Hádky kvôli dvojičkám

@elizabet173 už nemajú rok ale 19 mesiacov.

Nechaj ho s deťmi samého nech vidí aký nápor na jedného človeka to je. Ľahko sa mu mudruje keď s nimi trávi pár hodín za deň aj to v tvojej prítomnosti.
Keď plačú kvôli hlúpostiam nech plačú, krikom ich neukludníš. Lepšia je ignoracia, nie je divák nebude divadlo.

@januska12323 lenže on ma úplne iný názor keď plače treba upokojit.ale ako keď už je taký zúrivý ze sa dobre ze nehadze o zem?ale samozrejme jeho nazor moja nervozita hneď prechádza na nich.a za všetko môžem len ja.je mi z toho ťažko 😔

"stale po nich kricim a som nervozna"... je uplne jedno, aky to ma dovod, mne by sa to tiez ako druhemu rodicovi nepacilo take spravanie pri a voci mojim detom... takto rodinna pohoda a klud celej rodiny proste nikdy nebude, deti vnimaju tvoje pocity a este to vygraduju...

Jedine, co ti mozem poradit, prestan riesit hovadiny, zasahuj, len ked fakt treba, kavu pi teplu, chodte co najviac von do priestoru, kde nemusis zasahovat stale, rob si sama sebe co najmenej stresu, ak je to na teba fest vela, tak mlady 1-2 dni v tyzdni do jasli a ty zresetovat hlavu a bude ti lepsie.. a nie, nikto ti nic nebude vycitat, je to pochopitelne, ze ta dobieha unava, nespavost a celkovo kolotoc prace okolo deti a domacnosti...

@anjelicek26 to ze stále po nich kričím neznamená ze kricim od rana do večera aby sme sa pochopili?skriknem keď robia zle alebo keď už sa dobre ze nehadze o zem?aby sme sa dobre pochopili!

@januska12323 už aj tak robievam ze ignorujem ale manžel nie načo ma zbytočne plakať keď nemusí

@katika1505 tak asi to bude celkom dost, ked sa kvoli tomu s manzelom hadate. Sadnite si spolu a nech ta teda viac podporuje vo vychove, ked chce konflikty riesit inak. O par mesiacov zacnu pekne rozpravat a to jacanie a "pomaly hadzanie o zem" prestane, lebo si to vykecaju... treba si dokola opakovat, ze dnes je to takto, o rok to bude uplne ine. A skutocne to tak je.

@anjelicek26 máte dvojičky a ste na ne sama cele dni od rana do večera?

@katika1505 Tak mame styri deti, ak to staci... muz od 7-19 v praci... ale tak ja som k tomu od ich 1,5 roka mala aj pracu... pointa aka? Nejdeme sa dotahovat, kto to ma tazsie... alebo kto to mal tazsie... chapem, ze si unavena, ale tie deti si zasluzia kludnu mamu a tu musis najst sama v sebe aj za cenu - jasle, aj za cenu - psycholog pre seba, aby si sa dala zasa do psychickej pohody... deti su narocne, samozrejme, a mas to dva krat... ale treba ten pokoj aspon u teba, staci, ked krici to dieta, nemusite obaja.

@katika1505 však nech upokojuje zurive veštiace decko keď si myslí že je to také jednoduché 😂. Aj ja mám také zurive nervózne 👭. Aj ten môj si myslí že to je moja chyba, že nervozita sa zo mňa prenáša na deti. Len asi pozabudol že tie deti možno tie slabé nervy aj podedili a teda môžu byť nervózne aj bez mojej prítomnosti 😂. A keď bol s nimi sám záhadne sa ten jeho kľud na ne nepreniesol. 😂 A nakoniec teda keď chce aby niečo urobili ako on chce tak neviem prečo, ale musí zakričať aj on 🤣

@anjelicek26 tu ani nejde o počet detí ale aj aké majú povahy a aj matka akú má povahu. Ty napríklad toho zvládaš veľa aj povahu máš asi kľudnú dosť toho vydržíš. Deti neviem aké sú. Ale poznám matky co pomaly jedno dieťa nezvládnu už sú na nervy. Ja toto na psychológa moc nevidím skôr mužíček by sa mohol ukludnit a trochu pomôcť nie ešte prilievat olej do ohňa 🙂

