Dá sa užiť si šestonedelie?

Čo ja viem... Ja som tiež mala ťažke obdobie po narodeni, ale babatkom to až tak nebolo.Nemala som žiadnu podporu u vtedajšieho priateľa.Skor opak, ešte mi aj nakladal. Už daaaavno nie sme spolu a teraz by malo prist druhe s mojim manželom. Som pripravena užit si to najviac ako sa da. Neviem čo so mnou spravia hormony. Možno stači si len uvedomit že všetko je dočasne.Moj prvorodeny ma už 16 a keď je u svojho oca , tak sa citim ako bezdetna 😁, ale pamatam sa ako som unavena na zemi s nim plakala aj jeho kolikou 🙄😀

Pri prvom dietati bolo pol roka nic moc, ja som isla akoby na pol plynu a ako robot, bez emocii... pri druhom po 5 rokoch to bolo ovela lepsie. Ale neviem uplne cim to bolo sposobene.

Ja som si obe šestonedelia užívala a to bez preháňania. Záleží veľmi od dieťaťa, zdravotného stavu, zázemia... Moja kamarátka mala popôrodnú depresiu po prvom dieťati a skončila na liekoch, bolo to veľmi ťažké obdobie. Pri druhom už vedela, keď sa začínala cítiť zle, hneď oslovila doktorku a keď prijala pomoc okamžite, znášala to oveľa lepšie. Príznaky odozneli rýchlejšie, aj manžel už vedel, ako pomôcť a reagovať. Podľa nej verím, že druhý raz to môže byť lepšie. Držím palce 🙂

U mna prve dieta horor ako u teba. Pri druhom som sa totalne bala, a nakoniec je to nadhera. U mna stacilo, ze som tak netlacila na kojenie, a ze dieta nemalo koliky 😀 ono potom fakt len jedlo a spalo. Kedze malo co jest, a nebolelo brucho.

Pri prvom som vkuse stresovala, druhé bola väčšia pohoda. Hoci to bolo s dvoma deťmi náročnejšie, už som vedela, čo môžem čakať.

Moje bolo naozaj skvele. Mala som úplne prirodzený pôrod bez zásahov, vtedy sa vyplavujú také skvele hormóny ako najlepšie drogy 😀 v 3. týždňoch dietata si pamätám reštauráciu a tancovanie potom. To bolo to druhé dieta, čo si teda lepšie pamätám, lebo to nebolo tak dávno. Ale aj s prvým si pamätám cestu na Kanarske v 6. týždňoch (otestovať ako bude cestovanie - a bolo tu super, objednávať jedlo na izbu do hotela zo bol nový objav). Neklamem, bolo to pre mňa fajn

poporodna depresia je zalezitost hormonov, tak ako niekto ma PMS a niekto nie, niekto stravi tehu objimanim zachodovej misy a iny nie, tak proste niekto chyti depku a iny nie a je jedno co robis/nerobis, je to totalne nezavisle od Teba, Tvojej vole, Tvojho postoja atd...
u mna prve dieta poporodna depresia, narocne dieta (high need baby), ktore oka nezazmurilo, spalo len minimum aj to na mne... no proste co mohlo ist zle islo... druhe dieta, bola som sama, covid, prenasala som, porod narocny a pohoda. Samozrejme bola som unavena, ale drobcek pospal, keby nemal zdravotne problemy, tak by som si to urcite bola uzivala. Ale dieta nepriberalo, neskor sa ukazalo aBKM, vela zvracalo a lekar vyvijal taky natlak, ze to az pekne nebolo. Ale zaroven som bola hned po porode za gynekologom, dostala som nejake lieky na podporu, keby depka, nakoniec nebolo treba 🙂

Ja mam na toto obdobie pekne spomienky, aj ked nebolo vsetko ruzove a o duhach a jednorozcoch. Mala som narocny porod, tazke hojenie, nabeh na zapal prsnikov, drobec mal koliky, apnoe, prebdene noci a xy dalsich veci. Ale nemala som poporodnu depresiu, ani stavy uzkosti. S odstupom casu u mna pretrvavaju hlavne tie pekne sponienky, ako sme sa s muzom tesili z dietatka. Bolo to narocne, ale zaroven krasne obdobie.

