Je druhé dieťa jednoduchšie?

Hehe. tak ak nebude to urevane a kolikove dieta ako som mala ja.. tak bude to urxite lahsie. ;) V niecom. V niecom nie. Predsalen budu dve..

Pre mna druhe dieta bolo a je narocnejsie, hrozne narocne na pozornost , cas, sam sa nezahra, upistane, v kuse na mne. Ma 4 roky a doteraz nestiham popri nom nic urobit, neskutocne narocne na moju pozornost. Prve bolo pohoda, som nevedela co je to materstvo 🙂

moje druhe dieta bolo za odmenu 🙂 Pri prvej sme vela nenaspali, v kuse nervozna, ma 6, ostalo jej to :D a druhe dieta spalo vzdy a vsade, alebo len tak tisko pozeralo, ked sme niekde boli, tak o mensej nik ani skoro nevedel :D Maju velmi odlisne povahy, aj by som povedala, ze protikladne, ale lubia sa a radi sa spolu hraju 🙂

Moje nie 😃🤦...ale je to prudko individualne 🙂

Keď si to tak ťažko znášala, určite počkaj, kým bude malá staršia, inak sa zblázniš.

myslím si, že neexistuje univerzálna odpoveď.. prvá dcéra bola spokojné bábätko, milovala prechádzky, prespala v kočiari aj tri hodiny, mohla som upratať, navariť, relaxovať 😉 druhý syn bol uplakaný, ukolikovaný, neznášal kočiar, spal sotva 30min, nemohla som s ním ani na nákup, prvé mesiace som sa nemala ani kedy najesť..

Ja som mala prvé tehotenstvo sekciou, v podstate pohoda len som sa trošku dlhšie dávala do kopy. Malá bola zlatíčko, ani sme nevedeli že ju máme. Proste také to kludnucke spokojne bábätko. Druhý pôrod som mala prirodzene, porodila som za 40 minút od kontrakcii. Čiže tiež super, zato malý je už náročnejší, uplakanejší a vyžaduje si neustálu pozornosť ale je to náš poklad. Ja som sa tiež bála druhého baba ale keď to prišlo tak som sa potešila a nedala by som ho za nič na svete. Čiže ak túžiš po druhom tak smelo do toho, lebo je to ten najkrajší pocit na svete. Nikto ti nevie povedať ani zaručiť aké bude druhé bábätko lebo každé je iné, jedinečné, ale tie prebdene noci za to stoja.

@nikaeli 👍🏼😅
Existuje univerzálna odpoved - Každé dieťa je iné 😅😅😅😅 (máš 100% pravdu samozrejme - dúfam že moje druhé bude take spokojne ako prvá dcérka, o dva mesiace je tu s nami… Už sa neviem dočkať…🙂)
Krásny víkend maminky ♥️🙏🏽

Pre mna druhe dieta bolo lepsie. Ale, vybrala som si druhu nemocnicu. Nam v tej prvej dost ublizili aj po psychickej stranke.
A pri druhom som pre niektore veci netrapila, lebo som vedela, ze to nema zmysel sa trapit.

Tu nejde o to, ci je jednoduchsie, ale o to, ze pri druhom dietati si nemozes kedykolvek odpocinut, ci uz pocas tehotenstva, alebo s babatkom, lebo vzdy je tu prvorodene dieta,ktore si vyzaduje pozornost. Narodenim druheho dietatka nezmizne to prvé. A teda treba mat super organizaciu s dvomi detmi, ci uz domácnosť, skolka, nakupy, pripadna praca z domu. A ak mas do toho narocnejsie druhe diet, napr ako som mala ja, tak je to ano, narocne. Mne moja druhorodena spala cez den 20minutove spanky, v noci kazdu polhodku hore na dojcenie, nevydrzala v kresielku, na deke, stale plac. Teraz ma coskoro tri a konecne menej, ale o to hlasnejsie reve.
Je to ale na druhu stranu kopec lasky. Ale aj vycerpanie, stres.

pre mna bola druha dcera narocnejsia ale ako pre matku to bolo ovela jednoduchsie nakolko som vedela co a ako. ak by som mala dcery vymenene, tak 2.dieta nemam 😅

Ja by som ešte chvíľku počkala možno keď malá nastúpi do skolky trosku sa oťuká predsa to už bude iné a budeš mat aj na bábätko viac casu.. Ale určite by som do toho sla no nie ešte teraz, držím palce 🤍

Ja som sa po prvom pôrode dlllho odhodlavala mat druhé. Mame 5 ročný rozdiel medzi deťmi. Druhý pôrod bol úžasný ale výchova a psichika u mna je pri druhom oveľa oveľa horšia.

