Bojím sa, že oľutujem materstvo

Si neskutocne vycerpana a mas narocne babatko, tvoje pocity su logicke a normalne. Tvoje telo preplo do ochranneho rezimu a chce - spat a klud... nic neolutujes, lebo vdaka bohu vsetko toto je len docasne... dieta bude spat, dieta bude jest, dieta prestane vracat a aj dieta prestane boliet brucho... s dietatom budes chodit na dovolenky, zavolas babysitterku a pojdete na koncert, proste vratis sa do normality. My mame styri deti a tu normalitu zijem aj tak... proste odrastli s babatkovskych "problemov" a bolo dobre... oddychuj, kolko sa da, uzivaj si tu babatkovsku vonu. My sme mali tretieho narocneho ze az, nerada na tie prve roky s nim spominam - objektivne povedane... ale aj on s toho vsetkeho vyrastol...takze hlavu hore

Uplne chapem vsetky pocity. Ja mam vytuzeneho syna po umelom oplodneni. 9 rokov som tuzila byt mama. Tak strasne som sa tesila, urobila si akoby viziu toho ako to vsetko bude vyzerat. Ale realita bola ina, tazka a nebola som vobec na to pripravena hoci som si myslela ze ano. Syn narocny, uplakany, ja stale s nim sama - manzel pracoval mimo SR. My na dedine kde nemam nikoho, ziadny znamy, ziade mamicky s ktorymi aspon rec prehodim. Fungovali sme samy a je to tazke priznat ale vela krat aj mne blyslo hlavou na co som to vsetko robila. Ze to lutujem, ze chcem spat svoj zivot, pohodlie, komfort. Myslim ze vela mamiciek sa neprizna, ale malo taketo myslienky, navzdy ale zostane pravdou a faktom ze ho lubim najviac na svete a dala by som za neho zivot. Je to faza, zivotne obdobie a vsetko postupne prechadza. Trva to dlho ale mne velmi pomohlo ked isiel do skolky (mal vtedy 2roky 3mesiace). Velmi drzim palce, vsetko to prejde a aj on sa bude menit a bude to lahsie.

myslím, že sa na tebe podpísala tá izolácia, plus k tomu náročné dieťatko. Keď nekojíš, nechaj drobca mužovi aspoň na dve, tri hodinky, choď sa prejsť, pochoď po obchodoch, choď na kozmetiku, kaderníčke, na kávu s kamarátkou, skrátka potrebuješ oddych od dieťaťa. A rob to pravidelne, potrebuješ to a mužovi to tiež veľmi prospeje, keď bude s dieťaťom sám, uvidí, že to nie je vždy prechádzka rajskou záhradou. Nevidím dôvod, pre ktorý by si nemohla ísť s priateľmi na grilovačku. Stretávame sa na grilovačkách s partiou priateľov, bežne tam má niekto dieťa v kočíku. Budúcu sobotu tiež máme jednu v pláne, bude tam jedno polročné, dve v predškolskom veku, tie chodili od narodenia. Žiadny problém, vždy sa nájde niekto, kto povozí, aby si mamina oddýchla. Na koncert by sa dalo tiež, ak by postrážila babka, sestra, kamarátka. Hľadaj spôsoby, ako by si si mohla život spríjemniť, dieťa bude rásť, bude to časom ľahšie a ľahšie, ako bude samostatnejšie.