To su hormony, ja som mala take stavy v tehu. 09 porode pohoda jahoda. Cize da sa to uzivat si to po porode. Ja som sa tesila dost, ze nemam uz opuchy a ten tlak vysoky a babatko je zdrave doma.

Velmi zalezi na babatku a aj na zene. Moja prva dcera bola uvrestana, nespava, s refluxom. Ja som bola 2x sita, 2x zapal prsnika v sestonedeli, pomoc iba ked manzel bol doma z prace. Dceru nikto nechcel ani pokocikovat, lebo len vrestala. Bolo to velmi narocne. Druha dcera bola dobrucke, kludnucke babo, spokojnucka, neplakala. Sestonedelie by som si uzila, ale zomlelo sa zas daco ine, tak to bolo narocne inak.

Práve som začala 5ty týždeň zo 600nedelia a zatiaľ som v pohode 🤣 mala som 1 zlý deň, keď sme prišli z pôrodnice, muž odišiel na nákup a ja som ostala s dcérkou sama. Ona začala plakať, ja som zrazu spanikárila, nevedela som čo s ňou robiť, tak sme plakali spolu 🙈
Ale postupne sme si našli nejaký "režim" a celkom nám to ide. Dokonca si pri nej aj nájdem čas na oddych - no ona je dosť flegmatická už teraz povahovo, proste nie je náročná, takže aj to asi veľa robí ☺️
Držím prsty, aby si teraz mala lepší pocit po pôrode 🤞

Zalezi ake mas babo. Pri prvej som bola aj ja hotova. Nonstop plakala, nedalo sa ju uspat. Bolo to ako na horskej drahe. Pri druhom dietati to bolo nadherne. Cele sestonedelie klidecek, spinkala mi na hrudi alebo som ju mala v nosici, nonstop sme boli spolu ale uzivala som si to neskutocne. Nemala som na seba ziadne naroky. Dieta spokojne, kludne. Kolko krat spominam ake to bolo prenadherne.
Takze zalezi kto sa ti narodi ☺️

Ja som si toto obdobie vzdy uzila. 🙂 venovala som sa vylucne novorodencovi

Moj prvy bol narocne babatko, velmi uplakane, doma sme mali zaroven v tom case nie zrovna ruzovu situaciu, prve sestonedelie bolo pre mna jedna velka katastrofa. Cele som ho preplakala. Za to s druhym to bolo uplne ine. Bol kludne babatko, spave, zaplakal len ked bol hladny. Bol velmi kontaktny, co som si fakt uzivala, pretoze prvy syn, ten bol nervak od narodenia a bolo jedno, ci je pri mne, ci v postielke, ci kdekolvek inde. Ja som veru doma zhodnotila, ze konecne viem, co je to uzivat si novorodeniatko.

Ja presne ako ty..celé tehotenstvo úplne také aké som ho mala vysnívané..pôrod 100x lepší ako som si predstavovala+bábo mám naozaj si myslím nenáročné a nikdy som si nemyslela že sa to bude týkať mna pretože som nikdy nemala žiadne psychické problémy a som velmi veselý a vyrovnaný človek.. no a aj tak🙃šestonedelie bolo hrozné mala som pocit že mi preskočilo normálne som sa bála sama o seba..plakala som tak že som ani sama netušila že tak plakať dokážem..mala som pocit že sa vôbec nestotožňujem s materstvom a skratka že to nie som ja (to ale neznamená že som sa s malej netešila a nebola mojím vsetkym od sekundy kedy som ju prvý krat videla) + vela žien má PPD kvôli tomu že nemôžu kojiť..ja som to mala naopak..prave kojenie bol u mňa najväčší spúšťač..a to som si počas tehotenstva myslela aké to bude nádherné a naštudovala som si asi všetko o kojení čo je dostupné (naozaj som do pôrodnice išla pripravená na 100%) ale realita bola iná..už v nemocnici som sa pri tom cítila hrozne a keď som prišla domov bolo to ešte horšie..chvilu som vydržala ale keď to už začalo ovplyvňovať moj vztah s malou a s manželom tak som si povedala že to nemá zmysel..na čo bude kojená keď bude mať šialenú matku..ako som prestala tak sa to výrazne zlepšilo a spadol mi jeden obrovský kamen zo srdca a pocítila som úplne oslobodenie a hneď som bola lepšia matka a dokázala som sa z malej ovela viac tešiť.Stále mám svoje chvíľky kedy je to naozaj náročné a poplačem si ale ide to dobrým smerom😊ja ale druhé dieta urcite mať nechcem pretože už sa nikdy nechcem cítiť tak ako som sa citila po pôrode (u mňa to bol ale asi naozaj extrém) myslim si že by to nebolo fér pre mojho manžela, pre moju dcéru ale aj pre mňa..a predsa byť jedináčik neni také hrozné tak snáď mi to odpustí😀..vela žien ale má PPD pri prvom dieťati a pri dalších nie..ja verím že budeš okej a bude to ovela krajšie a užiješ si to takto po druhý krát ovela viac❤️

