Cítim sa mizerne

Najvyšší čas hľadať novú prácu a zároveň pravidelne nechávať dieťa s mužom a ty sa venuj sebe, či už to bude šport, umelecká činnosť, vzdelávanie alebo rande s kamoškami. Pre mňa bola rodičovská dovolenka najkrajšie obdobie v živote, lebo som mala neuveriteľné množstvo voľného času na seba, ani pred deťmi som toľko nemala 🙂

zmena zivota, ==> neboj o rok zacnes makat a nebudes v depke. budes mat zmenu prostredia a myslenia....🍀

Preco povazujes dieta za brzdu, zataz, vyhovorku preco nic ci vsetko nemozes? Dietatom sa zivot neskoncil. Miliony zien popri rodicovskej pracuju, cestuju, sportuju, chodia na party. V podstate sa lutujes. A to je prave z toho stereotipu. Mas to vo svojich rukach, traba ist von, nie ostat doma. Zajdi s kamoskou na kavu - s dietatom alebo ho daj muzovi, babke, opatrovatelke. Zacni sportovat - fitko, joga, plavanie, ci len rychla chodza s kocikom. Zober dieta do zoo, botanickej zahrady, ber dieta ako vyhovorku niekam ist, nieco robit. Kup si psa ako dovod co ta vytiahne z bytu von. Cokolvek. Ked zmenis postoj, vsetko pojde.

@doriiis Ano mas pravdu, budem asi musiet zacat riesit tu pracu.

@katarinaba Jasne ze neskoncil, ale ak mas neprisposobive dieta, tak je vsetko zrazu tazsie. Dieta nam 1,5 nespalo, budilo sa vecer milion krat, mojho syna od narodenia bavi byt NONSTOP v pohybe, cele dni iba lieta, na ihrisku sa nemam sancu s nikym ani len porozpravat, lebo nic ine nerobim len lietam za dietatom alebo striehnem, aby sa niekam nevystveral a nespadol. Turistika nehrozi, v nosici nevydrzi. V kociku? Vydrzi asi tak 10 min. Kupila som si baby jogger, ze s nim budem behat, myslis ze sa dalo? Ist s nim do restauracie? To vacsinou vyzera tak, ze sa rychlo rychlo najeme a ideme prec, kedze dieta mi neobsedi ani tam a s manzelom sa na striedacku iba vymiename, kto za nim lieta.Na "dovolenky" chodime casto, aj ked mne sa uz ani to nechce s dietatom. Uprimne, je to pre mna viacej vycerpavajuce, ako zazitok. Chodim cvicit 2x do tyzdna, ale to je asi tak vsetko... S muzom mame raz za mesiac rande den, ked sa ideme kulturne vyzit, ale to je asi tak vsetko. Jednoducho chcem asi, aby sme vedeli spolu fungovat, aby som si raz na tu kavu sadla aj spolu s dietatom, ale ono sa to neda. ☹️

niekto nema cas ani nato rande, dieta pojde do skolky a ty sup makat do prace. a bude ti lepsie.

@bublinka1426 Ved ja viem...prave preto som aj vyssie pisala, ze ja si uvedomujem, ze "sa mam dobre", ale aj tak sa citim zle...

ja nemam z polky ani to co ty a zijem.
tak si najdu pracu zamestnaj mysel, upadas.

Zas len vyhovorky. Daj dieta do jasiel, najdi opatrovatelku. Babky nema? Je to normalne dieta, take ma byt. Vacsinou rodicia nespia minimalne 3 roky po narodeni dietata.

@katarinaba To su fakty a nie vyhovorky. Jedinou mojou vyhovorkou je to, ze nechcem davat dieta "prec" inym osobam iba preto, aby som sa ja mala lepsie...lepsie by som sa mala mozno z tej stranky, ze mam viacej priestoru pre sebarealizaciu, ale na druhej strane by som sa citila ako mizerna matka. Pride mi to sebecke a jednak som si nerobila dieta preto, aby mi ho strazili casto stari rodicia, ci nejaka opatrovatelka. Chcem normalne fungovat s mojim dietatom, ale popritom nezabudat aj na vlastne potreby. Ale ako to docielit, ked to dieta este nie je schopne brat ohlad na potreby rodica? Proste som v zacarovanom kruhu...

Dieťa má dva roky. Na nejakú ľahkú turistiku, prechádzku... nech ide po svojich, nech si zvyká. Keď má veľa energie na behanie, nech ju dobre minie a bude kľudnejší. Bude pozerať kamene, možno pozbiera listy, proste postupne nech sa zapája.

Bude lepšie, onedlho vydrží v reštaurácii, hľadajte s detským kútikom. Ak je akčný, tak ľahkú turistiku už dá, ale v zmysle cesta je cieľ, nehroťte to, nech skúma terén, spravte si piknik, atď. Ale chápem ťa. Podľa odboru pomaly už hľadaj prácu, nemusí to vyjsť hneď, najmä ak hľadáš kvalifikovanú a časovo flexibilnú prácu.

