Ahojte, ste tu nejaké maminky, ktoré máte deti - autistov jedináčikov?
Mám 3r syna autistu, viacmenej už potvrdená diagnóza. Kým sme deti nemali, s mužom sme si hovorili, že budeme chcieť aapoň dve - ja mám sestru, manžel brata a sestru.
Lenže časom sa toto celé vo mne nejak bije. Keď vidím 3ročné deti - rovesníkov, no syn je proste inde.
Ak tu také ste - neoľutovali ste neskôr, že ste sa tak rozhodli? Bojím sa, jednak ako by som vôbec zvládla novorodenca, keď toto moje dieťa ani nemôžem dlhšie nechať osamote, stále mu treba byť v patách, proste nie je to tak, ako som všade čítala, že novorodenec, náročné, samozrejme a potom takmer všetky maminky detí 2r a viac, že hotoví parťáci, keď mi ani nerozpráva 😕 no starostí viac, než s novorodencom niekedy.
No a tiež, čo ak by sa narodilo aj druhé s nejakou vývojovou poruchou. Lenže potom je tu vo mne otázka - nebude mu neskôr súrodenec chýbať? Aj keď mladší. Je mi z toho smutno niekedy.
@anjelicek26 Práveže do škôlky nechodí, mali sme jednu vybratú, ale nebolo to dobre, mám ho doma, predĺžený rodičák, nastúpi (snáď) od septembra a špeciálne do škôlky pre deti s autizmom. To bude mať 4roky. Bojím sa, ako to vyjde, ako sa adaptuje a keby sme sa náhodou rozhodli, tak syn by mal v čase prípadného pôrodu druhého dieťaťa 5 rokov.
Niekedy to vo mne hlodá, inokedy máme deň, že si na jeho konci poviem, konečne. Proste aj sama cítim, že nevládzem, ako keď som mala napr. 25, achjo.
Bojím sa, či to neoľutujem a zároveň si to niekedy fakt absolútne neviem s druhým predstaviť. V rodine autizmus nemáme, ani v širšej, ani manželovej, nič. Čiže preddispozícia nie je, ale na synovi mám názorný príklad, že ani to nie je záruka.
Myslíš, že by pomohlo ešte dať si čas? Že teda počkať do septembra, adaptovať sa a uvidí sa, ako pomôže škôlka, a predsalen 4 roky budú zas o inom, ako teraz 3ročný. Hm. Ak správne chápem, starší je tak na hrane a mladšia ho ťahá dopredu?
Starsi mal v troch rokoch tiez diagnostikovany jasny autizmus, do 6 rokov chodila pani s centra vcasnej intervencie kazdy tyzden, chodil na ergoterapiu, aj do skolky mal logopeda...ale vyvinulo sa to nakoniec inym smerom..dnes ma sice vela crt, ale klasicky autista urcite nie je, ma svoje problemiky, ktore ale v skole komplet toleruju (mal aj rok odklad) a vedia s nim pracovat, ucitelky ho radia k najsikovnejsim detom v triede... najlepsie cita, vyborne pocita, vela sa hlasi, hovorca triedy...ano doslova takto sa to cele zmenilo... keby si ho videla vtedy a teraz, tak nechapes, ako sa taky progres da spravit.. Deti robia obcas take skoky vo vyvoji, ze clovek nechape. Neuzatvarala by som tu kapitolu, ked ty inak po dietatku tuzis.
@anjelicek26 oo tak to sa neuveriteľne číta. Máme tiež nejaké terapie, špec. pedagóga, s cvi tiež komunikujem. Ja chcem veriť tomu, že sa mu dá pomôcť, že to nie je stratené (aj keď teda reč by som už prijala všetkými dvadsiatimi), preto semtam mi aj ten súrodenec napadne, a inokedy zas depka jak hrom.