Po prvom dieťati to bolo také vseljake (do toho mi zomrela aj starká) a po druhom pôrode dvojičky to bolo nebe a dudy.. parádička

Pri prvom sestonedelie úžasne
Pri druhom dcérka z refluxom v 6 t mi prestala dýchať našťastie som ju zachránila
Pri treťom úžasne neskôr prišli neplánovane popôrodne depresie v 4 mes
na vine choroba svokry,stavali sme dom atd
Teraz štvrte sestonedelie maly ma 7 týždňov Ke úžasný pokojný spinka až na to,zabojujem z trombozov a týždeň po pôrode som skončila na jisk z plucnou emboliou

Môžeš napísať pre aké konkrétne veci to bolo pre teba to najťažšie obdobie? Tu poporodnu depresiu si i riešila so psychiatrom či si bola na to sama?
Záleží z akých dôvodov si mala takýto stav. Na niečo sa vieš pripraviť, ale na zmenu hormónov a na to, ako ti ovplyvnia psychiku tazko. Avšak, pokial by si to dopredu skonzultovala so svojim doktorom, môže ti niektoré veci odporučiť, ci včas nasadiť lieky, situácia by mala byt oveľa lepšia. Skús pozrieť i stránku vydumamky.sk a v prípade potreby sa na nich obrat.

Co mam zeny v mojom najblizsom okoli, tak az na jednu vynimku ani jedna si 600nedelie neuzivala. Sice o tom nehovorili, ale ked som sa po porode priznala, ze mi je dost nanic, tak mi vsetky kamosky aj sestra povedali, ze to velmi dobre poznaju. Ta jedina vynimka je moja mama, ta si ma podla vsetkeho uzivala.
Ale verim, ze su zeny, ktore si materstvo naozaj vychutnavaju od A do Z.

Ja keď to spatne hodnotím , tak 600 nedelie bolo práve “uzasne”. Nehovorím že lietali konfety, malej sa rozbiehal koliky a reflux , ale bola mini bábätko . Spávala každé tri hodiny - spinkala najedla sa prebalila som a zas išla spinkať . Našla som ju tam kde som ju položila . Naozaj som mala každé tri hodiny kľudu pre seba . Tetaz má 7 mesiacov- cez deň už prakticky nespí a nechala som ju 15 sekúnd bez dozoru čo som odbehla do kuchyne odstaviť zemiaky a spadla mi z postele . Takze pre mna áno , 600nedelie zlate časy 🤣

Mne bolo dobre po pôrode som sa necítila zle práveže ja som bola ako na endorfinoch bola som na oblaciku šťastia aj doma som neobsedela, veľa sme hneď chodili von, bábo dobre, koliky asi 2 t večer po kúpaní plač, ale inak celé dni len spala a jedla.
Ale nikdy nezabudnem na prerušovaný spánok a to som 8 r robila nočné, ale je iné nespat vôbec a zaspať, byť hore, zaspať, podať cumel, prezliecť mokrú košeľu, dieťa sa pomrvi a dokolecka.Pamatam si ako som ju v noci držala v perinke nech si odgrgne a mala som pocit, že ju neudrzim.Cez den som spat nevedela.Mna unavovalo iba odsávanie nakojit z druhého odsať v noci... prvé 2 m som odsávala a tak dávala jesť neskôr sa už kojila.Keby som iba kojila a nepresedela hodiny v noci v jednej ruke odsávačka v druhej vianočné koláče🙂bolo by to super
Ten stres či odsajem, či bude dosť, či sa nezobudi skôr mala nižšiu porodnu váhu, tak som to dosť prežívala, že musím mať mlieko a musí jest.

