nechcem aby ste ma zle pochopili, prosim ,ani aby ste mi nadavali. Mam 32 rokov, cakam svoje 1. bábätko. Problém je v tom, ze som nikdy nemala až taky vztah k deťom.. kamoškine deti mám rada ,ale uz aj oni mi obcas lezu na nervy. Kym boli malé, casto som snimi bola, vzala ich kočikom na prechadzku, prebalovala, hrala sa snimi ale nikdy som necitila nejake hlboke city, ze by som umrela a rozplyvala sa nad tym aki su zlati. ani ine deti, na videach alebo na fb ked vidim, nic to so mnu nerobi. Uplne ine ako ked vidim steniatko alebo maciatko a pridu mi strasne rozkosne, tak toto pri fotkach detí necitim. Je to chyba? zmeni sa to ked budem mat svoje? co ak mu nebudem vediet dať taku lasku aku si zasluzi, co ak ako matka zlyham? nechapte ma.prosim zle.. neviem ci som sa dobre vyjadrila ale je to tak ako to je
Budes dobra mama, tvoje dieta ta bude milovat taku aka si a ty ho budes tiez lubit, mozno hned moxno to pride casom, ale bude to tvoje dieta a to je ine ako ked si pomahala kamoske. Je normalne,ked sa nerozplyvas nad cudzimi detmi, tiez som to tak mala, ale svoje vlastne lubim, aj ked ta starostlivost okolo nich je vycerpavajuca, ale ked vidis ten usmev ❤ a mas super to,ze si si to skusila s inymi detmi,tak nemas ruzove okuliare a aj z praktickeho hladiska co to vies.
Samozrejme,budeš ho ľúbiť,možno nie hneď,možno keď podrastie,bude komunikovať s tebou,musíte si dať aj trochu čas si na seba zvyknúť...ja som tiež nechápala,čo ľudia na tých deckách vidia...usmievali sa na.mňa cudzie ženy,keď som čakala syna...teraz robím to isté...
Je to iné,bude voňať ako ty,budeš cítiť,že je to tvoje "mláďa" a chceš sa o neho starať...
Akože u mna je to tak, že vždy som chcela byt matkou a vždy som sa na to veľmi tešila. Ale cudzie (dokonca aj kamoskine) mi maximálne liezli na nervy. Keď sa ku mne začalo približovať nejaké dieťa, tak som spanikarila lebo veď ,,čo ja s ním mám robiť”…no a potom prišlo to moje. Popravde poviem že keď som porodila tak to ešte nebolo 100% (jasne že som bola šťastná, aj v tehotenstve som sa neuveriteľne tešila), ale take to, čo iné matky opisujú ze hneď po narodení cítili neviem čo - u mna hneď neprišlo. Po pôrode som bola ako v inej dimenzii a akoby som si neuvedomovala ze už je tu. No ale postupne (po pár hodinách - fakt) to začalo prichádzať. A poviem ti, vlastne dieťa je niečo úplne iné. Tam to citis úplne ináč.
Ale dodnes deň sa radšej prihovorím psíkovi ako cudziemu decku, nuž 🤷🏻♀️🙈😀
Budes, tiez som neznasala male deti do 6r kym.som nemala vlastne.
budes musiet😅
ja cakam stvrte dieta,svoje deti milujem,ale doteraz sa neviem rozplyvat nad druhymi babatkami 🤷🏻♀️ inak sranda ked sa tak zamyslim,s cudzimi psami sa dokazem mojkat ako s vlastnym,ale cudzie deti si neviem tak polubit ako svoje 😀
Neboj, láska k dieťaťu to je proces … niekto už ide naštartovaný ako lubi všetky deti sveta 🙄🙏 ale väčšina mamičiek a hlavne prvorodičiek podľa mňa ide do neznáma a tieto otázky ohľadom vzťahu k vlastným deťom si dáva každá … aké to bude, či to príde hneď či až potom, či ma nebude rozčuľovať atd … no možno to nepríde hneď a možno ta bude rozčuľovať aj vlastne dieťa občas ale ta láska príde neboj ;) … ja som nikdy nebola roztečena z iných deti a ten plač a krik 🤯🙈… a prišlo moje a aj keď mám asi tak 20 kolapsov denne z toho ako vkuse kričí, piští, trucuje a neviem čo všetko, tak aj tak ju ľúbim najviac na svete a nedala by som ju ani z nič … a to som sa cele tehotenstvo trápila či s ňou budem mať vôbec nejaký vzťah 🤔
Ja som nikdy sa, nerozplyvala z cudzích detí, ani nič také. Proste boli cudzie.
