Chcem a aj nechcem dieťa

Moje deti prespali celu noc az v 3r 😂obe. Ale Mne to za to stalo. Mozno by bola adopcia riesenie? Nebudes tehotna nebudes kojit ., len ci vies prijat cudzie 🧬 ako svoje . Ale druhe teho moze byt uplne ine aj dieta jednoduchsie kojenie bez problemov. Ja ked pozeram fotky ked deti mali rok vyzeram tam ako zombie 🤣 ked sa na to necitis netlac sa do toho. Mozno to budes inak vnimat o rok. Alebo nikdy nebudes chciet zazit teho porod babo zas a budes ok s jedinacikom.

@malav mala som to podobne. Syn extra náročný nespavec uplakany kolíky no cele zle. Dlho som hovorila ze bude jedinacik😄zrazu sa niečo zlomilo on vyrástol mal už 4. A my sme to skúsili. Ale o babo som.prisla. a to bol asi zlomový bod u mňa. Teraz som dva týždne pred pôrodom a nehovorím ze sa nebojím ze sa zopakuje scenár ďalšieho uplakanca😄ale v konečnom dôsledku som rada malý ma.uz 6 tvári sa ze sa tesi na súrodenca a ja sa len modlím.aby som si to konečne mohla užiť 😄po tej strate co sme zažili je toto veľký dar

@malav Ja mam len jedno a tak to aj ostane a netrapi ma ze bude sam, alebo ze bude jedinacik. Sam by bol keby bol bez nas. Podla mna deti netuzia po surodencoch a necitia sa ukratene ked ich nemaju.
A ked sa pozries na to ake povahove crty ma priemerny jedinacik tak to nie je take zle.
Na tvojom mieste by som do toho zatial nesla. Posobis ze na to nie si pripravena. Zevraj kaze dieta aj kazde tehotenstvo je ine... ide len o to ci sa citis na to to risknut.

@malav daj si čas a netrap sa týmto absolútne. Keď neskôr zmeníš názor, môžeš sa pokúsiť opäť otehotnieť. A ak nie, máš syna, ktorému sa mozes venovať a poskytnúť mu maximum. Ak sa na ďalšie dieťatko necítiš, nie je to nič, čo by si si mala vycitat. Horšie by bolo, keby si samu seba tlačila do niečoho, čo nechceš. Tak si užívaj drobca, ktorého máš pri sebe 😘

Vypusti to teraz z hlavy, nerieš to kludne aj 10 rocie ak mas vek, užívaj si syna. Nič mu chýbať nebude ani ten súrodenec. Nerieš budúcnosť ani neplánuj.

@malav maj

@andreatytler Na tej tabulke som sa zasmiala. Sedi na 100%😀

@lubkovaandrejka Ty mas 3 deti? Pozorujes to na nich?

@malav Presne viem, co prezivas...tak isto ako ty som mala naplanovane mat 2 deti...otehotnela som na prvu supu, bezproblemove tehotenstvo bolo...aj porod bol uplne uzastny, len syncek ma celu dotrhal a z toho sitia mam traumu doteraz....prve 2 tyzdne po porode som ani nevedela, ze mam dieta - a potom som mala čerta...v noci bol stale aj 20 krat hore, nespal, plakal, mal reflux, koliky, kojenecky strajk - no proste vsetko co moze mat 🙈...hrozne to bolo, ked som 2 hodiny spala za celu noc (vsetko spolu zratane), tak som mala byt "akoze vyspata" a vtedy som si povedala, ze ziadne druhe dieta nechcem...zacalo sa to lepsit po 1. narodedinach, reflux mal skoro rok...po roku mi prespal niekedy celu noc, ale na ukor toho, ze sme sa z manzelom museli odstahovat zo spalne do obyvacky (byvali sme vtedy v 2 izb byte), my sme spali na gauci a on sam grof v spalni...ale to sme mali zaplatene spankove poradenstvo, preto sa nam to potom velmi zlepsilo - jeho spanok....po 2 rokoch ma napadla myslienka mat 2 dieta- kvoli tomu ani nebol jedinacik....a vies co je teraz? syncek ma v oktobri 3,5 roka a ja v oktobri rodim 🙈...zatial to zvladam v pohode, ale trauma zo sitia sa vracia a prvy rok babatka v spomienkach tiez...ani sme nejako nesilili 2 babo, lebo doteraz neviem kedy sa podarilo (len sme si nedali pozor), takze ja uz ani s muzom nemozem spat, aby som nemala 3 babo a to mam uz 36 rokov....no uz byvame v dome, tak to dufam bude lepsie...neboj sa ist do toho, ja som to prekonala, hoci uvidim ako bude potom po oktobri, ci ho nedam na adopciu, ked bude taka ako prvy syn - srandujem 😀...vravi sa ze druhe je uz za odmenu, tak to verim ze bude a syncek nebude jedinacik 😉

