Kedy pre vás začalo byť materstvo ľahšie?
Po 3 mesiacoch? Po ukončení kolík? Alebo po tom čo sa bábätko naučilo chodiť? Alebo keď vyšli zuby? Po akom čase, alebo akom miľníku pre vás - mamky začalo byť materstvo ľahšie, resp. viac znesiteľnejšie? A ktoré obdobie, alebo kedy naopak bolo pre vás veľmi náročné?
Cca 3 rokoch(syn), čiže mam nádej, ze o rok už aj pri dcére tak bude. 😆
po 2,5 roku.....
chodi hovori zuby vonku....
Babatkovske obdobie bolo pre mna velmi narocne, ale uprimne syn ma 2 roky a az teraz si to zacinam uzivat. Zalezi to velmi od povahy a temperamentu dietata. Poznam maminy deticiek, ktore nikdy neboli spokojnesie, ako doma s dietatom, nuz ale to su take tie ukazkove deticky 😁.
Lahsie asi teraz, ked ma syn 2,5 roka … Uz mame svoj system a ten nastastie plati uz dlho, lebo predtym to bolo len, ze ked som si konecne myslela, ze sme mali system tak sa zmenil 😄 Taktiez aj u starkych zvladne niekolko hodin, dokonca mal pred tyzdnom prvu prespavacku a este oduty, ze sme po neho prisli na druhy den 😀Predtym sa priznam, ze miestami som myslela, ze to nedam. Syn mal ako niekolko mesacny tazku operaciu, po kt. si odniesol domov niekolko mesacnu traumu a bolo to extremne tazke dat ho do normalu, pretoze nechcel nikoho len mna a otca 🙈 Teraz si to konecne aj uzivam, ze je to uz taky moj partak 😇
Najťažšie bolo asi od pätnástich do dvadsať jedna,dovtedy a potom bolo moje decko úplne úžasné a pre mňa najkrajšie obdobie bolo, do asi dvanástich rokov dieťaťa
Keď mala dcéra okolo 20m uz sa to začalo meniť k lepšiemu, teraz má čerstvo 2roky, a je to super, rozumie čo jej hovorime, odpovedá na otázky, povie čo chce/nechce, s manželom sme sa zhodli, že konečne nás to začína baviť😅🤣
Starší ma 7 rokov a stále nemám pocit, že by bolo materstvo ľahšie 😅🙈🤫
Keď začali sami chodiť a byť samostatnejšie.Teraz je to úplná bomba.Maju 13 a 8 rokov a občas to vyzerá,že žiadne deti ani nemám😄
Keď som sa vrátila do práce a dcéra išla do škôlky, odvtedy to je pohoda 🙂
Teraz je to skvele. Starsi ma 14, mladsi 11 a je to pohoda lahoda 🙂
Najťažšie bolo, keď dcérka išla do škôlky v 3 rokoch, ja do práce a každé ráno nás sprevádzal jej srdcervúci plač, celý deň som malú nevidela, večer unavená variť, upratať, sprevádzané výčitkami svedomia, že sa jej dostatočne nevenujem. Prvé tri roky na MD a RD boli nádherné, boli sme spolu, veľa sme sa hrali, mala som čas na seba, čítanie, bola som oddýchnutá a vyspatá, malá bola kľudné dieťa. Samozrejme, boli aj starosti, ale spomienkový optimizmus robí svoje 😃.
od 3 rokov
fajn bolo keď boli v mš...
už horšie bolo keď prišli na zš úlohy, písomky, povinnosti....
ale asi najťažšie bolo keď sa narodilo prvé bábo ... trhalo mi srdce nechať doma 3 týždňové bábo... v noci sa budil každé 2 hod na kojenie a ráno som vstávala do školy... takto sme fungovali nekonečne dlho... nikomu to neodporúčam.
od cca 4rokov
Každé obdobie ma svoje čaro ale ja som si to úplne najviac začala užívať až keď mal malý cca 2 roky 🙈 vtedy už začal by rozumnejši a stali sa z nás partaci. Už sa s ním dalo ísť na veľa miest, začal rozprávať a bol samostatnejsi. A najťažšie obdobie bolo medzi plazenim a chodenim. On všetko začal robiť neskoro. Začal chodiť až v 17m a to bol des. Stále ho nosiť na rukách a prekladať hore dole. A ešte som nemala rada keď začali prikrmi. Stále vymýšľať co bude jesť a pripravovať to dopredu 🙈🙈
V 1,5 roku. Presli na jeden spanok, jedli to co my a uz co to povedali co chceli.
