Ako vás zmenilo materstvo?
Ahojte,
rada by som si prečítala príbehy o tom aký vplyv malo materstvo na Váš ďalší život ako matky.Onedlho ma čaká pôrod a denne rozmýšľam nad tým čo všetko sa zmení príchodom bábätka.Ako sa zmením ja, moje priority a celkovo život, kde bude stredobodom nový človiečik 😊 Napríklad čo ste nečakali, čo Vás prekvapilo, či ste nabrali viac sebaistoty voči okoliu a vedeli sa ohradiť, zastať sa viac samej seba, vytýčiť hranice okoliu pri ,,dobre mienených radách" .😁
zmeni sa vsetko a takto napisat sa to neda, neda sa to totiz k nicomu prirovnat, doslova sa tebe a partnerovi obrati zivot naruby 🙂 poradim ti - prilis to neanalyzuj, nepremyslaj, neporovnavaj,… bude to aj tak uplne ine
Stala sa zo mna nevyspata, vynervovana furia. Chyba mi predosly zivot, sloboda a moje konicky a aj dva roky po prvom porode som si na to nezvykla. Ale ano, ma to aj pozitiva, som asertivnejsia a trpezlivejsia. Ale neviem ci mi to stoji zato. Ja uz sa tesim, ked budu samostatnejsi a budu mat uz trochu rozumu, ale tieto zaciatky su pre mna peklo. Takze ja budem ta negativna, aby ty si cakala najhorsie a nakoniec to nebolo tak zle ;) lebo tie krasne citaty a fotecky na nete su take 0,5% z celeho dna, zeny toto ocakavaju, sice vedia ze pride nejake nevyspatie, obdobie vzdoru a pod, ale teda tie fotky stastnych rodiniek su tak chutneeee…a potom pride realita. Vlastne ako vsetko co davaju ludia na net
Ale zasa, ked som vyspata, vsetko ide aspon priblizne ako chcem a este stihnem nejaky cas pre seba, tak ano, je to pekne obdobie (ale uz ho chcem mat za sebou😂)
Tak hej celi zivot sa zmeni a Ta moja fraza ze to bude tazke bola ozaj len fraza, realita bola odlisna, bolo to k*rva tazke . Teraz ma syn cochvila 9 a je to uz ovela lepsie
@hederamonstera je mi jasné, že to nebude len lízať med 😂a čakala som reálne príbehy, reálnych žien, nie také tie fake cukrové príbehy ako majú na instagrame poniektore, takže som s tým uuuplne ok.
Nie, nie je ti to jasne😂 jasne ti to bude az ked to bude😂
Ja mám tri deťúrence. Svoj život delím na život pred (ten mi už príde uplne nereálny, ako keby ani nebol. Ani to neviem vysvetliť) a život po. Veru, zmena riadna aj po fyzickej aj po psychickej stránke. Teda aspon u mna. No, ale rozhodne to za to stojí a nemenila by som. S deťmi je kopec srandy 🙂 ale teda treba fakt pevné nervy
Uprimne je to extremna zmena, hlavne ked ma matka nulovu pomoc, ani len na par hodin do mesiaca nikto nikde nic.. (neratam manzela) a hej.. keby mi niekto dopredu povedal ze to bude az taky zahul, asi ostanem stara dievka 😂😂😂
Toto je taka, no, povedala by som neprenosna skusenost. Mna prekvapil strach, aky som dovtedy nepoznala - strach o dieta, a to, ako som prestala byt sebecka - ked bola a je dcera chora, vsetku bolest by som najradsej preniesla na seba.
Ja mám 12 ročne. Do pol roka bola hore každú 1 a pol hodinu, pretože po zápale prsníkov som prišla v jej 2 týždňoch o mlieko. Do 2 rokov jej išli zuby tak, že sa viackrát v noci budila alebo mrnkala. Napriek tomu som si to užívala a aj si to užívam. Nič z jej detstva sa už nevráti. Čo skoro príde na svet moja ďalšia láska a rozmýšľam len nad tým aká bude. Všetko ostatné zvládnem. Jediné čo mi dieťa vzalo bola bezstarostnosť, až pri ňom som pochopila čo je ozajstný strach. Ináč mňa osobne dieťa nejak extra neobmedzovalo. Určite vecí som s ním samozrejme robiť nemohla, tak som robila niečo iné.
toto je absolútne neprenosna skúsenosť 🙈 všetky sa pripravujú na pôrod ako na vyvrcholenie, lenže to je prd, tým to všetko ešte len začína 😀
@zoja1234 😂😂😂😂
Viac sebaistoty a schopnost ohradit sa som ziskala az vekom, s detmi to u mna nemalo nic spolocne.