@malav ja este matkou nie som, ale riesim podobnu dilemu, ci mat alebo nemat dieta... po precitani Tvojho prispevku mam pocit, ze este na druhe dieta nie si pripravena, co je uplne v poriadku. Nechaj to teraz tak a uvidis o par rokov. Syncek trochu vyrastie, budes mat vacsiu pohodu a casom sa aj otupia tie skarede spomienky a pojdete do druheho dietatka. Na druhu stranu vobec nie je zle byt jedinacik. Sama som jedinacik a nemozem si stazovat. Nikdy som po surodencovi netuzila. Mama so mnou chodila na ihriska, navstevovali sme sa s jej kamaratkami, co mali tiez deti, takze v kontakte s detmi som bola dost. Pamatam si ale ako mi viacere deti zavideli, ze som jedinacik a oni sa musia so vsetkym delit. Dokonca jedna moja spoluziacka na ZS neznasala svojho mladsieho brata uplne od narodenia, stale mu robila zle a dodnes spolu nejak nevychadzaju. Cize nie automaticky znamena nieco super mat surodenca. Tak to zbytocne nesil, sama sa na to este necitis a nie je na tom nic zle mat iba 1 dieta

Nevies,ake bude dalsie tehu. Moze byt aj uplne bez problemov.

Podla mna dovod mat druhe dieta, aby starsi nebol jedinacik je tennajhorsi 🤷🏼‍♀️ ak sa na druhe dieta necitis, tak ho proste nemaj. Aj tak nikde nie je napisane, ze surodenci budu mat automaticky dobry vztah a budu si v zivote oporou.
Ja som mala prve dieta v podstate bezproblemove (mozno trosku spomienkoveho optimizmu :D) a aj tak som velmi rozmyslala, ci ist do druheho, hlavne ked mala uz zacinala byt samostatnejsia, bola v skolke, mne sa darilo v praci, mali sme uz s muzom aj nejaky spolocny cas. Nakoniec sme isli este do druheho, mame rozdiel 3r a 2m a malinky je velmi zlaty. Mensi rozdiel by som nechcela, keby som mala obidvoch doma, tak sa ani jednemu plnohodnotne cez den nevenujem a sebe uz vobec nie.
Teraz som rada, ze mame aj krpca, ale necitila by som vycitky voci dcere, ak by ostala jedinacik, nevidim na tom nic zle. Uprimne aj ja mam kamosky s kt mam bliusi vztah a stretavame sa castejsie ako s mpjim surodencom a myslim, ze nie som urcite jedina.

My sme si tiež prežili svoje. Deti síce úžasné, žiadne "vrešťadlá ", ale druhé tehotenstvo sa skončilo tragicky. Trvalo mi 3 roky, kým sa sa odhodlala na ďalšie. A len kvôli synovi. Aby neostal jedináčik. Teraz má vďaka Bohu sestru a nie je nič krajšie, ako keď sa spolu bláznia. Takže môj názor, choď do toho. Rok starostí prejde rýchlo. Súrodenca však dávaš na cely život.

