Ahojte, už zo samotného názvu vyplýva, čo ma trápi.
Som na MD a cítim sa nepotrebne, mám výčitky za to, že nezarábam a že nie som v tomto smere “produktívna”. Bohužiaľ moja práca mi nedovoľuje robiť home office a ja mám z toho depky… manžel mi nič nevyčíta, tvrdí, že sa starám o domácnosť a všetko okolo, ale mne aj tak chyba ten pocit “ slobody “… čo robiť ? Ako sa toho pocitu zbaviť ? Trápi ma to už dlho a bojím sa, že scvoknem :D
Vzdelavaj sa, uc sa jazyk, sprav si skolenia. Po materskej to vyuzijes. Aj prestavka od psychicky narocnej prace je potrebna, ak ju mas vydrzat robit do dochodku.
Zalezi na tom, ci si si spravila nejake rezervy pred MD (ak nie, tak mas mozno zle svedomie) a ako dlho si doma. Ine je ked si doma 3 roky s jednym dietatom a ine 12 rokov so 4 detmi.
Ako sa píše vyššie,ísť do práce. Aké veľké je dieťa?
Inak buď rada za takého muža,lebo ked si tu prečítaš niektoré témy,kde muž vyhadzuje žene na MD na oči,že ju a dieťa musí živiť atď... to len na upokojenie
@liljana som doma 3 mesiace, do práce je ešte nereálne sa vrátiť…
Áno, ja som za manžela vďačná, ale na mojej psychike mi to nijako nepomôže.
Tak ja som sa vždy počas RD dovzdelávala. Nebola som doma 3 roky, vždy do 2 rokov v práci. A reťazovú RD by som nedala. A presne mám našetrené, aj keď všetky náklady na bývanie rieši teraz manžel, ja si v pohode sebe aj deťom kúpim, čo chcem či potrebujem. Za rok som v práci a už sa práce do dôchodku nezbavím🙂😊
Mám našetrené viac ako 15tisíc, to nie je o tom, že finančne nevychadzame… vždy, čo som zarobila, tak to bolo do finančnej rezervy a na moje “potešenie”, teraz mám MD, tak šetrím tú. Nie je problém v samotných peniazoch, ale vo mne. Že sa necitim dobre, že som “pasívny” člen domácnosti.
skus si najst nieco co ta aspon s minimom hodin zaujme... ci uz brigadu alebo cokolvek. Ak mas fakt takeho ohladuplneho muza, pochopi aj tvoj problem... vracala som sa do prace po pol roku pri oboch detoch... netvrdim ze sme boli financne za vodou ale potrebovala som mat pocit ze nieco robim (a nie nemyslim si ze zeny na materskej a MD nic nerobia...)
No trochu skoro si na MD vyhorela ked mas 3 mesacne. Pockaj chvilocku kym zacne lozit, nuda ta prejde 😄😉
@katkaseiner aj ja to vidím tak, že sa vrátim skôr, lepšie šťastná a unavená matka ako zdeptana a unavená matka 😀😀 možno som divná, ja neviem… ale fakt ma to doma ničí. Brigádu si nájsť neviem, mám špecifické zameranie , ktoré nejde robiť z domu..
vôbec neviem, čo by som mohla robiť. Chodila som často cvičiť, ale bohužiaľ teraz nemôžem.
Výlety do zahraničia tiež nereálne. Knihy ma už ani nebavia. S kamarátkami sa stretávam, som socializovaná. Ale doma sú tie pocity na nevydržanie.
@beata_k ja som vyhorela už pred príchodom bábätka na svet.. už vtedy ma manžel posielal stále na kozmetiku a kade tade, nech som aspoň mimo domu, lebo vedel, že to so mnou nejde vydržať 😂
3 mesačné bábo je maličké, treba chvilku vydrzat, za chvilku bude tvoj velky partak...ked zacne chodit. Potom bude aj jednoduchšie ist na výlety, celkovo sa to zmeni. Pamatam si, ked bola dcerka taka malicka, tiez som mala rozne pocity. A ked zacala chodit, komunikovat, vsetko sa zmenilo k lepšiemu a ked prešli 3 roky bola som smutna, ze nase uzasne obdobie, ked sme vkuse spolu, končí
No musis to nejak prekonat. Sranda bokom, nieco s tym musis urobit. Budes viac a viac mrzuta a odnesie si to dieta. Ty budes frustrovana a jemu pojdu zuby. Veeelmi zla kombinacia.
