Ako trestáte deti, keď neposlúchnu?

S izbou sme tiež skúšali ale ona vyliezala a bola na mňa drzá 😝 Ako to teda riešiš keď ti dcéra vylieza a nechce v nej zostať?Keď z nej výjde je kľudná? Nechceli sme ju zatvárať aby bola sama ale na rady mamin sme skúsili aj túto možnosť.U nás však nezaučinkovala kedže mi z nej stále vyliezala.
@albireo

ja mam doma dve deti, ako ma @niki285 a neplati na ne nic, ale totalne nic 😔 tiez privitam nejaky dobry napad a radu...

@mixka Som rada ze v tom nie som sama 😉 Pozeram že ty máš dvojičky, to ti nezavidím.

@niki285 aj ked si ju do tej izby poslala opat a zatvorila dvere? skusala si? resp. vzdy ju tam naspäť poslať, aj keby to bolo 20-x... Verim, ze pri tretom raze sa rozplace a bude jedovat. Ale byt neustupciva...mozno na 10x pochopi, ze vyliezt moze naozaj az vtedy ked bude pocuvat ...

S nasim synom riesime to iste, neposlucha a neposlucha a ked ho zatvorim do izby a drzim dvere, aby nevysiel, tak place a place, ak dvere nedrzim, tak vylezie....je to tazke obdobie, ale ide uz do skolky, tak sa tesim, ze domov bude mozno chodit uz krotky 🙂

@sisahanemam rada slzy takže ak sa rozplače samozrejme ju tam nenutimaby zostala.Nechcem aby z toho mala depresie, že som ju odmietla keď ma potrebovala.Tiež by sa mi takýto postup nepáčil. Neznášam samotu. Ona vie ako na mňa. To mi veľa ľudí vyčíta ale ja ju jednoducho plakať neviem nechať, ani robiť niečo proti jej vôli. Keď vidím že tým trpí.

@niki285 ani ja nemam rada slzy, ale niekedy treba byt zasadovy... Tvoja dcera vie ako na teba a bude sa to iba zhorsovat, kedze jej vzdy ustupis...Ona musi vediet kde su hranice. Mozno by plakal 5x a siesty by si uz nedovolila to, co sa nepatri. U nas po "izbovej" vychove prislo na rad pocitanie do troch.. Vedela ze ked poviem tri, tak ide späť do izby. Vacsinou ma nechala napocitat do dvoch a ked som isla povedat tri, tak sa zdvihla a urobila o co som ju ziadala. Chce to len trpezlivost a stat si za svojim. Inak ti prerastrie cez hlavu. Nenadarmo sa hovori, ohybaj ma mamko pokial som ja Janko....

suhlas so
@sisaha
nevyjednavat, co sa povie to plati, akokolvek to bude zo zaciatku tazke, mne najnovise staci sa spytat maleho, ci chce aby som kricala. hucim jak pavian celkovo, nie to este ked hucim, raz darmo u nas plati vychova je hlucn&y proces, nech si mysli kto chce co chce. plati to, ked uz zacnem robit poriadku po x tom upozorneni, poziadani a podobne tak robi co ma, aj ked so slzami, spravi, ukludni sa a pokracujeme normlane, ked sa ukludni mu vzdy poviem, ked sa zacne tulkat, ze maminka nechce po nom kricat, ale posluchat sa musi.

