Dieťa ľúbim viac ako manžela

Je to normalne ,aj u mna to tak je.

Neviem či je to hormónmi, ja som takéto stavy nemala ani raz a deti mám 4. Ak som mala fázy aké popisuješ, nesúviselo to s deťmi ale s tým,že boli iné problémy a odzrkadlilo sa to na nechuti v rôznych veciach.
Neviem aký bol váš vzťah predtým, vyzerá to, že si ho mala na napĺňanie svojich potrieb - teraz máš dieťa a muža ti netreba. Osobne si nemyslím že je to ok. Rok je dlhá doba. Ak to takto pôjde ďalej, vzťah sa vám rozsype. S chlapom by si mala zostarnúť /v ideálnom prípade/ ,dieťa sa osamostatní a budeš ho musieť nechať ísť.
Môj názor je, že dieťa ľubiš inak ako muža a tak to má ostať. Dieťa nemá prečo prevziať lásku určenú pre partnera. Hoci to býva niekedy náročné ukorigovať a časovo zladiť.
Píšeš, že ťa to trápi,- tak hľadaj príčinu toho prečo je to tak. Dieťa to nebude. Zaujímalo by ma ako na to reaguje muž...
Iné by bolo, ak by bolo dieťa náročné na opateru - že ti celé dni nespí, refluxuje, alebo má iný zdravotný problém a ty si tak vyšťavená, že nemáš silu, ale v tom prípade by si to inak popísala v úvode.

Dieta je najväcsie puto. Viac ako rodic, viac ako muz. Niektore nabozenstva, ktore veria v reinkarnaciu tvrdia, ze ak mas nejaky problemovy vztah s nejakou osobou a nedari sa vam ho vyriesit pocas niekolkych reinkarnacii, dostanete sa do vztahu dieta-rodic z ktoreho sa proste neda "utiect". Ci to je pravda netusim, ale minimalne na zmyslenie to je 🙂 Takze ziadne vycitky, je to normalne a casom sa upravi aj vztah s muzom.

@bagre 👏👏 Ja to vravím dávno - "decko milé aj napoly hnilé" , ale deti sú nám iba "prepožičané" od Boha, ani sa nenazdáš, vyletia z hniezda, budú mať svojich partnerov, svoje deti..a Ty čo ? Zostaneš sama ? Ja mám deti vo veku skoro 21, 19 ročné baby a 17 ročného syna, ale takýto pocit som nikdy nemala... ľúbim deti, ale ľúbim i svojho muža, a chcem s ním zostarnúť..... Manželia sme skoro čochvíľa 22 rokov, spolu sme už 29.... takže musíš si uvedomiť, kde sa stala chyba.... takto sa žiť nedá....

Je to normálne a prirodzené, ale zároveň treba aj vedome pracovať na vzťahu s partnerom, nájsť si večer chvíľu na vás dvoch. Plus posilňovať vedomie vás ako rodiny, robiť veci spoločne v trojici a aj s partnerom vo dvojici. Aj keď sa ti zdá, že ti to nechýba, ale keď sa na začiatku trochu "donútiš", tak to pôjde. Ten partner ti totiž zostane do konca života. Deti sú malé pár rokov, partner bude pri tebe desiatky rokov. Moji rodičia boli spolu 44 rokov, otec nedávno zomrel a práve o tom som sa s mamou bavila. Hovorila, že je šťastná, že aj napriek zvadám a chybám, ktoré si poznali, zostali si blízki a stále sa vedeli rozprávať. Aj keď boli rôzne obdobia, no nejako ich prekonali a zachovali si blízkosť. Len to musia obaja chcieť a aj sa niekedy posnažiť, nie vždy to ide samé. Občas na ľuďoch s veľkými deťmi fakt vidíš, že už nemajú nič spoločné, zaľúbenie dávno pominulo, potom sa točili okolo detí a inak si žili akoby každý sám za seba, v starobe žijú vo dvojici, ale sú osamelí, uhundraní, nemajú si čo povedať. To je smutné.

