Druhé dieťa - pocity
Ahojte, potrebujem sa vyrozprávať, či možno nejakú radu... Prvé tehotenstvo (plánované) som si veľmi neužívala, ako keby som sa hanbila, skrývala som bruško, nevedela som sa napojiť na bábätko, dosť ma to aj mrzelo, ale nešlo to :/ Pôrod bol tiež rovnaký, v podstate som riešila len seba (aby to nebolelo atď, nejako mi vôbec nedochádzalo, že sa mi rodí dieťa). Až keď sa narodila, hneď ju vzali preč a až po chvíľke sme počuli plač, a doktorka si vydýchla, tak som sa asi 1x o dcérku bála... No nebola to u mňa láska na prvý pohľad, vzťah som si k nej budovala, bolo mi veľmi ľúto, keď spolubývajúca v pôrodnici si to svoje malé pusinkovala a ja nič.. :/ Teraz má malá 2 roky a je to moje všetko, moja malá láska 🙂 Už po pôrode som si vravela, že pri druhom to bude iné, že to budem ľúbiť od dvoch čiarok, lebo už viem, aké je to super mať deti atď... Začali sme si s mužom dávať menší pozor a ja som prekonala asi biochemické, no boli tam 2 dni, kedy sme s dr. "čakali čo sa stane" a ja som veľmi túžila po tom, aby sa to bábo uchytilo a bolo všetko ok, fakt som ho ľúbila od 2 čiarok 🙂 No dopadlo to inak, prišla MS... Na základe toho všetkého sme si teda povedali, že sa ideme posnažiť zas a bábo nám vyšlo na prvý pokus 🙂 Teraz som 12tt, no zase ako keby som si to neuvedomovala :( Ako áno, mám doma malé dieťa, tak je to iné trochu, lebo dcérka mi berie všetku pozornosť, ale ja ako keby som zase váhala alebo neviem... Hoc som 12tt nik o tom nevie (okrem manžela a naj kamošky), stále odkladám, kedy to oznámime, nervózna som, že do ničoho nevojdem a neviem zamaskovať postupné bruško atď... :( Ako keď som videla "fazuľku" na sone tak to bolo super, na každú poradňu idem s malou dušičkou, dúfam, že všetko bude OK (už mám pred tým iný rešpekt ako pri prvej) ale nejako sa neviem tešiť, resp. napojiť na to bábo... A viem, že je to posledné tehotenstvo, viac detí neplánujeme a ja by som si ho tak chcela vychutnať.. Chodiť hrdo s bruškom, malej rozprávať o bábatku atď, aby to tento krát bola "láska na prvý pohľad" a ja neviem prečo som opäť taká ako keby "citovo nenaviazaná" :/ Muž vraví, že len sa obávam, že zase ideme k nevyspatým nociam a kolikám atď ale to podľa mňa s tým nič nemá... Mali ste to niektorá podobne? Ďakujem za prečítanie.
@deti95060810 takže ani pri druhom to nebolo lepšie? Nezlepšilo sa to postupne tehotenstvom?
Ja tiez, pri obidvoch synoch mi chvilu trvalo, kym som si uvedomila, ze su tu. Aj ked brusko som milovala a hladkala, po porode, ked mi ho ukazali, som len mykla plecom, ze ok. A ked ho odniesli, aby som sa vyspala, tak som neprotestovala. Ale teraz ich lubim najviac na svete. Proste nie sme tie typy, co sa idu roztopit. To z nas ale nerobi horsie matky.
Nie vsetky zeny si uzivaju tehotenstvo. Za nieco mozu aj hormony, niektore zeny z nich kvitnu, ale niektore idu az do depresie. Svoje moze robit aj podvedomy strach, ci vsetko dobre dopadne, strach naviazat sa na nieco, co je neiste. Ja som si tehotenstvo tiez nejako nevychutnavala. Zo zaciatku velka neistota, opatrnost s pocitmi. Neskor mi napriklad vadilo, ze je to vec verejna, ze vsetci to vidia, pytaju sa, komentuju, staraju sa. Nie som pritom vobec nejaky utiahnuty typ, ale v tehorenstve by som najradsej chodila po kanaloch 🙂
ani pri štvrtom..😉
Nepoznam ten pocit, chodit hrdo s bruchom...
