejaky termin, dokedy sa rozhodnete.
Mozno pohlad z druhej strany - my mame jedno, manzel by aj chcel druhe, ale ja s tym nie som stotoznena. Uz prvy syn je brutalne narocny, neviem, ako by som popri nom dala druhe dieta a presla si celym tym kolotocom znova. Plus mam viacero dalsich dovodov, preco sa nehrniem do druheho dietata. Ale to je cisto len moj nazor na vec 🙂, takze v ziadnom pripade ta neodradzam 🙂. Vy to dieta budete vychovavat, a ci budete mat jedno alebo styri, vzdy to bude len a len na vas. Takze nejake pre/proti neexistuje.
A presne ,dobre píšeš . Mať ďalšie dieťa lebo " je to najkrajší darček súrodencovi " je nezmysel .ja som z troch detí . Nemáme medzi sebou konflikty , ale naše cesty sa nám po 18stke rozišli ,a sme tak veľmi rozdielni ,že k sebe blízko nemáme . Hoci sa občas stretneme a je to v priateľskom duchu , predstavovala som si naše vzťahy vrucnejsie .
Avšak to sú si chyby rodičov z nášho detstva ( porovnávanie , uprednostňovanie , nespravodlive trestanie )
Takže je to s tými súrodencami rôzne
Ono tvoj drobec má len 2r .. ja mám deti že 12,6,1 🫣 .ak máš fyziologicky ešte čas , kľudne tomu nechaj voľný priebeh ,nemusíš to mať hneď v hlave vyjasnené ,či súrodenec áno ,alebo nie .môže sa mnohé pomenit .
Ja som bola na tom tak ako ty. Nakoniec sme sa rozhodli pre dalsie, syn ma dva roky, byvame relativne daleko od rodin a nechcem, aby vyrastal sam. My sme styria surodenci a mame perfektne vztahy, chcela by som aspon trosku aj pre neho(dve deti su pre nas max momentalne) rozhodla som sa tak aj na ukor svojej pohody, nakolko manzel casto cestuje prec a ani ked je doma, to nie je ruzove😂 ale mne ako cloveku nevyhovuje zivot s jednym dietatom a neustale animacie😂
Ja som ten jedinacik, ktoremu cely zivot chyba surodenec, je to od povahy dietata, poznam aj presne naopak spokojnych jedinacikov, co by nemenili, mna to priviedlo k rozhodnutiu nemat len jedinacika😊
Ja som bola tehotná štyrikrát, deti mám len dve. Určite neľutujem a neviem si predstaviť mat iba jedno. Skôr mi je veľmi ľúto, že nám nebolo dopriate to tretie
Ja som vždy chcela minimálne dve deti, takže ja som nad tým vôbec nespekulovala, či áno alebo nie. Akurát nebolo s kým, takže som musela na druhé veľmi dlho čakať. A máme aj tretie a dokonca sme uvažovali aj nad štvrtým, ale to už sa nám ozaj zdalo priveľa, tak sme to nechali tak.
@loliki o co?
podla mna to celej rodine doda proste iny rozmer. 2 deti, ale uz aj surodenci. Ja ked vidim co vsetko odkuka mladsi od starsieho,ako sa na neho pozera ako na svaty obrazok… ako sa mi tlacia slzy do oci ked sa chytia za ruky… akoze vzdy su take nazory ze: ved ale nemusia mat dobry vztah. a ja vzdy dodam: no a co ked budu mat uzasny vztah, a navzdy si budu oporou. co ked budu jeden druhemu svedkovia na svadbe a najlepsi kamosi ked my tu uz nebudeme ?
to ze rodicia nemaju to druhe dieta len kvoli tomu aby malo prve surodenca je jasne, ale musis uznat ze je to uplne ine rozhodovanie oproti prvemu-lebo to prve vacsinou zufalo chces ale pri druhom uz velmi dobre vies do coho ides.
