Ahojte dievčatá, potrebujem sa trosku vyrozprávať, pripadám si už ako hrozna matka. Mam 3 deti, 2, ktore chodia do škôlky a jedno ešte menšie. Všetky moje deti sú veľmi živé takže ich musím mať stále na očiach. Ako mama sa snažím držať hranice a nedovolit im všetko, ale keď sú spolu sú ako také malé opičky, všade behajú a snažia sa lozit všade. Keďže ked behaju nepočuju skoro vôbec, dôraznejsie a hlasnejšie im veci vysvetlím a snažím sa aby nič nerozbili ci niekomu neublížili. A často sa nájde niekto kto bud povie, že čo som na ne taka prísna, ze co kričím alebo počúvam aki sú nevychovani a mam byt prísnejšia. Bud tak alebo tak. Väčšinou neriešim co si o nás ľudia myslia, ale keď to občas komentujú ludia nahlas, tak mi to príde luto. Ako si to nepripustať?
Mám dve deti, tiež sú ako také opičky, alebo skôr opice, divé zvery, a tiež si ľudia môžu myslieť, že prečo na nich "stále" kričím... Ale ľudia vedia prdlajs, a preto mi je jedno, čo si myslia ....
Ja mám teda len jedného syna ale občas vystačí aj za stádo paviánov (najmä po zvukovej stránke) + syn je veľmi tvrdohlavý (taká tažšia povaha). Tiež som už pár x počula poznámky, že čo som za mamu, že si neviem syna ustrážiť a či musí tak kričať, prípadne sa mu snaží nejaký "dobrosrdečný" okoloidúci dohovoriť čo je úplne kontraproduktívne. Riešim to jedným uchom dnu, druhým von lebo tý ľudia nevidia to pozadie a nežijú tvoj život. My maminy vieme, prečo občas jednáme s našimi deťmi tak ako jednáme. Áno sú chvíle kedy to na mňa večer celé padne a ja si aj poplačem aká som zlá matka. Veľmi mi pomáha uvedomiť si, že na neho nekričím aby som si vybila na nom nervy alebo nejakú zlosť. Zvyšujem hlas preto, že viem, že toto je forma komunikácie ktorá zaberá a ktorú je v stanovovaní hraníc ochotný akceptovať. Páčilo by sami keby som mohla na syna rozprávať milo a prítulne 24/7 ale je to nereálne.
cloveka sa vacsinou dotknu len tie poznamky, kde sa aj sam seba zvykne kritizovat.. takze cesta je, prestat sa sam seba posudzovat a byt na seba prisny, ale byt k sebe chapavejsi a laskavejsi.. potom ti pojde celkom lahko nepripustat si reci okolia.. dokonca potom tie reci uz ani nebudes pocut
@reanda áno to je pravda. Ja mam taky silnejší hlas. Ja reálne ani nekričím, len normálne rozprávam a niekto kto je tichší mi povie, že kričím, pritom absolútne nekričím. Ja aj slabšie počujem, takže ja ani nevnímam ci rozprávam až tak hlasno.
kašli na to, doma odstráň z dosahu čo sa dá, aby si neublížili a vonku, pokiaľ vyslovene niekoho neohrozujú, nechaj nech behajú, vrieskajú. Ved sú to deti. vopnku a na ihriskách, vždy bolo živo.
Tak ak väčšinou to neriešiš, tak v tom pokracuj.. jednym uchom dnu druhým von
Povedz nech sa nestara bo aj jeho das do laty 😂😂
Uplne normalne, ze pri troch detoch si razna
Mám troch chlapcov pod 5rokov. Je to masaker a cítim presne to isté. Bývame v činžaku, neviem čo si myslia susedia, ale mam pocit že vkuse ziapem. Kým sa jeden pomaly hojdá na lustri a ja ho dávam dole, druhý skacká po zabradlí balkona a treti robí saltá nad sporákom. (Berte to s rezervou!!!) Ale áno, sú živí, ako opice v zoo, snažím sa s nimi byť vždy vonku ked sa dá, ale nie vždy to ide. Dvaja mladší ešte nechodia do škôlky.. ale zasa vo veľa veciach sa s nimi dá dohodnúť, najhoršie je, že oni sa podporujú v tomto zle robeni. Ako pisali vyššie, hned ako budú môcť pojdu na šport sa vybiť z energie. Kašľať na reči. Oni nedavaju na vaše deti pozor. Radšej budem ziapat všade na nich ako nedávať pozor, ako nedávno čo zomrel ten dvojročný chlapec.