Nerieš to, možno to príde. Mala som tiež trochu ťažšie chvíle s prvým dieťaťom a v istom bode som si uvedomila, že sa mi znovu páčia novorodenci, predtým som z nich mala po svojej skúsenosti hrôzu :D A tak som pochopila, že som pripravená na druhé. Teraz po druhom rovnako - ešte pred dvoma mesiacmi som si pri pohľade na cudzie bábätko povedala, že milé, ale vďakabohu, že toto je definitívne za mnou. No a práve včera som si pri pohľade na dojča pomyslela, že by som to ešte raz prežila 🙂 ale to už asi len v inej dimenzii, tretie na 100% nebude, len chcem povedať, že možno budeš prekvapena, že ešte pocítiš úprimnú túžbu.

Daj si cas. Ked to budete s muzom citit ze chcete druhe tak chodte do toho. Ak to necitite obaja tak to nerieste teraz. A vecicky odkladaj, ved tym nic nepokazis. 🙂

@andreatytler nemam, myslela som na seba a surodencov , ze sme sa v tom nasli :D

@malav joj veľmi Ťa chápem. Podobná skusenost, podobný stav momentálne. Neporadím, no ver ze nie si jediná sama 💕

@malav Prve tehotenstvo ta potrapilo,ale aj posilnilo, ja ti radim ze chod do toho, uz si iny clovek,skusenejsi...

@andreatytler maloktoremu jedinacikovi nechyba surodenec..poznam takeho len jedneho.. ostatnym bolo skor smutno. A ano ma Vas, ale komu sa postazuje ked ho naseriete? 😂 alebo ked zomriete, kto mu ostane? mne by bolo bez sestry veru smutno

Ahoj. Vnímala som to úplne rovnako ako ty. Celý život som chcela dve deti. Zrazu tehotenstvo des, silna poporodna depresia. Nevedela som si k synovi vytvoriť puto… ani omylom som neuvažovala o druhom decku vtedy pre mňa… čuduj sa svete som tehotná opäť 😀. A mám rešpekt veľký. Pri prvom synovi tehotenstvo bolo strašne, nijak z zvlášť komplikovane. Bola ale korona, vždy len lock down. Sedela som zavretá doma a bala som sa. Ešte aj do nemocnice na cisársky som šla po boku cudzieho vojaka… no des. V nemocnici po sekcii celý čas sama. Prsia boľavé, ja urevana. Nebolo toho boha aby ku mne manžela pustili. Prišli sme domov z pôrodnice a kolotoč s kojenim. To bol des. Sekla som to v momente keď som odsavala viac krvi ako mlieka. Cítila som sa ako krkavčia mater. Bolo tak toho viac. V 3 mesiacoch silná spánková regresia, syn úplne prestal cez deň spať. Ja som myslela, že si to hodím…začala som uvažovať nad tým, ako tento svoj zúfalý materský život ukončiť a žiť tak ako predtým. Usúdila som, že nie som v poriadku a vyhľadala som odbornú pomoc. A vďaka bohu zato. Do synovho prvého roka ma dala ako tak dokopy. Ale úzkosti a uzkostne stavy mi ostali…otriaslo to mnou, manželom aj našim manželstvom… o druhom decku sme nechceli ani počuť…zrazu sa všetko nejak ukludnilo. U mňa vnútorne. Strašne som si začala užívať materstvo. Jasne som unavená a frustrovaná zo syna, tak ako každá mama a pochopila som, vždy a všade, že synček ma rad deti, veľmi ich vyhľadáva…tak sme to skúsili a ja som tehotná. Už teraz viem, čo mi predtým škodilo, som poučena prvou veľmi zlou sekusenostou a už teraz v tehotenstve všetko robím inak. Nepočúvam ziadne nevyžiadané rady, som prudšia, nenechám si do ničoho hovoriť. Získala som to mama sebavedomie, po ktorom mi pri prvom každý šliapal. Cítim, že som silnejšia. Že to teraz dám. Viem, že nebudem kojiť určite. Ziadne návštevy doma na začiatku tehu a podobne. Idem do druhého dieťaťa s rešpektom a s tým, že budem pozerať len na nás. Nič čo si mysli a chce okolie už nebudem brat do úvahy. Verím, he to druhýkrát zvládnem so vztýčenou hlavou. ❤️