Ale to nic nemeni na tom ze mat naraz dve male deti je naozaj extremne narocne fyzicky aj psychicky. Ale kazdy toto zvladame inak. Mat 2 deti je veselsie,intenzivnejsie a krajsie,mat jedno je jednoduchsie. Je to na vas. 🙂
Ja som mala jasno v tom, že chcem deti minimálne dve, takže som nad tým nešpekulovala. Druhé dieťa sa narodilo extrémne náročné, počas prvých 8-9 mesiacov života prerevalo aj 10-15 hodín do dňa, bez nadsazky, potom sa to zlepšovalo len zľahka. Úprimne, prvého 1,5 roka som to ľutovala strašne, každý deň. Syna som milovala, ale teda od jeho narodenia sme mali celý život hore nohami a nie v tom dobrom slova zmysle. Príjemné dni by som za toho 1,5 roka spočítala na rukách. Stále som myslela na to, o čo všetko kvôli nemu prichádza prvá dcéra, hoci sme s mužom robili obaja všetko preto, aby sme tie dopady minimalizovali. Pretočme dopredu, syn má 2,5 roka a už neľutujem. Už je príjemných dní viac než tých ostatných, hoci krpec stále zostal na tej náročnejšom konci, už plačem zo zúfalstva len raz do týždňa 😅 aj staršia dcéra vyzerá, že nejaké dramatické následky to na nej nezachovalo, manželstvo si to odnieslo nepeknou krízou, ale sme na dobrej ceste. Takže v skratke, po cca 2 rokoch som to rozhodnutie ľutovať prestala, ale ďalšie dieťa už nikdy v živote, toto už by som druhý krát neprežila, doslova.
Vlastne ako bolo spomenute vyysie-tie co mame viac deti ti napiseme ze nelutujeme …. Veru tak. Ja som po prvom-i ked porod bol total hrozny, ze mnohe by po takom do dalsieho nesli…. Chcela som teda obaja sme chceli aj druhe.
Tak necakane prislo tretie a je to proste milacik rodiny a aj ked su traja tak ja sa vznasam. Ano je to narocne ale krásne. A verim ze to tak ostane aj ked pride stvrte 🤩 to je uz ozaj splneny sen ktory zijeme.
Vzdy sme chceli velku rodinu. Muz je jedinacik a prve z veci ktore mi povedal ked sme spolu zacali randit-ja chcem vela deti. Ja som bol sam a toto nechcem… preto sme si uz vtedya-ako sme aj svadbu planovali a vlastne buducnost. Ze ak by nastala taka situacia tak aj adopcia.
Kazdy mame nieco ine. Iny styl zivota. Ine moznosti. Priority.
My sme druhé neplánovali. Starší syn je povedzme, trochu náročnejšie dieťa. Druhý syn sa “podaril” doteraz netuším ako to bolo možné. Aj som si poplakala keď som to zistila, ale tak ako všetko, aj toto druhé tehotenstvo malo svoj význam. Som vďačná, že ho máme, je úplne opačný ako jeho brat a zároveň tak podobný.
My sme na tom úplne rovnako, vždy sme chceli druhé, ale nevieme, či do toho ísť, lebo malý je dokonalé dieťa a bojím sa, že druhé by bolo náročné a ja by som to nedala. Moje tehotenstvo aj pôrod boli komplikované a rizikové. Je tu aj otázka času na seba, na manžela, na prvorodeného, či budem vedieť dať obom rovnako lásku, výchovu, možnosti, starostlivosť, životný štandard, samozrejme aj finančná stránka,...
A je to presne, jeden deň áno, druhý deň nie. Ale ak by sa "šmyklo", viem, že by sme boli šťastní a neľutovali by sme.
Z iného súdka.
Kolegyňa má prvorodeného, náročné tehu, pôrod, dieťa má diagnózy. Vraveli jej, že ak by sa pokúsili o druhé, jednoduchou s mužom sú taká kompatibilita, že je príliš veľká šanca, že sa to zopakuje. Napriek tomu do toho šli. Síce má iné diagnózy ako prvý, ale tiež je to komplikované.
Je to náročné na psychiku, zdravie, obrovská záťaž na manželstvo a aj peňaženku (už pri jednom to bolo náročné, všetky terapie, špeciálne škôlky, lieky...).
Ale vraví, že neľutuje ani jedinú minútu. Sú s mužom na jasnom, že ďalšie už nie, ale za tých dvoch by dali život a vedeli, do čoho idú, neľutujú.
Takže ženy s easy-peasy deťmi ti určite povedia, že choď do toho, to nie je o čom.