Presne viem o čom píšeš,mala to snáď každá,ale fakt to prejde😊

Ahoj! Tvoj príspevok mi vo veľa veciach pripomína mňa ako prvo matku v tých prvých mesiacoch. Vytúžení syn, láska ako hrom ale nevedela som sa tak "klasicky" obetovať. Malý bol nespáč, skrz skrátené uzdičky sa kojil len 21 dní a potom sme 3 mesiace hľadali vhodné mlieko (asi mesiac som spávala s rukou na jeho brušku celé hodiny aby mi spal a nebudil sa na reflux). To, že ho nekojíš úplne vypusti z hlavy. Sme dobré mamy aj s fľašou a UM. Dôležité je, že je dieťa najedené. Čo sa týka cvičenia - no ešte som nezažila bábo čo to celé nepreplače. Môj tiež plakal až sa zadúšal ale ak som večer nechcela mať cirkus s kolikou musel vydržať. Tak sme pri tom revali spolu (ja som to brala ako formu psycho hygieny). Pre mna bolo úplne podstatné ísť 2x denne von na 2 hodiny - vypadnúť z bytu. Malý do kočíka a za každého počasia sme sa prechádzali (ja mam decembrového a prvý rok sme boli KAŽDÝ deň vonku 4 hodiny - neexistuje zlé počasie, len nevhodné oblečenie). A úplne najpodstatnejšie je SPAŤ - ak máš málo spánku nič v tele a v hlave nefunguje normálne. Všetko je prestavené len do núdzového režimu.Tvoje telo má stále pocit, že je v smrteľnom ohrození a to sa dlhodobo zvládať nedá. Keď nekojíš kúp si mealatonín a dopĺňaj vo veľkom B a magnézium. Bude sa ti lepšie spať. Ja na ten prvý rok nerada spomínam - bolo to pre mna extrémne náročné (nie som úplne prirodzene materinský typ). Ale čas beží, teraz má syn 2,8 roka, je to úžasný človek a skvelý parták. Nič z tých ranných časov sa na ňom nepodpísalo lebo príde sám od seba, dá mi pusu a "Maminka ľúbim Ta". Maj v hlave mantru "Je to len obdobie a príde ďalšie" a tisíc krát si to opakuj (krič, spievaj, šepkaj ako to tebe vyhovuje).
Všetko dobré želám a hlavne veľa, veľa síl. Si úžasná mama ALE si aj dospelý človek, žena tak vyživuj aj tieto stránky.

Ahoj. Napriek tomu, že sme sa o dieta snažili som cca 6-7mesiacov spracovávala, že som tehotná a dalších 6mesiacov po pôrode som si zvykala na novú situáciu a kládla si otázku, či to bol dobrý nápad, žiadny prúd lásky po pôrode neprišiel….Chodila som s malým veľa von, no pri kazdej príležitosti som išla z domu preč sama, aj keď len previezť sa autom - bala som sa, že prídem o “svoj” čas. Postupom času to prešlo. Ma 14m a bolo to najlepšie rozhodnutie v živote. Netreba moc riešiť veci. Je fajn, že máš pri sebe muža, ktorý ti pomáha. To je na nezaplatenie. Kľudne chod niekam na hodinku-dve…ak nekojis o to je to jednoduchšie. A je to veľmi oslobodzujúci pocit a nakopne ta to. My s mužom sme malého poňali ako parťáka (sme na neho len my dvaja, babky sú ďaleko) a všade sme ho vzdy brali so sebou, nakrmis/prebalíš kdekoľvek. Boli sme už na niekoľkých víkendových výletoch. Tiez sme cvičili vojtovku, a tiež skoro vzdy reval, ale tomu sa asi nevyhnes. Pre upokojenie, pri správnom cvičení ich to neboli, im len vadí, že sú v jednej polohe proti svojej vôli 🙂. Ak ta niečo viac zaujíma kľudne napis.

Netráp sa, si skvelá mama. Každá už mala také pocity ako ty,, materstvo nie je ako vo filme - žena šťastná, dieťa usmiate, hneď sú na seba zvyknutí a všetko klape. A už vôbec sa netráp kvôli UM. Ja mám 2 deti a čakám 3., obe sú odchované od druhého mesiaca na UM a sú zdravé, to nie je tragédia, tragédia by bola, keby si mu nemala dať čo jesť.

No a co uz ti pomoze ze olutujes materstvo ? Aj tak to uz nevratis dieta mas. Uz si musis poradit.

budu dni ked budes pochybovat, mozno i lutovat, ale prevladnu dni radosti, vdaky, nestresuj sa🌞

Si skvela, obetava mama. Je to zmena, keď si človek predstaví tu bezstarostnost, teraz len povinnosti, človek sa bojí, či robí všetko správne... Tiež sme cvičili, bolo to hrozné, ale treba sa odosobnit, ich to neboli. Tvoje pocity sú normálne, časom bude len lepšie, jednak si zvykneš a jednak malý ti začne dávať spätnú väzbu, takže to bude krajšie ☺️🤞🤞🤞

Vela robi vedomost, ze nie si v tom sama...urcite je to tazke...ale naozaj iba docasne...urobte si male radosti s manzelom....prechadzku s kocikom v prirode.. spanok sa neda naprogramovat...ale dopraj si ho kazdu moznu chvilu...kazda sme mali podobne obdobia

Začiatky sú najtazsie, ale základ je, že ste v tom s manzelom spoločne. Postupne sa to bude zlepšovať, uvidis, že babatko bude čoraz spokojnejšie a pokojnejšie. A hlavne keď začne viac reagovať na podnety, na okolie, materstvo dostáva úplne iný rozmer 😊 drzim palce, bude to dobre 😊

Tak vitaj v klube mamiciek! Male deti su narocne, lebo nepovedia co im je a ty len hadas co asi, prezivas to s nimi, denne dookola to iste. Ale potesim Ta, zmeni sa to...mozno nie o den, mesiac, ale bude casom lepsie a lepsie.