Ale môj vlastný syn, to je úplne niečo iné.Keďsa zasmeje, je to moje naj sladšie drobca ba svete. Iste, keď reve a vrieska, tak tečú nervy aj mne ale aj tak je to môj milovaný bambulko, ktorého ľúbim nadovšetko.
Jednoducho svoje vnímaš úplne inak.
Ďakujem Vám zo srdca. Taketo krasne a rozumne odpovede som ani necakala. som rada ze v tom nie som sama. Na bábätko sa tesime, ale myslela som si ze tieto moje pocity su nenromalne a nemala by som ich mat ale uplne ste ma teraz ukludnili. Ďakujem Vam este raz ❤
Moja neter tiez nikdy nemala vztah k malym detom,ani mojho syna nikdy nezobrala na ruky dokonca sa mu ani nevedela prihovorit.Teraz ma vlastne dieta a je super mama.Dokonca planuje uz druhe a jej syn ma len 1 rok Neboj sa budes aj ty ta najlepsia mama pre svoje dieta.
Nestresuj.To mas to iste ako ked ides sa pozres na fotku cudzej zeny a fotku svojej vlastnej mamy(za predpokladu ze ju lubis). Cudzia zena moze vyzerat sympaticky ale je cudzia, nezaujima ta. Tiez som sa nikdy nerozplyvala z deti, ale svoje dieta milujem nadovsetko.
aj ja som mala podobne pocity ako ty, deti mi vo vseobecnosti liezli na nervy a nikdy som nevedela co s nimi, ako sa im mam prihovorit, ako sa pri nich spravat. No pri vlastnej dcere to je uplne inac, najvacsia laska 🙂... pri nej mi nevadia vsetky tie veci co ma pri inych detoch vytacaju... no a cudzie deti stale moc nemusim 🙂... inac u mna to naozaj hlboke puto zacalo az po par tyzdnoch takze ani to nemusi byt vzdy tak ze sa zalubis hned po porode
Nie nebudeš ho lubit, budeš ho milovať nadovsetko😉
Ja som sa rozplývala nad bábätkami keď som ich videla na ulici alebo deťmi tak do 3 rokov. Ked sa mi narodila dcérka tak som bola stastna ze je zdravá ale nejaká nekonečná láska na prvý pohľad to hneď nebola. Ako niektoré mamičky píšu ze sa na ne môžu pozerať hodiny ako spinkaju, ja som bola rada ze spi a ja s nou. Ale časom (u mňa to boli mesiace) ta veľká láska pride. Teraz bude mat 2 roky a milujem ju neskutočne. Drzim palce.
Som uplne rovnaka ako ty. Mojho syna velmi lubim, pride mi strasne rozkosny. Nebolo tomu tak hned, postupne silnel nas vztah. Zato k inym detom nadalej nic nepocitujem, su mi priam ukradnute, ani k tym v rodine - neter, synovec. Ti mi lezu aj na nervy. Takze v niecom ma to vobec nezmenilo ale vo vztahu k svojmu je to take ake to ma byt. 🙂
Za mna - necakaj tu lasku na prvy pohlad. U mna nebola ani u prveho, ani u druheho. Budes vylakana, vystresovana, ubolena, unavena … ale zo dna na den to bude lepsie a lepsie. Ja som sa tak postupne do tych mojich detureniec zamilovavala… a ked sa zacali okolo 6 tyzdnov na mna usmievat - no koniec, laska nebeska, amen tma - som v tom az po usi, mam najuzasnejsie deti na svete❤️
Mala som to rovnako ako ty, a teraz som mama tigrica ktorá by za svoje dieťa život dala bez váhania. A neprišlo to časom, prišlo to hneď ako som ho uvidela 🙂
Ešte už k napisanemu by som doplnila - to že ti občas budú tvoje deti liezť na tiež nervy ako tie kamarátky je fakt, ale to neznamena že ich nebudeš ľúbiť.. 🙂
Neboj, bude to láska na prvý pohľad...a bude trvať večne..