No aj ženy, ktoré to nemajú najľahšie, ak sú o tom presvedčené, že to chcú, zvládnu čokoľvek. Takže už len musíš zistiť ty s mužom, či do toho naozaj chcete ísť.
Mali sme 1.8r syna, keď sme si povedali, že skúsime súrodenca..chcela som malý rozdiel medzi deťmi, nech to mám vybavené jednou dlhšou materskou. No a podarili sa na prvú šupu dvojičky. Takže som mala v priebehu 2.4roka tri malé deti. Avšak dvojky boli ukážkové prvý rok, potom bolo ťažšie obdobie ako sa už tmolili a všade boli a bolo tak ťažké, že som začala rozmýšľať, či to bol dobrý nápad a ako by nám bolo dobre len s jedným dieťaťom. Ale to boli iba také chvíľkové momenty, keď boli chorí, alebo robili zle, keď už som fakt bola Maximalne vyčerpaná..Avšak stále si uvedomujem, a Bohu ďakujem, že ich mám všetkých troch, zdravých, takto to malo byť a rozžiaruju život nám a celej našej rodine. A hoci sa bijú trieskaju a ja vrieskam, tak je to to najlepšie, čo sa mi stalo 💛
neľutovala som to ani sekundu. 3 roky rozdiel, nie ideálny partner, na deti som na 97% vždy sama...ale strašne som šťastná, že to druhé máme, so staršou sú už skvelí parťáci, a vôbec - všetko bolo oveľa oveľa oveľa viac v pohode ako pri prvej....to už proste automat a ideš, neriešiš blbosti, tešíš sa z každej chvíle lebo vieš, ako rýchlo to zbehne, keď aj je zle nestresuješ, lebo vieš, že všetko po čase prejde a je to len fáza... maximálne som si druhú materskú užila.
Jedine co lutujem je ze nevladzem viac,ze neviem viac, ze nie som schopna sa spravat vhodnejsie, vychovavat lepsie, a byt viac pritomna a tieto veci... Suhlasim so vsetkym,co bolo napisane.. (az na komentar,ze dalsie nechcu ;))... urcite to doda iny rozmer..v rodine..vztahoch.. je to narocnejsie (3 a 4 uz nie je ;D) ale krajsie. Co bude potom? Nik nevie. Ci vrucne vztahy budu alebo nebudu.
Tak ja na porod mrtveho dietata a porod akutnou sekciou akosi zabudbut neviem..to uz na cely zivot bolest
Ked sme mali 1.dieta nevedela som ci chcem 2.Skor asi nie.Potom som zacala citit ze ano.O 2 som prisla,co mi pomohlo upratat si v hlave ako velmi vlastne po tom druhom tuzim.Jeho prichodom do nasej rodiny sa moj svet naplnil niecim neopisatelnym.Ano materstvo je tazke,aj uplakane,aj nedospate,deti stoja vela penazi jasne,casto som z deti na nervy,unavena,uvrcana,joj a ktora mama nie?!Ale ci som niekedy lutovala??PREBOHA NIE NIKDY ANI NA SEKUNDU.Dala som mojim detom surodenca a verim ze aj ovela zdravsi vztah a prostredie ked nekruzim ako ustrachana matka zameriavajuca svoj zivot uzkostlivo a prehnane na jedine dieta.
Ktorá matka na svete ti napíše, že to lutuje? Je to na tebe, či dieta uživite, ci ho viete vychovať, či máte na to ešte nervy. Je to len tvoje rozhodnutie, ak chceš mať veľkú rodinu, choď do toho. Ja som napríklad jedináčik, nikdy som neľutovala, že súrodenca nemám a dieťa mám tiež len jedno.
Ja som práveže po narodení druhého dieťaťa (vekový rozdiel sme chceli plus mínus 2 roky a vyšlo to presne na 21 mesiacov) mala pocit, že teraz je naša rodina úplná, že tak to má byť. Po treťom dieťati sme netúžili ja ani manžel. Prvé mesiace po narodení syna boli náročné, zvládať bábätko aj batoľa, ale tak sme to chceli. Teraz máme dvoch tínedžerov, je to zaujímavé 😉 Síce nie som veriaca, ale dieťa beriem ako dar a som vďačná, že nám boli dopriate naše deti ❤️
Nie
Sme na tom uplne rovnako 🤣😅