Na wc už nebudeš sama 😁
Ja som sa na toto nikdy tehotná radšej nepýtala, proste som riešila len prítomnosť, tešila sa na bábo maličké, nikdy som nerozmýšľala čo bude keď bude mať 2, vzdor, 5...ani teraz neriešim , má 3.5 😁 a dobre som urobila lebo sme sa s mužom 3 roky nevyspali a mali sme nervy na krajíčku, podozrenie na aspergera, no malý je len taký prespekulovany inteligent...🤣 Ale snažíme sa viesť podobný život ako predtým - veľa prírody, športu, bicyklovanie aj s malým v cyklovoziku...dovolenky v horách - malý to zbožňuje,.... proste povedali by sme že po 3 rokoch konečne to šlo k lepšiemu, ja som sa zamestnala, malý v školke, všetko relatívne ok 😁 a treba si spraviť čas pre seba, s mužom sa streidame čo sa týka športu, keď nemôžme spolu tak každý osobitne na striedacku. Ale či chceme druhé, ..to neviem 🤣🤣
Mna zarazilo, ze ma to v jadre vobec nezmenilo. A casto mi chyba sloboda pred dietatom. A pritom ho tak lubim. Prekvapilo ma aj casta nervozita a podrazdenost medzi mnou a manzelom, castejsie hadky. A ake je to tazke, hlavne ked udrel vzdor, ze cely den je len boj o prezitie kym pojde spat. 😅Vzdy som myslela, ze najdem schodnu cestu a pekne sa dohodneme. No nie, nenajdem ju 80% pripadov. S muzom si stale vravime, ze preco chcu ludia dalsie deti ked si to raz zaziju ake je to tazke. Ale zase materstvo ma naucilo sa postavit na verejnosti za maleho ked mu je ublizovane, to som jak tigrica hanba-nehanba. Taka som predtym nebola. Aj ked sa ublizuje cudzim.
@mandzula presne toto aj mňa. Taký až chvíľkami ohromujúci strach. Pochopila som tie priposrate matky, pretože chvilami som jednou z nich. Ako na to povedala moja psychologicka: keď sa musíš 24/7 starať o niekoho a doslova si zodpovedná za jeho prežitie, je to zahul. Je to skutočne veľmi vyčerpávajúce. Časom si človek na to zvykne a prestane to tak vnímať (vráti sa to napr pri chorobe) ale naozaj ma to prekvapilo.
Pamätám si keď sme prišli z pôrodnice a mňa premkol totálny strach alebo až úzkosť z toho ze už bude stále so mnou, že už to nebude také ako predtým. Mala bola skvelé bábätko, od roka a pol do cca necelých 3 rokov to s nou bolo náročnejšie ale pri nej som sa naučila trpezlivosti najma vsetko 1000x vysvetľovať keďže vždy robila všetko naopak, utekala mi zásadne opačným smerom. Teraz ma 3.5 a je to úplne zlatíčko, parťáčka na výlety aj bežný deň 🙂 Aj sme sa bavili ze ci druhé vôbec chceme ale zatiaľ to vyzerá tak ze zostaneme len pri jednom dieťati a to som kedysi chcela 4 😀
Juj veru ten nekonečný strach. Každá choroba a tie pády, toto tak neznášam. Stále im tečie nejaká krv.
Mna velmi. Som strasne ustráchaná o maleho. Prve 4 roky bol pre mna armagedon. Nikdy som sa v materstve nenasla. Az od tych 5 rokov som sa viac uvoľnila ale aj tak to nie som uplne ja ako pred dietatom. Ale keby mi niekto povedal, ze mozem mat vlastne dieta dalsie od 5 rokov, kludne zoberiem aj dve naraz 🤣🤣🤣. Ale teda az od 5 rokov, lebo to su uz partaci na zivot. Ked ti bude hocikedy tazko, povedz si, je to len obdobie a prejde to.
Zmení sa a priprav sa na najkrajšie roky svojho života ❤️
najdolezitejsie je, aby sa babatko narodilo zdrave a aby ste ty aj ono boli ok.
vsetko ostatne budes riesit za pochodu, a nejake predpripravy, navody, postupy,.. sa ti, uprimne, hned prvy den/noc rozpadnu 😅🤷🏼♀️ a druhy “sok” potom pride prvy den/noc doma z nemocnice. naozaj to radsej netreba prilis riesit, vsetko pojde tak akosi “samo” (nebudes mat na vyber) 🤗
Ťažký pôrod a náročný začiatok boli ako facka. V momente som dospela.
Naučila som sa, ako píšeš, ohradiť, som viac medzi ľuďmi, ale zároveň som uponáhľaná, viac v strese a absolútne nemám čas na aktivity mimo detí ... Ale tak patrí to k tomu, som s tým zmierená...
Ako manzel skonstatoval-nas zivot skoncil 😀(3 deti) a vrati sa tak o 10 rokov, mozno 🤣. Niekedy mam pocit, ze skusaju, kolko este zvladnem bez infarktu. Ale su to moje zlaticka a nemenila by som ❤️.
Nezmenilo nijako,život ale áno,bolo viac zábavy kým bolo decko malé,potom vyrástlo,bolo ešte viac zábavy a flakania sa po výletoch a teraz ,keď už je dospelé,tak to už je nuda
Ja mám deti dve a teda necakala som že to bude až také náročné... Poriadne som sa nevyspala už 10 rokov... Ale na druhej strane viem že keby som deti nemala tak by som sa unudila k smrti 🫣 som rada že tu niekto po mne ostane a že možno sa stanem aj babkou a že vychovam z mojich detí slušných ľudí 🙂