@mamickalisticka úplne takto to podporovanie a jeden vymysli niečo zle a dvaja sa pridajú. Naposledy mi jeden ušiel na bicykli až k hlavnej ceste, len tak tak som ho zachytila, volala som za ním, utekala a on nič. Musel potom bicykel tlačiť až domov. Ja sa fakt snažím, aby mali hranice a neublížili sebe ci iným, aj chcem aby si uzivali detstvo. Chápem, ze su deti, ze su veselé a bezstarostne deti. Len občas to okolie ma tak zamrzí občas.
A fakt vám ďakujem baby, je to fajn, keď viem, že nie som sama a ze aj iní ludia majú podobné problémy. Pomohli ste mi, vážne vám všetkým ďakujem 🙂
nasi dvaja boli normalni aktivni chlapci a mamicky okolo mna, co mali obvykle 1 sporiadane dievcatko mi tiez vraveli, ze po nich len stale kricim - zlate 🙂
ale to sa neda skratka porovnat - hociktora z nich sa so mnou rozprava na ihrisku a 35 minut hojda dceru na hojdacke - dcera skolkarsky vek- ja len cumim, ze mala sedi, mlci, usmieva sa - a moji dvaja? jeden na strome dolu hlavou visi, druhy nahanka okolo letiacej hojdacky - a co budem sepkat?
jasne ze budem kricat po nich, lebo na dve strany sa nerozbehnem
vydrzat, bude dobre
Ja už mám deti veľké. No viem, že ak kričí rodič po deťoch, je to jeho zlyhanie.Samozrejme nehovorím o zvýšení hlasu raz za čas. No pri troch deťoch je to asi veľmi ťažké. Moje deti aj syn aj dcéra boli veľmi dobre deti. Nikdy som s nimi nemala nejaké problémy. Tak Ti naozaj držím palce. Treba mať asi veľmi veľa síl🙂 No pozitívne je, že raz to prejde. Podrastú a hádam sa umudria🙂
Ja mám 4 deti....tiež sú to opičky....su všade u nás poriadok ani 5 minút nevydrží....
Občas keď ma už až zo stresu brucho boli si sadnem a nech proste robia čo chcú....pretože moje telo nevládze reagovať
Uplne vypustit. Ste najlepsia matka aka mozete byt a ci uz stratite nervy alebo mate zlatu trpezlivost je to vas zivot vase deti a vas sposob vychovy.Nech si hladi kazdy sam na seba. Nezabúdajte: nikdy sa vsetkym nezavdacite, takze kaslat na to co si kto mysli.
Fúha, mam to asi úplne rovnako :D až som mala pocit ze som ti písala ja 🙂 5r,3r a 1r
Mam 6 rocneho prvaka a skoro 2 rocneho. Robia si zle stale, maly provokuje vacsieho. Niekedy sa pekne zahraju aj, ale tiez dost na nich kricim, lebo to sa neda niekedy. Tiez mam oci aj na zadku a vsetko kontrolujem pre istotu.
Presne toto isté mám aj ja. Napríklad som bola v obchode. Syn 3 ročný zobral mali vozík. Bála som sa že niečo zhodí. Tak sme mu sa to snažili vysvetliť. Aj z staršou dcérou. Nechcela som kričať v obchode nakoľko tam robila sestra. Aby som jej nespravila hanbu. Tak som nechala a išla s nimi ďalej. Zastavila má sestrina kolegina. A na plnú hubu ale Radkine (sestrine) deti nie sú také nevychované ako vy. Pozerám na ňu. Čo mi to hovorí. A pritom nič tam nerobil. Len držal vozík. A ja z dcérou sme mu ho chceli zobrať
Jednym uchom dnu a druhym von, ti ludia neziju tvoj zivot a vedia prd makovy