Je mi za všetkých smutno
Ahojte, na samom začiatku augusta sa nam narodil krasny zdravý chlapček, vcera mal 3 mesiace. posledné dni mám ale velmi divné stavy a neviem si ich vysvetlit, este som sa s takymito pocitmi nestretla. Stale myslim na tehotenstvo a na pôrod a na tie prve tyzdne doma s bábom. v skutocnosti to bolo velmi tazke. pôrod o 4 tyzdne skorej, ťažký, vyvolávačka za vyvolávačkou, malého mi museli z brucha vyrazit, mal uplne pretiahnutu hlavicku, museli ho oživovať , potom mi ručne vyberali placentu co tak bolelo ako 10 porodov naraz, prve tyzdne doma boli stresujuce, maly mal koliky, bolo sto stupnov vonku bola som v izbe zavreta, mala som zapal prsnikov prestalo sa mi tvorit mlieko, stale som len plakala a teraz mi neustale chodi po rozume to obdobie ale akoby som mala ruzove okuliare. Placem za tými dnami a chvíľami i ked viem, ze vtedy som si priala niečo uplne iné. stále si prehravam pôrod a tie prvé dni doma s bábätkom a stále si pozeram fotky ked som mala veľké bruško a fotky z ultrazvukov a citam si konverzacie ktore sme si pisali ako rodina v spoločnom chate ked som isla rodiť a ide mi srdce puknút a netusím prečo. Tak som čakala na toto obdobie ked uz prespí celu noc a nemá uz ani tie koliky také strasné a uz sa usmieva a prejavuje rôzne emocie a nie je to len placuce novorodeniatko ale mne to bábätko nromalne chyba, neberte to tak, strasne moc ho lubim ale mam pocit , ze vsetko ide moc rýchlo a ja mam tieto hnusné flashbacky od prvého pozitívneho testu az po koniec 600nedelia a normalne ma chyta plač, taký bolestivý plač i ked nemam dovod za tym smutiť, chcela by som sa vratiť do toho obdobia. Máte niekto skusenosti s takýmto stavom?
Jasne, moze to byt hormonmi. To prejde. Aj ked nechapem celkom, ako ti moze byt za tymto obdobim smutno, ked ho opisujes tak depresivne?
Nemôžeš mať popôrodnú depresiu? Má rôzne prejavy. Hovor o tom ako sa cítiš s najbližšími poprípade s odborníkmi ak to neprejde. Všetko sa dá riešiť.
Skúsenosť síce nemam, ale verím Ti, ze to je ťažké, tieto emócie spracovať. Ja si myslím, ze ide najskôr o hormonálnu nerovnováhu, o zmeny, ktorými si prešla. Telo potrebuje čas, rovnako tak aj psychicky potrebuješ spracovať posledné mesiace. Ak sa cítis zle, skus psychológa, mne to neskutočne pomohlo. Alebo len si dopraj ten cas, netráp samu seba výčitkami kvôli myšlienkam,ktroe mas. A keď budeš na to mysliet, hneď si príhod logicky argument, preco nemáš smútiť. Držím palce.
@petranelkova vôbec netusim ako mi moze byt smutny za tym naozaj sama nechapem
najskôr popôrodná depresia... navštív lekára - najskôr obvodného a uvidíš čo ti povie... možno ti odporučí psychologa.
Väčšinou človek takým stresovým obdobím prejde dobre a potom to na neho doľahne plus hormóny, jeseň.... sleduj to a skús sa tešiť na to čo je teraz čo ste zvládli, či pekne vás čaká ..pochváliť sa, že si zvládla ťažší pôrod a ťažké mesiace.
Podla mna ti je skor smutno z toho, ze to bol taky horor a chcela si si to uzit, mala si ine predstavy. Plus hormony, baby blues mozno az pop. depresia. Musis sa s tym zmierit popripade ak ti to nepojde samej, s traumou ti pomoze psycholog.
Neboj sa, nie si ani prva ani jedina, ktore ma prve mesiace v hmle. Ono to totiz peklo je, len sa o tom nehovori
myslím, že potrebuješ psychiatra. a to úplne vážne, bez srandy a rýpania.
