Chcem druhé dieťa, ale mám výčitky kvôli prvému dieťaťu
Už dlhšie sa s manželom rozprávame o tom, že ideme skúsiť mať druhé dieťa. Synček ma čerstvé 3 roky. Už teda keď sme sa konečne k tomu odhodlali, že je čas, bijú sa vo mne také divné emócie. Pomenovala by som ich ako strach, výčitky, že už tu nebudem len pre môjho prvoredeného, môjho malého chlapčeka, že ten náš čas už nebude len náš, že ho bude menej, .... no neviem je to normálne? 😄 mali ste podobné emócie a ako to bolo potom keď prišlo to druhé dieťatko?
Viem, že chcem aj druhé dieťa ale tieto emócie ma prekvapili, lebo nikdy som sa tak nad tým nezamýšlala, až teraz keď to už riešime. A trochu ma to zneisťuje 😏
Neboli to úplne výčitky, ale obava, že druhé dieťatko budem ľúbiť menej, lebo prvé som ľúbila najviac na svete. Keď sa druhá slečna narodila, prišlo do našej rodiny obrovské množstvo lásky. Neskôr som čítala prirovnanie s kvetinkami a slnkom...že to slnko stále svieti rovnako na oba kvietky. Plus prišla veľmi silná a dôležitá súrodenecká láska. Z môjho pohľadu dať dieťatku súrodenca je omnoho viac než všetky darčeky sveta.
Ano, mala som aj take pocity a trvalo to dost dlho aj po narodeni druheho. Ale teraz, ked maju uz 5 a 3 roky, su perfektni partaci a som stastna, ze sme do toho sli. Nebudem klamat, prve dva roky bol riadny zahul ale teraz to uz zacina byt naozaj sranda a doma je veselo. Mne by bolo smutno keby sme mali len prveho syna.
Nie, nemala som také myšlienky. Skôr som mala obavy, ako budem zvládať dat dosť času aj druhému bábätku, aby to prvé nepocitovalo, ze je ukratene o čas s nami. Našťastie sa to ukázalo ako blbosť, tieto moje obavy a dcerky sa jedna druhej krásne prispôsobili. Teraz su tri a ja ich nekonečne milujem.
Vcera syn odisiel do skoly v prirode. Je stvrtak, dcerka je druhacka, rozdiel medzi nimi je 21 mesiacov. Dcerka vecer plakala, ze jej chyba...ze ako ona bez neho bude spat. A to ma dalsich surodencov. Mladsich sice...
Ja som mala tiez obavy, ale vsetko do seba zapadlo a s tretim a stvrtym dietatom som neriesila, uz sa len tesim na to, aka skvela dvojka bude aj ten nas dalsi parik 😁.
Druhy syn je trosku iny, viac ziarlil, aj dcerku viac capka, bije, chce akoby vychovavat 🤪, ale ona sa neda. Mame to vesele. Ale nemenila by som.
Žiadne takéto pocity som nemal. Od narodenia až po prirodzenú smrť som odhodlaný prijať všetky deti, keby ich bolo aj 20. Našťastie sú len dve a dúfam, že to tak ostane. Ale keď nie, tak nie, budem milovať aj tretie, aj devedesiatedeviate 🙂 <3
ano, mala som take pocity. a teraz mi je velakrat trosku smutno, ked viem, ze so starsou nemozem byt kedykolvek by som chcela, lebo sa treba venovat mladsiemu. je celkom narocne babatko, tak sa to tazsie menezuje. ale zase sa snazim kazdu volnu chvilku byt so starsou ked sa da. verim, ze casom sa to utrasie a velmi sa tesim na tie dni, ked si s dcerkou urobime iba den cely pre seba.
Nie, vždy som chcela dve deti. A tešila som sa, že tu budem pre obidve. Ani raz som podobne myšlienky nemala.
Pre mňa osobne je toto jeden z viacerých dôvodov prečo máme jedináčika. Ja si napríklad nemyslím že je pre dieťa najlepšie mať súrodenca. Ja sama mám 3 súrodencov a v detstve som tým veľmi trpela, brala som to ako obrovskú krivdu že nemám rodičov len pre seba, doteraz to nemám rada keď prídem na návštevu k rodičom a je tam súrodenec. Rada by som bola jedináčik. Keď vidím okolo seba rodiny s viacerými detmi ako fungujú tak ma to v mojom názore len utvrdzuje. Moja malá bude mať 5 a nikdy zatial súrodenca nepýtala, myslím ze by to niesla dosť ťažko keby sa s niekým musela deliť o rodičov a v podstate o všetko.
Ahoj, môj príbeh, vytúžené dieťatko, dcérka, po nej sme chceli (kvôli nášmu veku) hneď súrodenca. Podaril sa hneď, čo nás prekvapilo a keď mala dcérka rok, zistila som, že som tehu. A odvtedy, a vlastne dodnes, mam vyčítky ako Ty... Tehotenské hormóny to zvýraznili, popôrodne ani nehovorím.. Ach, bolo to strašné. V pôrodnici si s maličkým a za duša Ťa plač za 20 mesačnou dcérkou, ktorá je prvýkrát bez Teba, a hneď na 5 dní. Ešte teraz plačem..
Prosím, nechaj si vekovy rozdiel 6 až 8 rokov. Mám odsledované z okolia, že vtedy už Ťa prvé dieťatko už toľko nechce, lebo má svojich kamošov, školu, koníčky.
@janamakva Moja skúsenosť s mojím bratom aj mojimi dcérkami je, že menší vekový rozdiel robí z detí väčších parťákov. Dcérky majú podobné záujmy, vždy sa hrali s rovnakými vecami, pozerali v telke rovnaké rozprávky, čítali sme pre obe vhodné knihy, výlety si užili rovnako, na ihrisku sa hrali s rovnakými vecami. Vidím na ich spolužiakoch, že už aj trojročný vekový rozdiel spôsobuje, že sa súrodenci nestretávajú napríklad na ihrisku, lebo majú iné záujmy a je to pre nich "trapné". Toto sa napríklad zmaže v dospelosti, ale sú to hodiny, čo trávia dcérky spolu aktivitami, ktoré by som im nikdy ja alebo manžel nemohla vynahradiť alebo to dieťa zastúpiť a nebolo by to možné ani s väčším vekovým rozdielom. Ale to je len moja skúsenosť. Napríklad manžel má o 10 rokov mladšiu sestru, s ktorou má fajn vzťah, ale nie významné spoločné zážitky.
Ahoj,aj ja som mala také,prejde to a je to prirodzené ,ta láska sa tak rozmiestni prirodzene medzi obe 🤩