Ja opačne 😂😂😂 keď som nemala dieťa som sa rozplývala nad cudzími a teraz absolútne nie brrr 😂😂😂
Neboj mat svoje je niečo diametrálne rozdielne 🙂 Ja som nikdy nemala nejaký vzťah k deťom akože rada som deti mala ale nejak som sa nešla rozplývať zakaždým ale keď som porodila malého to bolo niečo úplne iné a neopísateľne takze toho sa vôbec neboj ☺️
Bola som presne taka ista, pohlad na deti a babatka sonou nic nerobil, vzdy som bola skor na zvieratka steniatka a podobne 😁 ked som bola v blizkosti deti bola som vzdy v strese, nevedela som sa s nimi rozpravat, prihovarat sa im. Proste nic pre mna....a cuduj sa svetu, tersz sa mi tu plazi pod nohami 6 mesacna slecna za ktoru by som dala aj zivot ❤️ je to uplne ale uuuplne ine ked porodis vlastne dietatko,ver mi 😊 priroda to zariadi. Zrazu je zo mna mamina naplny uvazok, hrame sa kecame smejeme sa , spievame. Nikdy ale nikdy v zivote by som nepovedala ze toho budem schopna 😊 naozaj je to nieco uplne ine mat vlastne deti 😊drzim palce
A nie si jedinacik alebo prvorodena? Ti totiz z malych deti nie su az taki paf, nudi ich sa s nimi hrat... ale vlastne dieta je uplne nieco ine... behom toho prveho roku si vytvorite take puto, az si budete citat myslienky... nemusi sa kazdy rodic s detmi blaznit ako maly, ale moze im ukazat svoj svet, ist s nimi do lesa, varit s nimi, viest ich k hudbe... atd 🙂 bude to super, neboj.
Už, keď si kamaratkine deti kocikovala, prebaľovala to znamená, že empatiu a cit voči deťom máš🙂
A svoje to bude búrka hormonov neboj sa príroda to dobre zariadila ani spať nebudeš ako ho budeš pozorovať a báť sa.Ci deň po pôrode, či o mesiac, ten cit a ochranarsky pud pride
Nemusíš sa nad ním rozplývať a byť hneď celá uňuňaná aby si ho ľúbila. Láska nie je to haha hihi ale starostlivosť, opatera, pocit bezpečia a bezpodmienečného prijatia. Je to človek z teba, urobíš preňho všetko, čo bude v tvojich silách úplne inštinktívne.
Ja som vždy mala pozitívny vzťah k deťom, vychádzala som s nimi dobre ale malé bábätká mi tiež nikdy nič nerobili. Toto sa ani nezmenilo. Dokonca odjakživa neznášam tie baby čo strkajú hlavy do kočíkov, chcú pestovať a podobne. Dieťa nie je pes ani mačka, to si trafila úplne výstižne.
Si úplne v poriadku, nič neboj ;)
Ja som v živote dieťa nadržala a nepotrebovala som pomoc s ničím dlho v podstate roky dojčim už máme druhé a moje deti sú pre nás všetko ale som aj prísna
neboj da ked sa ti narodi dieta tak este taky prvy polrok budes pozerat ze toto som chcela? 😃ale postupne pride taka laska, to sa ani opisat neda...budes milovat svoje dieta nadovsetko a mne potom prisli uz vsetky deti uzasne rozkosne a dokonale nie len moja dcera..a predtym ma deti absolutne nezaujimali ani som nejak extra netuzila po babu manzel chcel, ale najlepsie co sa mi mohlo v zivote stat je moja dcerka🙂 mozes sa tesit
Neboj sa, budes lubit svoje dieta. To, ze nemas vyslovene rada deti, neznamena, ze nebudes lubit to svoje. To je ine, bude to tvoje dieta a uplne ina vazba. Neries to.
Ja som z druhých deti neodpadavala, ani pred narodením našich detí, ani teraz ... Ale vlastne deti to je fakt láska 😍