Zmeni sa to pravdaze....niet horsieho pocitu pre mamu, ze dieta je nespokojne, chore, trapenie s kojenim....lebo si to vztahujes na seba, ze si zlyhala?mas co robit so sebou plus nespokojne babo....je to zaciatok o mesiac, dva sa zabehnete babo si bude dzavotat, bude sa vediet zabavit aj same...svoje robi aj unava a idea ake si to mala vypredstavovane spokojne usmiate babo a stastna mama.No nie vzdy to tak je.Nemaj vycitky...
Ja som sa aj bala odist po 2 t z porodnice boli sme dlhsie zltacka, nizka vaha....pokym ine sa tesili domov ja som mala stres z toho co bude doma ci ju nakrmim a pod..ci este viac neschudne...
odsavala som, dieta sa nechcelo prisat 3 doktorky sa s nami trapili...vsetko sa zlepsilo, nasli sme system, od 3 m som kojila...a mohla zahodit injekcie, odsavacku a stres ci vytiahnem dost.
Prve mesiace ides zo zotrvacnosti potom uz dieta Ta bude hladkat, strkat prsty do pusy budes vidiet zaujem, smiech ...najhorsie je, ze zeny zostanu same doma bez kamaratok, medzi 4 stenami so svojimi emociami....ak by si sa rozpravala s inou prvorodickou zistila by si, ze rovnake pocity ma 90% mam.Mne vzdy pomohlo ist von pokecat s kamaratkami stastie, ze sme vtedy boli 3 a svoje depky si liecilo spolu.Jasne, ze boli casy kedy som muzovi zavidela, ze sa rano navonavkuje, ide niekde na obed a ma svoj zivot.Pominie to...vydrz

Ja som casto bola z domu sadla na lavicku citala casopis, chodila daleko s kocikom, kupila si kavu a bola medzi ludmi.Ja nie som typ, ze chcem byt doma.Dala prat, pokym nebolo treba prikrmy sme boli vela vonku.Pozriet obchody...najlepsie spala v kociku a casto som jedla vonku bagetu len nech spi🙂prvy polrok po porode som aj pribrala z tohto stylu tu keksik, tam bageta a to som.si vzdy davala pozor na stravu..Ja som musela mat vzdy plan dnes pojdem tam...zajtra tam...Ten plan ma motivoval odist z domu.Teraz je prilis teplo chapem, ze to je ine.Skus si najst partacku kamaratku v dvojke sa cela rodicovska lepsie preziva aj, ked niekedy bol tyzden, kym sme sa stretli.

Dakujem pekne baby za vase prispevky. 🌻 Celkom to nakoplo moj den, kedze dnes som uz bola dost zufala.

Mala som to podobne..rizikove,pobyt v nemocnici ale to bolo nic oproti faze po porode😀 nemala som mlieko,takze maly bol od zaciatku na UM,ale vobec ma to netrapilo lebo s tym kojenim to bola moja nocna mora..ale neboj sa,po 3mesiacoch to bolo lepsie,maly viac vnimal,bol kludnejsi,pohodicka..teraz ma rok, je to niekedy zahul,ale mam pocit,ze uz to bude len lepsie..takze len vydrz,das to urcite🙏🏻 Mala som podobne pocity ako ty

Vôbec nie si sama. Mnohé mamičky sme si užívali aj užívajú materskú dovolenku zavreté doma. Ja som mala dvojičky, obidvaja grcali. Von som chodila aj 2x vyvešať prádlo, vyniesť smeti a do obchodu - to už bol výlet, lebo to som ich mohla/musela brať so sebou. A ešte staršieho zaniesť do škôlky a späť. Večer som sa pozrela do zrkadla s otázkou: To vážne takto má vyzerať matka na materskej dovolenke? Nerozumiem, ako môžu byť niektoré byť vonku 4 hodiny denne a kočíkovať. Ja som kojila, prebalovala, uspávala, varila, prala, žehlila, upratala, hrala sa s nimi, okúpala, uspávala. A ešte záhradka zeleninová k tomu. Ale časom sa to zmení.