Keď mal 8m a vrátila som sa do roboty 😂
Pri prvorodenej v 4 rokoch. Teraz mám dvojičky a čakám, kedy to príde 😩😀
Po 1,5 roku som sa vždy začala nudiť, tak sme začali plánovať ďalšie. Maximálna pohoda je tak od 3 rokov.
Keď začala staršia sama chodit na ihrisko pred domom 😂
Ľahšie ani nie. Ale ine áno. Každé obdobie má čosi dobre aj zle. Mám 9 ročnú dcéru a je to taká partička už od jej 5 rokov. Ale taká väčšia pohoda s ňou bola od cca 2 rokov. So synom je to horšie. S ním to ľahké nikdy nebude ale to je spôsobené jeho stavom.
My sme mali velmi traumaticky porod a rozbeh, prvy mesiac straveny v spitali pre mma bolo peklo pekiel. Odkedy sme doma, je to super. Zazili sme zuby, prikrmy, ockovania, virozu, mlada zvlada vsetko v pohode a ja s nou. Mozno budem inak hovorit ked zacne chodit, ale z nej proste sala ze je pohodove pokojne babo. Skoro neplace, pekne spi, ja spim 8-9 hodin v noci bez prerusenia. Rada sa s nou hram, chodime von, mam cas si dat kavu, upratat, navarit, citat.
Na 50% to zavisi od babatka. Niektori su pohodaci, niektori su narocni. Ja som vyrastala vo velmi velkej mnohopocetnej rodine a od 10 rokov som bola takmer nonstop v pritomnosti babatok, zazila som aj take pohodove ako je moja, aj velmi narocne uplakane deti, preto som to vzala ako to je a nechavam to na nu a nestresujem sa zbytocne, netabulkujem ju.
Zvysnych 50% zavisi od mamy - ci je psychicky ok, ci ma dost pomoci od rodiny a moznost odreagovat sa, vypnut, ist na chvilku niekam sama. Harmonia musi byt. Bala som sa, ze to bude cely cas zle, ze mam nespokojne a uplakane dieta - taka bola v nemocnici - len plac, nepokoj. Myslim ze to citila zo mna, lebo som bola v cudzom prostredi, nonstop kontrolovana, mala nemohla spat ako chcela ani jest ako chcela (kvoli miliarde vysetreni stanovenych na urcite hodiny, ktore jej proste nevyhovovali aj ked som za ne rada lebl zapal pluc u novorodenca nie je sranda) ale hned ako sme prisli domov a ja som sa uvolnila, ona sa uvolnila so mnou.
Takze hej, ja si to uzivam v podstate od 1m a ratam s tym, ze sa to moze zmenit roznymi vyvojovymi milnikmi, akurat to neriesim, lebo moj stres na nu vplyva. Nezazili sme ani regresiu ani koliky, ani witching hour ani zachvaty placu pri prerezavani. Bude ako bude, ked to bude tazsie, som tu pre nu a myslim ze ona uz citi, ze je tu niekto, na koho sa moze spolahnut, a preto je uplna pohoďačka. 🙂
Keď malo dieťa cca 5-6 rokov sa to začalo zlepšovať. Od cca 9-10 rokov je to už len lepšie a lepšie.
Úprimne, uzivat tak ozaj ze uzivat som.si to začala.cca rok dozadu vek 6,8,11
Od cca 5 rokov. Vtedy je uz dieta partak, s ktorym sa da porozpravat, dohodnut, zasrandovat.. neplace za kazdu blbost (sice, to tiez obcas, ale uz nie tolko), neriesia sa plienky, ale same si povie, same sa obsluzi a este stale bezpodmienecne miluje rodicov a nema problem prejavit lasku. Predpokladam, ze to vydrzi tak max do 8-10 rokov a uz to bude odvravat a rodicia budu najhorsi na svete.
Úplne na parádu, keď si založili vlastné domácnosti... 😀 No a teraz k veci, pre mňa to bol vek, keď chodili do škôlky. Boli už relatívne samostatné a nemuseli sa učiť (robiť úlohy).
Nejako pred 3. narodeninami. Už si nechala povedať, vedela povedať co chce atď. Teraz bude mať 4 a super 🙂
U nás asi nastala niekde chyba😅 My máme 4 ročné dvojičky a mám pocit, že je to čím ďalej tým horšie 🥴
Po 2,5 roku. Neznášam obdobie odkedy začne štvornožkovať, všade sa dostane, všetko prevráti hore nohami, chce sa prizabiť, rozum nikde ale energie za 10tich, v noci 100x hore.