@ivangeline ja tiež druhé také kolíky že to som ešte nezažila.2 a pol mesiaca 20min spánok 4hodiny rev 24/7 bez akéhokoľvek preháňania.ale aj tak mám pocit že to bolo ľahšie aj keď som chodila ako zombie.a nechápala som že akú pomoc som to vlastne pri jednom potrebovala 😂

Dakujem za Vase skusenosti ;) tak ja som sa rok nevyspala, teraz uz spime celu noc chvalabohu bez mlieka a pod. Mala nebola az tak narocne dieta mozno, len mne to tak prislo asi preto ze som take necakala a bola som nepripravena. Spanky jedine za pohybu v kociari, 30 minutovky veru. V noci budenie sa na kazde vypadnutie cumla. Reflux a pod. K tomu som s nou musela cvicit vojtovku. Vsade ma strasili ze to zle, tamto zle...no, urcite by som uz nerodila v tej istej nemocnici a asi by som sa uz nedala tak vystrasit. Nejde mi o to ze ci bude druhe babo narocnejsie alebo nie, ale o to ci to druhe dava zena uz viac v pohode.

No viac v pohode už teraz asi nebudeš, keďže už jedno máte, na to treba dávať pozor, venovať sa mu...takže s druhým to bude ešte náročnejšie, ale s tým hádam rátaš. Možno keď staršie pôjde do škôlky a zas budeš mať len jedno doma, už budeš mať systém a pôjde to ľahšie.

Ja už pri druhom viem čo a ako, čiže za mňa aj keď je malý náročnejší nie som pri ňom v takom strese ako pri prvom. Pri prvom som sa všetko učila sama, nemal mi kto pomôcť. Pri druhom všetko oveľa lepšie zvládam aj tie prebdene noci, aj jeho plač. Už viem že niekedy proste plače len preto že je unavené, že sa nudí, chce sa nosiť. Aj režim sme si vytvorili po nejakých 2 mesiacoch pri malej mi to ako neskusenej matke trvalo pol roka a asi aj viac

z praktickej stranky, ano, bolo to jednoduchsie, vela veci som uz robila rutinne a vedela co mam robit. Ale od isteho veku sa mi to zda ovela ovela narocnejsie, ako ked sme mali len jedneho. Proste zavisi aj od povahy dietata a toho, ako tie deti budu vychadzat, to je dost urcujuce v hodnoteni, ci je to jednoduchsie ;)

Toto ti nikto nezaručí, musíš byť pripravena na všetko, aj na to, že to môže byť ešte horšie. Radšej sa pripraviť na horšiu verziu a potom byť milo prekvapená ako opačne. Nezažila som síce to čo ty ale ja by som do toho išla lebo by som to po zbytok života vnútorne riešila a banovala, že som neskúsila. Ale to hovorím za seba. No ak vy s mužom cítite, že chcete ešte dieťa, risknite to. A len tak pre zaujímavosť ja mám jedno ,,lepšie ako druhé,, 🤦 niekedy mám chuť utiecť alebo ich nechat pred dverami bytu 😕 ale ľúbim ich nadovšetko a vždy mi to vynahradia, nemenila by som.

@nikpa dakujem 🙂 ano, najprv som si vravela ze uz nikdy a teraz vkuse len na to myslim. Ze nech nieje mala sama. Ved mozno sa ani nepodari druhe babo. Ale aspon sme sa pokusili ;) Najmladsi uz niesme. Cakat dlho nemozme. A este si moje telo pamata tu zataz a bezspankovost :D Takze asi ideal cas. A samozrejme ratam s tym ze druhe babo moze byt narocnejsie a dufam ze skusenosti s prvym relativne narocnym babom ma uz predpripravili a ja to dam viac v pohode a nebudem vydesena zo vsetkeho heh.

Áno, určite skúsenosti po prvom zúročis. Minimálne ťa veľa vecí tak nezaskočí. Ja samu seba občas prekvapím ako v kľude a pohotovo reagujem v situácii, kedy som pri prvom bola totálne rozhodená a vystresovaná.

Je to naozaj individualne. No ak mozem dat radu, tak sa prilis nezamyslaj nad tym, ake to bude. Ak to s manzelom citite tak, ze to druhe chcete, chod do toho...
Nikto Ti dopredu nepovie, aky budes mat porod a ake bude druhe babo...
Medzi mojimi detmi je rozdiel necele 2 roky... Urcite som neprezivala vsetko tak precitlivene ako pri prvom. Jasne, ze zaciatky su narocne, treba si zvyknut, nastavit nejaky system, atd... No neskor to ocenis...
Drzim palce...