A určite je rozdiel mať jedno a polezat si pri ňom, venovať sa jednému.Prve bábo môže ziarlit...Ale druhé dieta aspoň vieš do čoho cca ideš.Podla mňa prvé je šok😀kojenie a všetko...musíš veriť, že to bude dobre a, že to zvládneš najlepšie ako vieš

Aj pre mna boli prve 3 mesiace pri prvom dietati tie najtazsie.Ona ich cele prerevala a ja s nou.Pri druhom a tretom dietati to uz bolo v pohode.

Ono asi záleží aj od toho,ale je bábätko..niektoré sú pokojné ,iné sú uplakané viac ...pri prvom je všetko nové ,pri druhom už budeš vedieť čo a ako.Najmladsia bola 6 týždňov ako anjelik ..napapala sa a spinkala vždy a všade ..bola aj po žltačke ,ešte spava ..neskôr začali bolesti bruška..dvaryzdne bolo fajn..potom 5 dní preplakanych ..až vtedy prišli ťažké časy .Muž v zahraničí ,ja sama s deťmi ..našťastie ,noci boli celkom fajn ..
Teraz ,ako dvojročná ,sa budí oveľa častejšie 🤦‍♀️
Takže áno ,ak máš dobre dieťa ,milujúceho manžela a všetko ide ako má ,dá sa šestonedelia užiť .Držím ti palce ,aby to tak tentokrát naozaj bolo ❤️

Ďakujem krásne za všetky odpovede 🙂 Áno, to som si ak ja myslela, že záleží od bábätka, avšak tá moja bola naozaj úžasné bábätko, takmer vôbec neplakala, pekne spinkala, žiadne bolestí bruška. Za všetko mohli iba moje hormóny, po konzultácii s rôznymi doktormi sme zistili,že dojčenie mi to zhoršuje, no ja som tak veľmi chcela dojčiť,že ma to skoro stálo psychické zdravie. Akonáhle som prestala zlepšilo sa to a neboli potrebné ani lieky. Mala som aj obrovskú oporu u manžela a verím,že tentokrát to bude lepšie 🙏

Ja som práve štvrtý týždeň po prvom pôrode... Tak ti poviem, áno, užívam si to, v tom zmysle, že sa mi splnil sen, mám krásne bábätko, milujúceho manžela, vlastný domov...tak nejak si to každý deň uvedomím a poviem si, že toto je to, čo som chcela...ale aj tak je to strašne náročné, malá od začiatku kolikuje, nepodarilo sa mi kojiť ani napriek všetkým snahám (to ma psychicky strašne zdeptalo), hneď po týždni sme skončili s malou v nemocnici, no všetko to spolu s hormónmi na mňa doľahlo a popravde je mi každý deň hrozne ťažko, lebo prichádzam na to, koľko toho neviem...do toho rodičia a svokrovci sú nulová podpora, nepozerajú na to, že malá má ťažký týždeň, že je taká citlivejšia, nie je bezproblémová ako niektoré bábätká, že aj ja sa dlho hojim po pôrode....oni len sebecky pozerajú na seba, že chcú vidieť malú a my sa môžeme poskladať...takže tak...podľa mňa dá sa užiť si 600nedelie, ked si uvedomíš, čo si dokázala a čo máš...ale stále je to veľa sĺz, veľa emócií a veľmi ťažké...

Pri prvom ma to zaskocilo... Ten skok, ze vsetko sa teraz toci okolo babatka a jeho potrieb. Ked sme sa uspesne rozkojili a ja som sa dala do kludu, uz to bolo... No dalo sa to zvladnut 😀 Pri druhom a tretom som si nastavila latku realisticky a povedala som si, ze ciel je to prezit 😀 ze nemusim vyzerat ani citit sa dokonale... A mozno aj tym, ze som na seba nevyvijala tlak nerealnych ocakavani, to bolo celkom v pohode 🙂

Az na to sitie to bolo fajn. Dieta jedlo spalo vylucovalo🙃
Ja som hlavne ani jedno nedrndala na rukach kym zaspali. Boli v postielke.
A mali presny rezim, ktory sme dodrziavali. Kupanie spanie jedenie.