Dám si čas. Pokecáme s manželom, uvidíme, čo od septembra. Možno túžba ostane a možno sa rozhodneme inak. Chcela by som tak nejak veriť aj v to, že aj autista jedináčik sa automaticky pre to vo svete nestratí 🤷🏼♀️
On urobil ako zacal pocut velke pokroky. Predtym pocul ako pod vodou. Na vsetko reagoval, pediatricka nas niekolko krat odpinkala, az sme sli na usne sami... operovali ho este ten tyzden... Ked sa rozviazala rec, prestali amoky, prestaly revy, prestali konflikty a nepochopenie, ci uz medzi surodencami, alebo autoritami... velmi sa tym skludnil a postupne vsetko dohnal. Terapie samozrejme tiez obrovska pomoc, vela sme cvicili aj doma.
Tiež sme presne toto riešili. Aj keď vždy sme vedeli, že súrodenca chceme, obavy tam sú. Uvidíme o pár mesiacov, ako to dopadne.
Nas autik ma teraz 7r a mame 5m slecnu ale cakali sme kym vyrastie a nastavime lieky nelutujeme maly nema rad deti dost sa ich boji aj zvuky mu dost vadia tak sme sa bali ked babo bude plakat ale k nasej malej je uzasny (akurat ked velmi place zapchava si uska) neverila by som ze ju tak prijme sestra ma o 2m starsiu dceru a k nej sa maly nepriblizi aj jej plac mu vadi
@tifi2324 my dodnes vela pouzivame protihluchove sluchatka...aj v skolke, skole ich ma a moze si nasadit, ked je toho na neho moc.
Mám 2 ročného syna. Podozrenie na PAS. Teraz mám doma mesačnú dcérku. Keby som mala podozrenie skôr, tiež by som váhala nad druhým. Sama som zvedavá ako to všetko bude. Možno sa aj dobre stalo, že má súrodenca.
Ja mam takmer 6 rocneho AS a 5 mesacneho a neskutocne ho zboznuje...dlho sme vahali, lebo co ak aj druhe bude autista a nakoniec sme si povedali, ze surodenec je to naj co mu mozeme dat a tak je..uvidime ako dalej ale tychto 5 mesiacov je z brata hotovy..
Ja mam 3.5 rocneho autistu. Diagnozu nam stanovili v 3 rokoch. Mensi mal vtedy aktualne rok. Ak by sme este druhe nemali mozno by som uvazovala ale na druhej strane cely zivot bude mat niekoho ku sebe ale tiez sa bojim ci aj mladsi nebude mat nejaky problem
@anjelicek26 Syn počuje výborne, ale reč nie je, zatiaľ len gestami, trochu. Ako sa tie gestá naučil, začína proste chápať komunikáciu a že to je spôsob, ako dosiahne veci, tak sa aj menej hnevá, vlastne vôbec, začíname proste fungovať spolu, tak uvidím no. Prípadne aj - väčší vekový rozdiel tiež nemusí byť zlý. Možno nabehne reč, zrazu všetko dobehne a povieme si, že ideme do toho 😁 nechávam to teda otvorené
@vierkaaa85 takže u vás tiež plusmínus si otehotnela s druhým, keď mal prvorodený AS 5 rokov, tak?
U nás bol súrodenec jasnou voľbou. Veľmi sa vďaka nemu zlepšila v socializacii
ahojko ja nemam jedinacika ale najstarsieho autistu. vela zavisi od toho aky ma postih, ci je tam aj mentalne postihnutie, ci recove... u nas toto nebolo takze je vysokofunkcny. mam viac deti a mozem povedat ze pri babatku syn chytil "cit" a naucil sa byt jemnejsi dnes je velky a takmer bezproblemovy. ucili sme ho samostatnosti od malicka takze aj taky je obdobie agresivity, vzoru, nervozity presla v skolkarskom obdobi. na 1.stupni to bolo podstatne lepsie. myslim, ze surodenci ho velmi posunuli aby nebol tak egocentricky ale myslej aj na inych ludi okolo seba a hlavne ked surodenci dospeju a my tu nebudeme bude mu mat kto pomoct...