Osobne si myslim, ze to casom prejde, ze to je len teraz taky ten materinsky pud, kedze je vase dietatko este malinke a potrebuje vsetku pozornost. Neboj, ono to prejde.

Mne to normálne nepríde. Vzťah s dietatom a materinská láska je predsa niečo iné ako vzťah s mužom a láska k nemu. Toto si musíš upratať v sebe ty

a teraz si predstavme, že sem napíše príspevok chlap - odkedy mu žena porodila dieťa, za dieťa by dýchal, ale žena je preňho niekto, o koho sa nezaujíma, do rozhovoru s ňou sa musí nútiť, je mu jedno či je doma alebo nie... ukameňovali by ho tu ostatné ženy!

Hormóny rozlietané pár mesiacov po pôrode - beriem - ale rok?! A všetko je ok? To akože ten druhý nestojí zato aby som prejavila záujem lebo už mám dieťa?! Veď ten muž je ten, s ktorým som to dieťa splodila nie? Veď je otec, má byť súčasťou rodiny tak ako doteraz to dieťa pribudlo posledné - ibaže by to bolo inak a vlastne aj predtým to bolo na h... Veď dieťa je plodom lásky tak ako sa môže láska po pôrode vypariť?
Môjho muža poznám polovicu môjho života a napriek tomu, že sme si prešli kadečím škaredým, tak je to človek, ktorého považujem za naj priateľa, a čím ďalej je nám spolu lepšie /aj keď ma vie naštvať, a nikdy nebude ideálny/. A síce deti milujem, ale jeho mi nenahradia a milujem ho inak ako ich. Ale je pravda, že to sa nedeje SAMÉ, ale sme toho súčasťou a makáme na tom obaja...
Samozrejme je na tebe, či budeš čakať že to prejde alebo sa aspoň pokúsiš prísť na to, prečo je to tak. Otázne ale je, či si na tento "štýl o ničom" chlap nezvykne - a keď za ním jedného dňa prídeš prečo sa s tebou nerozpráva, prečo si žije svoj život alebo má milenku tak ti môže dať odpoveď ktorá sa ti nebude páčiť. A zase bude zlý on!

No neviem, podla mna to normalne velmi nie je. Ak su problemy vo vztahu atd. City a potreby su tam ine (a to pisem ako niekto kto ma teda z partnerom veselo, ziadna romantika veruze :D ) Mam workoholica a tiez som bola vzdy na tom tak, ze som bola radsej ked si to robil mimo dom a nestaral sa do nas. Aj do dnes riesim viac menej dceru (aj pred jeho aj svojimi potrebami) to je ok.. ale ten partner, to je nieco uplne ine.

Presne tak, treba pracovať na vzťahu s manželom... Láska k dieťaťu a k muzovi/partnerovi je predsa iná a mala by byt na rovnakej aj keď inej úrovni... Pretože, deti vyrastú veľmi rýchlo a vy zostanete spolu a potom len vzniknú problémy. Treba nato myslieť...

Treba si uvedomit,ze bez toho muza by si ani dieta nemala

Je to prirodzene, ale je najvyssi cas zacat zachranovat aj vztah s muzom. Aj mna materstvo najprv tak pohltilo, ze som na muza uplne zabudla. Nastastie sme komunikovali, a podarilo sa nam na tom zapracovat, je to lepsie. Dietatko ta uz bude potrebovat menej, tym padom si najdes aj viac casu a chuti na muza 😉

Ja si zas nemyslim, ze je to uplne normalne. Laska k dietatu je ina ako laska k manzelovi a obe by mali co-existovat a nevylucuju sa. Ja mam zatial jedno dieta (8m) a ani raz som nemala take stavy, praveze mne chyba kontakt s manzelom, ze sme malo spolu.