@unicornlady
@jarnajar
Ano ano, tak nejak na to aj ideme. Len teda napr. my sme z juhu, pred dietatom sme skoro kazdy vikend chodili na turistiku do hor autom. Ale teda cesta s autom je u nas s dietatom aktualne tiez boj...spat nezaspi v kociku, ani teda v nosici, ani v aute, cize sa mozeme akurat tak prejst u nas pri Dunaji, aby sme boli doma na poobedny spanok. Co je samozrejme tiez fajn, ale je to znova obmedzujuce. Tu u nas nemame ani poriadny les ☹️. Viem, ze su toto asi pre niekoho banality, ale ked bol clovek zvyknuty na nejaky standard a naivne si mysli, ze vsak po dvoch rokoch uz taketo veci snad budeme vediet nejako zrealizovat tak, aby sme si to vsetcia uzili a nakoniec nic z toho, tak ma to depta. Uz 2 roky pocuvam od kazdeho, ze "casom to bude lepsie, ved uvidis", ale ja stale iba cakam a nejak sa stale nic nekona...
Dakujem ale za pochopenie @jarnajar, celkom mi to dobre padlo. Uz som si fakt myslela, ze som totalne mimo a moje pocity su neopravnene. Budem si ale postupne hladat pracu. Myslim, ze tam by som prisla na ine myslienky a nebola tak zahltena iba "rodicovstvom" a keho uskaliami.

Nie,nie autorka.Ides na to zle.Presne preto si v začarovanom kruhu,lebo nepustis dieťa od seba preč.Dieta je unavené a vyhorete z teba a ty z neho.
Ono vieš,každý rodič má isté hranice pokiaľ vie ucit a zabavat a potom je na čase dieťa dať aj cudzím osobám.Byt s dieťaťom 24/7 nie je prospešné pre nikoho.
Ty svojou vyhorenostou tahas dole dieťa a dieťa uz nevie a nemá prečo napredovať.
Takže jasle,škôlka,opatrovateľka.manzel,babky....a ty na pár hodín preč úplne od dieťaťa.Najlepsie do roboty.A uvidíš,že veci sa pohnú samé tým správnym smerom

Nevyčítaj si ze si nespokojná. Si izolovaná a preto takto uvažuješ, preto tie pocity. Keby si mala denný program s kamoskou, koníčky co by ti vyplnali cas a stráženie raz dvakrát týždenne, zatial co ty si kozmetika, fitko, nechty apod tak ti robota nechýba. Ale nudíš sa doma a nemas zmysel co by ta poháňalo. Ani mna by to nebavilo a preto ta chapem. Dobra sprava je ze to prejde a je to len prechodne obdobie. Treba dat syna babkam a chodte dakam na welnes si oddýchnuť, aby si nasla na chvilu staré ja a robte to pravidelne aspon raz mesačne. A treba byt v kontakte s kamoškami, kolegyňami, nielen behať kolo decka ale udržiavať socialne kontakty, byt aktívna v tomto.

Tvoje pocity sú úplne oprávnene a úplne ta chápem. Ja mám ani nie dvojročný rozdiel medzi detmi a je to masaker. Len teda ja som s detmi 24/7, naozaj. Bohužiaľ na rande s mužom sme boli naposledy vo februári aj to iba tu kusok keby niečo. Starsia je totalne hyperaktivna, babka za ňou nestíha, cize vždy tam musím byt aj ja. Je mi z toho tiež veľmi smutno a poslednou dobou vždy len rozmýšľam ako mi bolo pred detmi a čo ny som teraz robila keby deti nemám. Nič nestiham “tak poriadne” ako by som chcela. Prakticky čakám kedy už konečne vypadnem do roboty a deti budú v škôlkach, ale dovtedy mi to príde neskutočne daleko. Keď chceš môžeme si napísať aj súkromne, myslím že pocity mame rovnaké

Tvoje prispevky su ako o mne len s tym rozdielom ze babku mame jednu a chodi este do prace. V mieste kde byvam nemam rodinu a ani kamaratky. Manzel je po praci stale na stavbe a k tomu vsetkemu som tehotna. My uz ani von nechodime lebo nie som schopna za synom tolko behat, zijeme v meste a nepotrebujem aby ho zrazilo auto. A babka s nim este sama vonku ani nebola lebo beha tak ze sa boji ze jej utecie. Nie su to vyhovorky ale realita. No to pochopi len ten co ma take dieta.

Je to tazke a ja realne zvazujem jasle aj ked ma to bude stat asi 5000 za rok ale uz mi bolo ppvedane ze syna mi ako 3rocneho vo februari do skolky nezoberu a ked si predstavim byt s 2 detmi takto... uz teraz si casto neviem ani zakladne veci vybavit... v kociku sedel naposledy v novembri a ani kosik v obchode ho nebavi. Neviem odkial ma tolko energie.