Ano vo februari mal 5 a v novembri som otehotnela..a to druhy syncek je po tazkej operacii ako 7 dnovy a da sa to..uvidim ci aj on bude AS ci nie ale stoji to za vsetku namahu..uz by som nechcela len jedno..ked ma starsi dopali tak drobec sa usmeje a hned mi je lepsie..je uplne iny ako bol starsi..takze ja keby som mala spatne rozhodnut..opat by som do toho sla ☺️
Ja pracujem s autistami a mame v skole kopec surodencov, niektori su dost tazke pripady. Obdivujem ich rodicov a to je aj dovod preco mame aj mnozstvo jedinacikov. Vela rodicov sa boji ze aj druhe dietatko bude mat tuto diagnozu a moze to byt este horsi stav. Rozumiem aj jednej aj druhej skupine.
@kacena4 mentálne asi nie, ale stále nič nerozpráva a je aj dosť hyperaktívny, neviem si napr. absolútne predstavit prechádzky - tlačím kočík a do toho šprintujem za prvorodeným, aby ho auto nezrazilo, on nezastaví, naše “prechádzky”, to je beh o závod. V podstate to vnímam tak, že som si myslela, keď bol mladší, polroka/rok a videla som dvojročné/trojročné hotové deti, že to by mohlo byť tak fajn vtedy súrodenca. Nuž čas išiel, synovi sa kryštalizovala dg. a s pribúdajúcim vekom stále to obdobie “parťák” samostatnejší, proste neprichádza :( ale teda uvidím ešte časom
Ja som napriklad AS a dieta mam NT, cize normalne podla vsetkeho. Takze vidis, nemusi sa to ani priamo podedit. Oni zatial nevedia, ze co to sposobuje. Nejake faktory su, ale to povie kazda druha napr. , ze rodila s podanim oxytocinu a dieta je v pohode, alebo ze mala nejake infekty v tehu a dieta je oki. U nas v rodine ma zjavne AS moja sesternica. Je sikovna, robi uz druhy doktorat, ale velmi svojska a podobna mne. No tak moze to byt rozne
Suhlasim s nazorom, ze surodenec mu pomoze zaclenit sa do realneho sveta. Moj syn je AS (aj ked velmi lahke spektrum) a ked mal 4,5 r mali sme dceru, potom este jednu. Ucili sa navzajom. Emocie sa samozrejme vyskytli, ale je to v pohode. Dolezite bolo vysvetlit dceram, ze preco on ma ine reakcie, preco mu v niektorych veciach ustupujeme a im nie, hladali sme konpromisy na vsetkych stranach. Syn ma teraz 15 a sestra mu velmi pomahala napr.pri distancnom vzdelavani- zohriala obed, kontrolovala ci ma splnene povinnosti a podobne. Nebali sa zostat doma spolu. Syn sa tiez postupne naucil reagovat primeranejsie na podnety, videl ze dievcata nerobia cirkusy okolo vsetkeho. Ked boli mali, niekedy som hrala ze spim/som chora, aby som ho donutila sa napr.starat o babatko, pomoct v domacnosti. Postupne sa naucil odosobnit sa a vnimat aj potreby inych ludi. Chapem ze to bude tazke v tvojom pripade, ale ak to chces, chod do toho. Rozhodnut sa ale musite spolu ako rodina.
