Ahojte, toto pochopia asi len matky ktoré na tom boli podobne. Mam aktuálne 7 mesačného syna, ale je to strašne náročné dieťa, som naňho viac-menej sama, cez deň spí len 3-4x 30 minutove spánky, presne 30 minút, nikdy nie dlhšie, ani na rukách, kočíku, nosiči, nikde. V noci sa budí xkrát, skutočne to ani nepočítamna cez deň je stále umrnčaný, stále by sa najradšej nosil na rukách, v kočíku plače, vo vajíčku v aute plače, vonku plače, dnu plače, všade okrem mojich rúk, na podložke na bruchu vydrží max. 3 min 🙃 a + do toho všetkého keď ho vezme moja mama, otec poprípade niekto - ktokoľvek a uvidí že nie je pri mne - plač. Nebol takýto stále, asi do cca 4 mesiacov bol zlaté bábo, ani som ho nenosila na rukách takmer vôbec, bol na podložke, sem tam kreslo a podobne, ale potom zrazu takáto otočka. Nehľadam ani tak rady, pretože myslim že už mi nič nepomôže 😆 chcem si iba prečítať, nech mi je útechou - kedy ste to mali s takýmito bábätkami ľahšie? Kedy ste sa aspoň stihli normálne najesť a osprchovať? 🥹
Bude to ľahšie, keď sa dokáže trošku samé zabaviť. Keď bude vedieť sedieť, keď mu dáš do ohrádky hrnce, krabičky a bude si tam prekladať. Keď začne liezť, tak zabezpečíš priestor a tiež sa tým trochu zabaví. Nie si v tom sama 😘
Jest a sprcha si ešte počkas, ale keď bude pohyblivejsi šikovnejší tak bude aj chlp samostatnejsi. Teraz sa veľa hnevá aj preto,že mu niečo,čo chce robiť, ešte nejde.
Ochvilu🙂
nepotesim ta na sprchu a jedlo zabudli 🙂 okolo 10m bude samosatnejsi odohra sa chvilu sam ale nastupi obdobie spoznavania okolia, stvornozkovania, chodze... a nestihnes ani na zachod odbehnut 🙂 aby si sa nebala... drzim palceky
S babatkom este v pohode, pockaj 2+ 🙈🙈
Za mňa tiež po 1. roku
Oh, mňa pri prvom tiež strašili, keď som sa sťažovala, že to ešte len uvidím, aké to bude náročné, keď začne stvornozkovat, akože "čo sa teraz sťažuješ?!".... No musím povedať, že odkedy začal stvornozkovat, všetko začalo byť postupne stale ľahšie a ľahšie, takže u mňa toto neplatí. Tiež by som povedala, že začalo byť podstatne lepšie v roku, vtedy sa mu konečne zlepšil s
denny aj nočný spánok, začal samostatne chodiť... Ale teda už predtým som ho vedela zapojiť do činností, ako vysávanie, nakladanie práčky... Celkovo od 9tich mesiacov už bol taky interaktívny, a čoraz lepšie sa zabavil sam. Teraz tvoje bábo môže mať aj separačná úzkosť, za pár týždňov to pominie a bude zase o kúsok lepšie.
@bolarazjedna presne mi hovoris z duse, cim je dcerka pohyblivejsia, tym lepsie. Vsetci sa stazuju a ja som stastna a konecne si uzivam materstvo 🤣
@bolarazjedna u mna rovnako, ja neznasam babatkovske obdobie. Odkedy zacal chodit a rozpravat, je to neporovnatelne lepsie
Okolo roku,ked zacne chodit. Pri mladsej som sa tesila,ze konecne zacala plazit a som volnejsia, no trvalo to iba 2tyzdne, potom sa rovno postavila a zacala ochadzat nabytok, cize som od nej nemohla ani na krok, aby nehodila niekde hlavicku 😄
Ahoj, presne dnes som si položila túto istú otázku, dnes som úplne už rezignovala.. cítim sa ako najhoršia mama na svete.. mám 8,5 mesačného syna, jem dva krát denne, tiež nie je veľký spáč ani nikdy nebol. Za všetko čo môže sa zlosti, prechádzame si aktuálne spankovou regresiou, a ZUBY! Bože tie zuby sú smrť. Nič mu nepomáha okrem nurofenu. Nič.. stále len reve a reve a reve, nič sa mu nepáči, s ničím sa nechce hrať (dokonca ani so mnou). dokonca ani u mňa sa mu nepáči, len keď sa s ním prechádzam.. moje kríže však už vypovedali službu 🤦♀️ už fakt nevládzem.. vlastne už dlho cakam na to, kedy bude mať rok, len dúfam, že to bude kus ľahšie.. už to je takto pekných pár týždňov. V kočíku byť nechce, hľa, plače aj tam 😒 vraj to musím len vydržať a prejde to, no kedyyy?
Dievča moje, ako ta chápem... Mne sa narodili rovno dve bábätká naraz. Kratko po ich narodeni sme sa odsťahovali z mesta, kde som mala celu rodinu, na dedinu, kvoli bytu a manzelovej praci. Do mesiaca manzela povolali na vojnu, hoci mal vybaveny odklad. To preto, lebo po odklade by siel na vojnu na rok (bol absolvent VS) a kvoli detom mu tu vojnu skrátili na 5 mesiacov. Na vsetko som bola sama, deti, nakupy, pranie, zehlenie, lekarka v najblizsom meste, cize autobus. Bola som unavena, vyčerpaná, chuda na spatu sveta. Ale, zvladla som. Vydrz to, komentare maju pravdu, postupne to bude lahsie. Ale starosti budes mat stale, ako vsetky mamy. Aj ked deti dospeju,mamy na myslia, obavaju sa o ne. Nuz,taky je nas udel, ale nase deti za to stoja.
Lahsie? Ked mu zbalis batoztek a ukazes kde su dvere
Ked bude mat 5 rokov.
U nás sa to zlepšilo v 5 rokoch 😀
@catherinah áno, v 5 r som mala pocit, že to je už voľnejšie a prišla škola🤪
Ale tak celkovo po roku aj pol- 2 r
Ja ťa úplne chápem, tiež mám 7-mesačného a asi prežíva separačnú úzkosť, lebo akonáhle odidem z miestnosti tak sa strašne rozplače. Stále potrebuje moju pozornosť a byť pri mne. Predtým aj u babky bol spokojný, všade bol v pohode ale teraz iba ja. Domácnosť upratujem až takto večer keď už spinká a kávu si vychutnávam keď cez deň spi, vtedy nerobim nič aj keď mám totálny výbuch doma. Manžel je tiež v práci od rana do včera, čiže som na neho sama. 🥹
Môj má 14 mesiacov a ešte stále čakám 🤦🏻♀️ Už pár týždňov nespí kvôli zubom. Cez deň uvrieskaný. Ani mastičku ani nurofen,prosto nič nezaberá. Síce sa zahrá asi 5 minút tak sa stihnem aspoň vycikať ale sprcha je vzdialený ideál.
V roku +-