@katika1505 mám dvojičky a v tomto veku to bolo hrozné.Jeden vrieskal že chce ísť von, druhý že chce byť doma, atď. do toho mala dcéra nočné desy.A manžel od svojej milovanej ženy a detí očakával, že keď príde z roboty tak si v kľude vypije kávičku , usmiať žena ho bude čakať s večerou, pohrá sa s detičkami ,ktoré sa budú na neho usmievať a tešiť sa že otecko prišiel domov. Realita samozrejme bola iná a vyvrcholilo to tým že po nás vrieskal že je to u nás ako na psychiatrii, ako vo zverenci. Samozrejme starostlivosť o deti a domácnosť bola iba na mne, bez pomoci príbuzných a manžela. Ráno odišiel do práce a večer sa vratil. Takže ťa veľmi dobre chápem. Ale poteším ťa bude lepšie, deti podrastú, vyhrajú sa spolu aj keď hádky medzi nimi zostanú.

Ďakujem mamičky ktoré ma viete pochopiť a aspoň takto podporiť keďže od manžela sa toho nikdy nedockam.

@culienka áno mam dosť trpezlivosti s nimi ale niekedy je toho moc a vtedy už pretečie aj môj pohár trpezlivosti

@culienka som rada že sa tu našla mamička v podobnej situácii

@anjelicek26
@anjelicek26 nemám dôvod sa s vami dotahovat.chcela som názor mamiciek ktoré su v podobnej situácii a nie názor že mam ísť k psychiatrovi.ale ďakujem a prajem vám veľa šťastia 🍀

Nabudúce mu na takú poznámku povedz, nech sa páči, ja to očividne neviem môžeš nastúpiť na materskú.

@katika1505 ja mám vedľa seba 5 r dvojičky dvaja chlapci.Jeden anjel druhý plače za všetko a to neklamem.Nie je hodina, aby nerobil druhému kludnemu zle a stále je krik.Otec je kludas, ale aj tomu už vedia pekne zdvihnúť tlak.A mama kričí, keď som minule počula ako nasilu plakal pol hodinu, lebo mu nedovolila brata striekať hadicou so studenou vodou ja dieťa nebijem, ale už by som mu dala na zadok.Mate to obaja náročné a tých hádok ešte bude veľa.Nadych, výdych

Moje maju teraz 15 a pol roka a poviem ti, bud rada, ze su male. Ked pridu do puberty, to bude rosambo...

@culienka presne ako u nás som odišla na hodinku preč od deti a keď som sa vracala domov tak už od cesty som počula ako jeden vresti a tak su zo mňa nervózny keď som s nimi ani nebola

@katika1505
Viem, že čakáš pochopenie a chápem ta v tom, že to máš sakra ťažké a náročné. No ja i tak suhlasim s tým, že s krikom nic nevyriešiš, určite nie dlhodobo, nie tak, ako by si chcela, aby si mala dobry pocit a kľud v rodine. Nie každý dokáže zvládať emócie a zostat pokojný. Je to práca na sebe, dlhodobá a možno nikdy nekončiaca.
Skúste si s mužom sadnúť, a ako ti tu radia, dohodnite sa, ako by ti mohol v starostlivosti viac pomáhať a zapájať sa. Viac sa pozoruj, a keď už budeš cítiť, že je toho na teba uz priveľa, povedz drahému, nech deti rieši teraz on a ty radsej niekam odíď a ukľudní sa.

@katika1505 inak ja sa priznám ze jeden čas som bola dost na pochybach ci nie sú také uvrieskane kvôli mne ze ja to na nich prenasam, ale keď začali chodiť do škôlky (už z princípu tam samozrejme nechceli chodiť a asi aj tam vriekali), tak ked sa aj ta ich ucitelka bála, ze ich rozculi tak sa priznam ze mi vtedy aj dost odlahlo, ze teda su také aj pri inych ľuďoch. Teraz keď sú väčšie tak už sa na tom aj zasmejeme, ze co vyvadzali 🤣🤣🤣