@7miriam77 ďakujem, verím, že aj u mna sa to zmení… aspon viem, že nie som jediná, ktorá sa tak cíti. Naozaj na jednej strane som takáto, na druhej strane si pomyslím aká som sprostá, že máme doma zázrak a ja sa takto zamýšľam.
Cas tak neskutočne letí, uzivaj si svoje dietatko, ja som taka šťastná, ze som s nou stravila tie 3 spolocne roky, nehli sme sa odseba. Dalo mi to strasne vela, a viem, ze aj jej. A poviem ti, keby sa dalo, vratim ten cas. Po 3 rokoch isla do škôlky, ja do práce a ten spolocny cas sa naozaj scvrkol. Uvidíš, zvladnes to, a tie pocity, ktore mas teraz, zmiznú
akoze nepotrebna? Ved pre babatko si jeho cely svet. Viem ako sa citis, ale malinke ta potrebuje, potrebuje maminu. Vyrastie velmi rychlo. Skuste sa s babatkom zzit, ist spolu von, do mesta s kamaratkami. Najdi si nejaky konicek. Robota nie je vsetko
Venuj sa sebe, nakupuj pekné oblečenie, čítaj knihy, cvič, pozeraj filmy, uč sa piecť, kadečo variť, alebo si kúp zvieratko.. Možnosti je habadej. Nebavia ta toho pocitu, ale aspoň ta zabavia na čas kým dieťa podrastie.
Čiže to , že nenosíš domov peniaze ( kt podľa tvojich slov nepotrebujete ) je pre teba viac, ako to , že sa staráš o dieťa , kt si predpokladām chcela .
Fuha , dúfam , že toto je len ďalšia diskusia aby to tu žilo ....
Asi je pre teba práca veľmi dôležita potrebuješ výsledok za sebou a to doma je pracá stále, ktorá sa spraví a je neviditeľná.Tazko radiť skôr workoholici majú taký problém, že nevedia chvíľu nerobiť nič.Dieta je ešte malé a chvíľu podrastie a bude to zábavnejšie.Teraz je tvoja úloha oveľa viac dôležitejšia ako si myslíš🙂
poznám maminku - manželka môjho kamaráta, ktorá išla do práce po 6 týždńoch...
bola zverolekárka.... takže až tak nereálne to nie je.... našli si super pani s ktorou boli veľmi spokojní.
ja som odišla do školy po 3 týždňoch - ale to bola škola, nie práca....
planuj....planuj, kedy sa chces vratit do prace, planuj, ako si to podelite s muzom, ci bude dieta v jasliach alebo budete mat opatrovatelku. Budes vidiet realnu buducnost a budes sa tesit zo sucasnych malickosti s dietatom. Nemusis byt vobec doma 3 roky a bez prijmu, je to hlupost, ktora sa praktizuje len na Slovensku. Da sa zariadit veci uplne inak k spokojnosti vsetkych
Môžeš sa vrátiť do práce, aspoň na pár dní v týždni. Ja som tiež na materskej nevydržala, do práce na 1-2 dní v týždni som si chodila doslova oddýchnuť.
Darmo ti tu budú písať aké je to najkrajšie obdobie, ako z tvojho dieťaťa vyrastie asocial keď s ním nebudeš nonstop tie 3 povinné roky...
Keď to raz tak necítiš tak to proste nejde.
U mňa bol hlavný dôvod ze som mala pocit ze osprostievam, až ma hlava bolela z toho ničnerobenia, stereotypu, sociálnej izolacie....
Bola som taka ista, maly ma 10,5m, trochu ma to preslo, respektive to skor preslo do toho, ze umieram od nudy. Ano, maly lozi, co chvila bude chodit, musim stale varit, upratovat ale ubija ma to. Taky hnusny nudny stereotyp a nekonciaca starostlivost o druheho. Ale zasa ked si predstavim, ze k tomuto vsetkemu pribudne este praca, tak ma chyta hroza😂 lebo zo zaciatku to bude super zmena ale casom to bude opat stereotyp.
Ja ked som bola mala- tak bola materska len 6 mesiacov. Po polroku sme vsetci isli do jasliciek. A tu sme✌️
No jednoducho.Vybavit stráženie a vrátiť sa do práce.Ja som presne kvôli takýmto pocitom išla do práce po roku doma.