Mne prave po druhom nastúpila velmi tazka depresia

@julka828 och, to ma mrzi :( poporodna, ci neskor? A uz si ok?

Ahoj, dobre si položila tu otázku.
Z mojej skúsenosti jednoznačne matka zvláda lepšie starostlivosť, povinnosti a dokonca aj samu seba.
Je to síce prekvapujú, lebo všetkého je viac, ale matka už je v tom zabehnutá a má skúsenosti.

Je mi ľúto, že na tebe páchali v nemocnici násilie a sili ta bez umrtvenia. To by sa v nejakom normálnom state nemohlo stať. Takže myslím, že by si si na druhý pôrod mohla vybrať lepšie, bezpečnejšie miesto. Krásny pôrod, žiaden stres a zvyšok ide ruka v ruke s psychickou pohodou. Stavím sa, že keby bol pôrod lepší, tebe aj dcérke by bolo ľahšie a žiadne AD by si nepotrebovala. Je smutné, že sú také miesta, kde sa toto môže stať, ale sú aj iné...pôrod môže byť aj posilňujúci zážitok, žiadne šitie, pokoj, pohoda. Ja som také mala 2, aj ty môžeš

Pôrod neviem aky bude, to nevie nikto čo príde, nepríde. Ale mám rozdiel medzi deti 10 rokov a rok a dva mesiace. 11r dcéra má už svoje záujmy, potreby, vie aj pomôcť, no skôr sa venuje škole a kamarátom atď. A syn s najmenšou dcérkou sú úžasní, dopĺňajú sa, obaja sa smejú, obaja plaču, spia na striedačku, jeden čert, druhý anjel a naopak. Som vďačná za moje deti a ľúbim všetky rovnako. Nie je to jednoduché, ale ani náročné, všetko sa dá, keď sa chce, keď máš v sebe dostatok lásky a trpezlivosti. Mne ani nemá kto pomôcť a aj tak sa nesťažujem. Nedala by som ich za nič na svete a neľutujem ani taký malý rozdiel medzi nimi. Dokonca keby som mohla, ešte by som chcela jedno, ale už nebudeme mať.

Ťažko poradiť, závisí to od viacerých okolností.. To, aký budú mať vzťah ako súrodenci tiež nemôžeš vedieť dopredu, možno sa v pohode zahrajú, možno sa budú ignorovať.. ty sa poznáš najlepšie, a asi už máš vytypované svoje limity.. (ja za seba viem, že druhé by som nedala, aj keby to bolo najúžasnejšie, najpokojnejšie dieťa na celom zemi).

Je určite veľkým plusom, že to bude iné v tom, že už nebudeš vyplašená prvorodička, už si zažila pôrod a zotavovanie po ňom a rutinnejšie vieš zareagovať na potreby dieťaťa a najmä, nevydesí ťa všetko.

To, aké sú deti dopredu naprogramovať nedá, na druhej strane, čo je náročné dieťa..? Možno, že to, čo je pre mňa horror je pre inú mamu pohoda a normálka a naopak.

Ja som za väčší vekový odstup, osobne si neviem predstaviť mať po sebe deti, niekto hovorí, že to je super, aj verím, ja keď si to predstavím, v duchu sa hodím o zem, jeden ešte nerozpráva a na plienkach, druhý už tu je a tiež na plienkach, spánok na striedačku, keby "jedol" s rovnakým nadšením ako prvorodený, tak to si rovno ku nim nájdem baby sitting vyslovene iba na kŕmenie, lebo ja mám z toho nočnú moru atď., jedného vláčiť na rukách pritom sa kotúľať s bruchom no huh. Na druhej strane, naši nás tak mali a nikto z nás nie je zahrabaný vzadu v záhrade aj rodičia vyzerajú relatívne bez ujmy :D, aj kamošky tak majú, takže zvládnuť sa to dá. Asi platí naozaj to, čo som napísala na začiatku: ty poznáš svoje limity.

Je to veľmi individuálne. Moje prvé dieťa bolo príšerne náročné, prvý rok som takmer nespávala, hrozne veľa plakal. Druhé dieťa úplná pohoda a nie preto, že ja som skúsenejšia a lepšie to zvládam. Druhé dieťa mám strašne pokojné, ľahko zaspáva, málo sa budí, pekne papá, neplače.

Švagriná to mala naopak. Prvé dieťa za odmenu. Pri druhom vyhlásila, že ak by aj prvé bolo také náročné, ostali by pri jedináčikovi.