@andreatytler mozno dieta,jedinacik, nepotrebuje surodenca, lenze ono sa to dost meni aj v puberte,dospelosti. Nie jeden pripad v mojom okoli ze na stare kolena surodenci si pomahaju, napr moja suseda, su tri sestri, dcera jej umrela, a kazdy den tu ma nietoru zo sestier na navsteve, pomahaju si podporuju sa, druha suseda, nemohla mat deti, manzel umrel a na starobu nechcela byt sama vo velkom dome tak sa k nej nastahoval brat, tiez starsi pan kt ostal sam, moja babka, ma 89 rokov a cely zivot,este aj teraz vyplakava,ze ako jej to velmi vadilo ze bola sama...

@malav tiez som sa nato necitila hned .. muz dokonca druhe najprv nechcel vobec .. je to tazke hlavne ked prve dieta uz je samostatne … rozhodnut sa znova sa do toho “ zapriahnut” .. ale zo dna na den sme nato dozreli a uz okolo mna lietaju dvaja 🤷🏼‍♀️ daj si cas ver mi ze to coskoro pride.. priroda to dobre vymyslela

Mala som to takisto ako ty, vždy som chcela 2 deti ale po prvej som povedala ze uz nikdy..ťažký porod,trauma, poporodna depresia, vkuse placuce dieťa, proste hruuza...až po 7 rokoch som zacítil ze ešte chcem 1 dieťatko a ze to zvládnem ..a tak dcéra má 8.5, a ja 4 mesacne bábätko..porod bol oveľa lepší, cele tehotenstvo som sa na to psychicky pripravovala,a hoci je to už veľký vekový rozdiel, skôr by som to nedala...urcite daj na svoju intuíciu a chod do toho až keď sa na to budeš naozaj psychicky cítiť. ..

Mala som to podobne. Vlastne stale mam-syn dva roky, doteraz dojcim, nikde som nebola na viac ako par hodin pocas jeho zivota, v noci stale vstava 5 krat. Tehotenstvo som mala bezproblemove, ale skoncilo akutnou sekciou, dlho som rozbiehala dojcenie, lahka poporodna depresia, mozem povedat, ze si to doteraz neuzivam tak, ako ine mamky😁 zaroven som pohodlna, ja nechcem stratit seba, neviem sa absolutne obetovat, potrebujem aj svoj klud…
A nakoniec, u mna je to este umocnene pocitom, ze dve deti sa pohraju same, ze nebudem nakoniec musiet vkuse robit animatora, mna to absolutne nebavi. Dalsi faktor je muzov vek, uz mu taha na 45 a sam hovori, ze ak dalsie dieta, tak cim skor. Proste komplikovane, ale povedala som si, ze si prestaneme davat pozor a uvidime. Urcite to nebude med lizat, ale hadam to za tie dalsie dva tri roky nepohody stoji. Ja by som pri vacsom vekovom rozdiele uz do toho asi nesla, ked raz ziskam spat svoje prsia a spanok, uz si ho nedam😂

@malav ja ti poviem, že som čakala 10 rokov, kým som sa rozhodla pre druhé a nie je dobrý taký rozdiel medzi deťmi. Každý vyrastal ako jedináčik.