My si s manželom myslíme, že je úplne normálne si to nejak neuvedomovať veď predsa každý vzťah sa buduje a tehotenstvo je len začiatok.Som v 5 mesiaci, viem, že som tehotná, ale ako čo mám vnímať? Viem, že mi rastie v bruchu dieťa, ale pocitovo si to nie vždy uvedomujem lebo ho nevidím, necítim.Určite po pôrode mi dôjde, že je to moje dieťa, ale zároveň nie lebo ho nepoznám.Na ultrazvuku som mala pocity také, že to je moje dieťa a zároveň ako keby som sa pozerala len na obrázok niekoho iného.
A za ďalšie všetky vieme aké je tehotenstvo citlivé a nemyslím si, že citovo sa viazať od pozitivného testu je úplne správne hlavne pre psychiku kedže sa môže čokoľvek stať a myslím si, že je v poriadku si byť toho vedomá.Tvoje pocity sú normálne a láska príde časom keď už to bude reálnejšie pre tvoje vnemy.
Napriek nevolnosti môžem povedať, že tehotenstvo je zatiaľ pre mňa pohodlné, ale popravde nemám si čo užívať lebo sa cítim rovnako ako pred tehotenstvom a to som fakt nečakala, že sa nič nezmení somnou.
@andrea_82 to áno, úplne súhlasím, že horšie matky to z nás nerobí… ja som rovnako moju nechala tak a išla spat ale nespala som 3 dni takze by som odložila asi všetko.. ale tiež dnes toto rozhodnutie nechápem, lebo malú by som už nenechala s cudzími ani chvíľu.. ale keď premýšľam o tomto druhom, tak asi by som si zase zvolila spánok 😀
@marianarem asi máš pravdu, že to bude strachom…. jednak už viem do čoho idem, aké je všetko krehké a môže sa v minúte pokaziť a po druhé mám doma malé dieťa a teda o to viac sa bojím aby všetko dopadlo dobre… asi to bude len strachom, keď to pripustím, stane sa to “vec verejná”… a už to bude riešiť každý…
@deti95060810 hahahahahahaaa tak to je veľmi milé 🙂
@0silvia0 no niektoré si to tak užívajú… aspoň taký pocit som z nich nadobudla, ako stále nosia obtiahnuté, bruško hľadkaju a tak..
@medda_beda asi áno, asi to bola len predstava, že keď jedno dieťa mám, tak druhé bude automatická láska ale asi fakt to dieťatko potrebujem vidieť, cítiť… ono je aj pravda, že ten vzťah s malou sa začal tak riadne budovať keď začala mat interakciu, keď sa usmiala ak má videla atd…
Inak k tomu brušku :D nie je čo schovávať.Ja som tak niekedy vyzerala aj po jedle lebo ma nafukuje inak som štíhla, takže ja som zvyknutá vyzerať tehotne a hladkám si ho keď sa cítim ťažko doslovne ťaživo pomáha mi to.
Brucho mi vybehlo až teraz keď už naozaj vidno, že má iný tvar, ale ajtak sa ma každý pýta či som fakt tehotná a kde to dieťa mám.
Ja si myslím, že tie pocity sú normálne.Ja koľkokrát zabudnem, že som tehotná.A to sa fakt teším aj na poradne aj všetko ani pôrodu sa nebojím, ale okrem zvracania od 3 mesiaca mi nič iné nie je len rastiem, takže si skôr všímam seba.
Ja som tiez nevedela brusko hrdo nosit. Aj ma to mrzelo ale proste skor som mala pocity sa niekde schovat do diery a nech sa na mna nikto nepozera a nekomentuje to. Aj teraz po rokoch ma to mrzi, ze som si ani jedno tehotenstvo neuzila. Ale fakt to neslo 😔
úplne všetko tak ako si napísala...to sme jednoducho asi také typy.