Nemusíš hneď rozmýšľať nad odchodom do roboty a dať dieťa do jaslí.
Môžeš si nájsť aj iný spôsob venovania sa sama sebe, napr. možno nejaký kurz, vzdelávanie...hoci aj online, kým muž stráži dieťa.

Tiez sa mi zda, ze si si na seba uvalila prilis vysoke naroky a tie ta potapaju. Ked das dieta postrazit starym rodicom, tak vobec nie si mizerna matka, pre dieta je dobry stary rodic velky prinos. Ale kludne aj dobra opatrovatelka, dieta bude mat od nej nove podnety, zmenu a ty cas pre seba, z coho bude koniec koncov profitovat aj ono, lebo.nevyhorena budes mat nan viac energie.
Inac ale chapem, ze si unavena, mna oblieva uz len ked citam opis tvojho dietata. Hoci je urcite aj velmi zlate. Niektore deti su naozaj narocnejsie ako ine a neda sa s kazdym v klude cestovat a spolocensky zit, veru nie.

Nehnevaj sa ale až príliš sa sťažujes... Ja mám dve deti a veru nepamätám kedy som naposledy bola sama na Wc-ku nie ešte ísť cvičiť či randicko.
Ale chápem tá sú ženy ktoré materstvo napĺňa a potom také ako si ty ze aj napriek tomu že svoje dieťa miluješ materská ťa ubíja... Čo najskôr sa niečím zamestnaj aby si bola v klude...

Pocuj, pokial raz okusis slobodu bez dietata(za podmienky, ze ho zveris niekomu, komu budes doverovat) vypustis z hlavy tie predstavy o mizernych matkach. Pre mna je to alfa a omega mojej spokojnosti. Druha vec je, ze sa to zacne teraz lamat, uvidis. Moj syn bol velmi podobny, v kocari reval, v nosici nevydrzal, dlho nechodil, len na rukach nosit furt, v aute jedna katastrofa, furt som bola v strese. V auguste bude mat tri roky a a za ten posledny rok vsetky spominane veci vymizli-uz obsedi aj v kociati, v aute tazka pohoda, pekne chodi za ruku, ked treba, da sa s nim porozpravat, je to uuuuupl e iny pocit ako predtym 🙂

Ja som musela mať vždy plán na cca každý deň, aby sme mali dni zaujímavé.Mas nejakú kamarátku s ktorou sa stretávas s deťmi?raz ihrisko, raz detský kútik, potom deň s kamarátkou, ty si musíš tie dni spraviť príjemnejšie, aby to nebolo to isté.Tak už nikdy to nebude také ako bez dieťaťa🙂pre mňa ešte väčší stereotyp a nespokojnosť prišla po nástupe do práce potom prišli úlohy, krúžok, stále myslieť čo na desiatu a málo času na to, čo by som chcela robiť ..
Nemáš bicykel nepáčilo by sa malému v sedačke?
Ale verím, keď máš náročnejšie dieťa, že všetky aktivity je horšie naplánovať.V aute plače či mu je zle?

Ahoj, tak takto nejak som sa cítila ešte pred týždňom. Vlastne o dosť horšie, lebo som vydržala doma do dcérkinych 3 narodenín a už mi bolo ozaj psychicky zle. Myslím si, že rodičovské vyhorenie. Dcérka nespala poobede od 2 rokov, extrémne slabý jedák, v kuse v pohybe, veľký vzdor posledného pol roka, uff naozaj som sa necítila šťastná a k tomu som mala veľké výčitky svedomia. Že takto sa cítiť nie je ok. Veď okolo ženy sú ako tak šťastné a to majú aj viac detí a reťazové rodičovské. Nuž logicky ale viem že každá sme iná a dobíjame energiu z iných vecí. Tiež ako ty som väčšinou s ňou bola sama. Moc mi ju starí rodičia nestrážili, manžel v kuse v robote alebo okolo domu. Tiež som si musela hľadať novú robotu, presťahovali sme sa. Bola som v novej robote týždeň a musím povedať že chodím z roboty šťastná. Užívam si tam kávu a kľud a už aj školenie BOZP ma bavilo viac ako byť doma. Dúfam že mi to ostane a že sa budem viac tešiť na dcérku. Povzbudenie pre teba, raz pôjdeš do práce a ako taká sloboda sa vráti, teda bude to zmena. Potrebná. S dcérkou do škôlky chodí mnoho dvojročných detičiek, takže je to dosť bežné. V mojom okolí dalo veľa matiek deti skôr a od 2,5 už je to viac bežné ako od troch. Môžeš si škôlku naplánovať od 2,5 a pomaly pozerať po prácach.