Keď mal môj tretorodeny 3 mesiace tiež som mávala tieto stavy. Pozerala som naňho a plakala som za tým obdobím keď bol ešte v brušku. Hormóny... Prejde to💚
Hormony ja som mala prve dva mesiace po porode hrozne stavy. Rozplakalo ma hadam vsetko, potom som sa sama sebe smiala, ze ako ma to mohlo rozplakať. Cize hore -dole. Nikto mi nic nemohol povedat a ani mi odporovať. Maleho sa pomaly nik nemohol ani chytit, bola som ako kvocka, ze len ja s malym a nikto. Ked niekto vonku chcel kuknut do kočíka, uz som vrcala. Vsetko muselo byt podla mna 🤣🤣. Hrozne a potom to preslo. Ale mozes mat aj poporodnu depresiu. Mala by si sa poradit s lekarom radsej.
Hlavu hore,aj ja sa tak cítim neraz....po dlhých takmer 14rokoch sa mi podarilo otehotnieť a aj keď bol synček veľmi veľmi veľmi náročné bábätko,proste uplakané večne na prsníku....noci neprespané až nato že nám to občas trvá dodnes....sa zvykne budiť....síce už nieje kojený ale doteraz je to boj...nosí plienky na deň a na noc ...nijak snim neviem pohnúť...nechce sa ich vzdať nech robím čo robím....bude mať v marci 4roky...a neraz som si presne takto prehrávala chvíle tehotenstva, čítala staré konverzacie...v mysli prehrávala chvíle atď. Teraz každú chvíľu čakám na pôrod už tretieho dieťatka a to som už veru ťažko niesla toto tehotenstvo a veľmi rýchlo mi ubehlo až teraz na konci som uverila že som tehotná....proste, ľudská psychika je zložitý proces....sú to emócie ľútosti a strach z času... Povedz si ... pozriem si ,pospominam ale každučký deň si uži, pretože ti raz možno budú chýbať aj tieto dni... Prežívaj prítomnosť ❤️
Ano z mimi tutu nunu sa okolo 3m vytraca ta babatkovost a uz je to taky cloviecik. Cas nezastavis uzivaj pritomnost a pozeraj fotky. Ved este ze ich mame 😃
Nechyba ti ta pozornost okolo toho? Tehotenske prehliadky, vsetci v rodine sa o teba zaujimali a teraz to uz tak opadlo a ostalo tak max. poporodne brucho.
Hormony, joj a vies ako to vie dobehnut ked ma dieta tak 4 roky? Najdes jedno bodycko kdesi a pomaly reves. Ze uz nemas to babatko. Ale tak je to zivot, co s tym spravis, proste vsetko ma svoj cas a obdobia. A nieco bolo a zase ide nieco nove
Tebe 3.mesacny syn prespí celú noc?Žena,to môžeš skákať po plafon,vieš,čo by za to druhé Šali?Fakt ti asi blbnu hormóny.
Kamoska si tym presla, presne vsetko co opisujes ty mi hovorila aj ona, dopadla tak, ze sa psychicky opustila a nebola schopna sa starat o babo. Bola hospitalizivana na psychiatrii a potom sme jej vybavili psychologicku, ktora jej velmi pomohla. Dostala aj liecbu a teraz po 2r je uz v poriadku. A zaver teda bol- posttraumaticka porucha (PTSD) z porodu, presne tie flashbacky, spominanie, plač. Ty si sa s tym nevysporiadala, an ked si sa pokusila ist dalej, ale v psychike ti to istalo a ide von. Musis vyhladat odbornu pomoc lebo sa ti bude zhorsovat. Obrat sa na psychologicku ktora ma skusenosti so zenami po porode. Ono ani tak nemusi ist o poporodnu depresiu ale prave tu traumu z toho ze to vsetko prebiehalo inak ako si si planovala, chcela a akoby si na d tym nemala kontrolu. To co sa ti deje je obranna reakcia ale ty to potrebujes cele v pokoji si prejst a zvnútornitm. Prosim, vyhladaj psychologicku 🙏
@carduelis velmi pekne ďakujem , urcite vyhladám ❤️
Hormóny ....