Mala som to podobne, prvý syn šialene náročný, ani v troch rokoch som si ho neužívala. Celé zle. V troch rokoch som si našla nového partnera (otec malého nechcel, bola som naňho sama) a časom som neplánovane otehotnela. Taký strašný hysák som chytila, všetka ta hrôza sa mi vrátila, od predstáv hrozného tehu, nevyspatia, strašného pôrodu, neustáleho vreskotu a teda ešte x2 lebo starší nevyzeral vtedy, že by sa išiel skludniť… preplakala som 4 mesiace vkuse, nakoniec som sa s tým dáko zmierila, vysmrkala, pozrela si fotky z ultrazvuku - a dieťa zomrelo, potratila som. To ma tak silno “prefackalo”, že odvtedy aj keby som otehotnela v najhorší možný čas, tehotenstvo preležala, pri pôrode zomrela a ďalších x rokov sa nevyspala, aj tak sa budem z každého ďalšieho tehotenstva tešiť a každé dieťa vítať. Aj sa podarilo rok po potrate, aj tehotenstvo bolo náročné, zlyhali mi obličky, takmer celé som ho strávila v nemocnici… no pôrod ani neviem ako, za 4 hodinky celé a dcéra je od narodenia za odmenu a to už osem rokov, najlepšie decko na svete bez preháňania… teraz čakáme ďalšie a zase nevhod, ja mám síce pohodové tehu, ale manžel dostal nevyliečiteľnú chorobu, tak furt po doktoroch beháme, nervy, stresy, starostlivosť o 2 deti plus práca… no na dieťa sa nesmierne tešíme, aj keď to bude o hubu a časom zrejme ostanem na 3 deti sama ☹ Chcem len mojím výlevom povedať, že síce na seba určite netlač (lebo už bude veľký vekový rozdiel, lebo sa ma všetci pýtajú kedy už, lebo som si vysnívala dve deti…) ale ak sa rozhodneš pre ďalšie, tak to proste vôbec nemusí znamenať tú istú tortúru ako pri prvom, môžeš mať úplne easy tehotenstvo, ľahký pôrod a dieťa, čo sa bude na teba usmievať od prvého dňa a prespí celú noc už v 2 mesiacoch… 🙂 každé dieťa je iné a aj jeho cesta na svet je iná 🙂

Mala som to podobne. Tehotenstvo hrôza, pôrod katastrofa. Dojčenie nula bodov. Zapal za zapalom. Po 6 rokoch som otehotnela. Tehotenstvo ako vymenené. Grcala som dokopy mozno 5x, pri prvej asi tak 20x za deň. Ano bolo rizikové, kvôli môjmu zdravotnému stavu, ale oproti prvému 1000 a 1. Pôrod bol chvalabohu sekcia, takže pre mňa užasny zažitok, ako to malé klbko začalo hneď plakať. A nie ako pri prvom, že bežali preč s modrým dieťaťom, ktoré zo seba nevydalo hlásku. Teraz všetko beriem nejak easy. Dojčenie? Čo je to dám, čo nie je nahradí umelé. Veď preto ho vymysleli.
Tým chcem len povedať, že všetko môže byť inak. Ak túžiš po ďalšom dieťati, tak skús vyhladať psychologa, ja lutujem, že som ho nevyhladala. Takého, čo sa venuje specialne traumam. Ja som to začala riešiť, až keď sa mi z bližiacim druhým pôrodom začali prejavovať panické ataky z predstavy, že musím znova rodiť. Nech sa rozhodneš akokoľvek, hlavne nech je to slobodné a nech to dopadne ako si zeláš.

@malav mu máme ,9ročného
Dlho sa nám nedarilo až po 8 rokov je to veľký rozdiel
Dcéra má ,15 mesiacov a ja som v 7 mesiaci a to ani neviem kedy sa nám podarilo.
Minuli rok po 6 nedelí som hneď otehotnela ale v z,7 týždni sme o bábo prišli.
Tak Já som tri roky za sebou otehotnela ja by som neodkladala.
Škoda že tie naše ďalšie poklady neprišli skôr.
Ale sme za ne vďačne