@kvojtanikova ďakujem za názor, pouvažujeme
Ja len k tým prechádzkam, určite odporúčam nosič/šatku, s kočíkom by to bol dosť adrenalínový zážitok 🙂
@thereisabear Skúšala som aj pri synovi, aj šatku, aj nosič, nechcel byť ani v jednom 😁 bola by to asi veľká náhoda, keby bolo aj druhé prípadne rovnako odmietavé voči obom
Nas mal 2,5 ked sa narodil mladsi. Vtedy sme dg len tusili ale boli sme na tom tak ako vy. Chceli sme 2 deti ale po tom prvom sme sa nejak bali mat druhe kedze bol mega narocny. S novorodencom to este bolo fajn, to cca pol roka sme ani nevedeli ze mame druhe dieta tak dobre babo sa nam podarilo. Starsi si ho tiez viacmenej nevsimal.Teraz uz ked mladsi chodi a uz si beru hracky, maly sa chce s nim hrat.. Momentalne je to dost tazke s nimi, manzel sa naplno venuje hned ako pride z prace. Vsetko ostatne islo bokom. Verimze ked mladsi bude v skolkarskom veku bude aj starsi s PAS na tom lepsie a nejak sa zladime. Dovtedy to musime nejak dobojovat😅 Pravda je ze som druhe tehotenstvo orevala a teraz som rada ze sa podarilo, robi nam ohromnu radost. Uz teraz ako rocny taha starsieho ci v komunikaci aj v hre a verim ze ho potiahne dalej. Zas na druhej strane keby nemame mladsieho tak mam viac casu venovat sa starsemu, to by mu tiez pomohlo. S dvomi sama neviem nikam ist cize atd. Kazdopadne je kazdy vecer padame na hubu ale uz si neviem predstavit nemat ich oboch..
odporúčam môj blog. Mám deti dve, jedno je PAS, druhé NKS. A obaja majú aj iné dg. Iný pohľad, iné oči, pri oboch. Aj keď pre nás rodičov náročný, pestrý ale stoja za to. 🙂
Môj tiež nechcel zo začiatku byť v nosiči, ale nedala som mu na výber a zvykol si 😅 Je to fakt veľká pomoc, hlavne keď ešte musíš naháňať druhé dieťa.
Začnite s malým aba terapiu a skúste nemechek protokol. U nás krásne zaberá. Syn má 3,5 roka, trištvrte roka na protokole a od leta aba. Veľké pokroky aj v komunikácii, snaha o reč. Nemechek odporúča svoj protokol aj pre snažiace a tehotné ženy ako prevenciu.
@letelka ABA terapiu máme tiež, a o tom Nemecheck som už čítala, v podstate na ňom sme - rybí olej dostáva a u nás doma sa iný, ako olivový olej ani nepoužíva
Tam je úplný základ dať doporiadku črevo, u malých detí je to inulínom. Po pár týždňoch sa výrazne zlepšia auti prejavy ako zlý očný kontakt a taká ta neprítomnosť. Len to je práca práve inulinu. Oleje začínajú svoju "robotu" až potom. Aj terapeutky vidia, že syn sa učí ako strela aj oproti starším deťom. Ten protokol vrelo odporúčam. Ja kebyže plánujem ďalšie dieťa, tiež by som to skúsila. Uškodiť sa tým asi ani nedá.
@letelka zlý očný kontakt nemá, naopak, díva sa mi pekne do očí, keď niečo chce, aj keď na neho rozprávam, a ani tá neprítomnosť u syna nie je, viem čo máš na mysli - pohľad mimo, akoby bol inde - ale toto on nemá vôbec
Surodenec taha to autisticke dietatko dopredu, ukazuje mu vzorce spravania a komunikacie, vela sa od neho nauci. Syn len lize autisticke centrum, ale sestra ho uz v tom veku tahala neskutocne dopredu, rozpravala skor, ako rozpraval on, ale moj bol aj hluchy, prve slova odcital s pier... dodnes kresli sestra krajsie ako on, mentalne by som povedala, ze su na rovnakej urovni napriek dvojrocnemu rozdielu...jeden popredu, jeden pozadu... Tvoj syn ma uz tri roky, patri do skolky, aj tam bude chodit, potom skola... na to dalsie dietatko budes mat v tej dobe, ked bude mimo, casu az az... ako kazda ina mama... a aj autisticke deti napreduju, aj tie robia pokroky, kde je dnes neznamena, ze nebude inde o par rokov.