Mne k tejto teme napadaju tieto veci:
- zvazit si, co je dolezite, na co upozornovat dieta a zamerat sa na ozaj vazne veci. Lebo niekedy nas dospelych vytacaju prkotiny, pripadne to, co k danemu veku patri (obzor moze pomoct rozsirit nejaka "vyvinova psychologia deti": o vyvinovych potrebach deti v konkretnom obdobi/ raste, napriklad aj Erikson ma peknu tabulku, v knizkach a na nete sa da toho vela najst). Moze to pomoct redukovat konflikty medzi detmi a rodicmi (najme mnozstvo). S vekom moze suvisiet aj to, ci je dieta uz zrele na plnenie nejakych poziadaviek - niekedy treba pockat.
- cim je dieta strasie, tak tym viac komunikovat s nim, preco sa rype v jedle, preco rozhadzuje... Mozno odpoved na to nevieme a nam moze pomoct nieco zmenit.
- ucinnejsie ako "trest" je "prirodzeny alebo logicky dosledok": zmaskrti syr, tak nedostane ho ako prilohu k veceri ako ostatni clenovia rodiny, rozbije si hracku: nebude ju mat-vyhodi sa a pod. Nechat dieta precitit, zazit to. Nevyhrazat sa nerealnym. Upozornit dopredu na prirodzeny dosledok. V tomto byt zasadovi a nepopustit.
- nekomunikovat s dietatom z pozicie moci: "musis toto a toto", vsetky rozkazovacne vety (mimo vazneho ohrozenia zivota a zdravia) zamenit za vecne vyjadrenia v oznamovacej vete. Napriklad: "caj pijeme az ked sa ochladi, inak je horuci, moze popalit usta", "susedov zdravime", "hracky si vecer pred spanim vzdy upratujeme" (pripadne doplnit preco to tak robime...). Informacia zvykne postacit. Ked rozkazujeme, moze ist dieta zybtocne do odporu a my zaciname s nim bojovat.
- vyhybat sa boju s dietatom. Ked vaha spnit poziadavku, nestat nad nim, ale ist si robit svoje, pravdepodobne to dieta urobi, co treba, ak nebude vyslovene tlacene.
- chceme, aby sa nase dieta spravalo dobre nie preto, ze my to tak chceme, ale preto, ze je to spravne. Prejst od toho osobneho k vecnemu...
Mne dost pomohla kniha od autorov z centra mozgovo-kompatibilneho vzdelavania z Prahy: "Respektovat a byt respektovan". Je tam vela prikladov, vela komunikacii, vela metod. Mnohe pouzivam a su efektivne.

Ja ked ma dcera vytoci na vysoke obratky po poslednom varovani (ziadne 20krat, trikrat) jej poviem - AK neprestanes to a to, ides do spalne kym nepoviem,ze mozes ist spat/kym nezazvoni budik... Odnesiem ju tam, ona vyjde, opat ju odnesiem a takto fungujeme 😉 Uz sa mi stalo, ze vysla len raz 😉 Dvere su otvorene ale vzdy ked vyjde ju odnesiem spat a zopakujem co a preco sa tak deje. Je to tiez ucenie dosledkom svojho konania - dosledok toho, ze neskutocne mamu vytocila 😠 😠 😎
Ked mam pocit, ze ma v ten den za ulohu "rob vsetko opacne ako ti mama povie a porozuj ju ako sa pri tom tvari", tak sa jej snazim vyhybat. Alebo najst program, co ju zaujme 🙄 Ale je mladsia ako vase a len jedna,ze ano ☹

mne zabralo na maleho ked neposluchol, ze musel sediet na mieste. To bolo pre neho najvacsie zlo 🙂) A urcite treba dodrzat svoje slovo. Ak nieco raz slubis, musis to dodrzat a nenechat sa zmanipulovat. Spravis to jediny krat a oni uz vedia, ze nas obmekcia. Je to velakrat velmi takzke, ale treba vydrzat. Dalsi sposob je izolovat ju od seba...neviem ci ma vlastnu izbu. Jednoducho a s kludnym hlasom ju tam odviest a povedat jej, ze ta jej spravanie boli a nebudete v tom pripade spolu. A urcite sa jej nesmies vyhrazat a potom to nesplnit. Skus to skor formou odmeny. Aspon na zaciatku. Napriklad. Pod, ideme spolu upratat hracky a ked mi pomozes, budeme si spolu citat, kreslit...jednoducho co ma rada. Ak mas napriklad babiky, tak jej povedz....Pod dame hajat xy, zoberies babiku, alebo kocik? dat jej na vyber co uprace ona a co ty. Ak neposluchne ta hracky upraces sama, chod potom po svojom si robit a nevsimaj si ju. Ak pride za tebou a bude si vyzadovat tvoju pozornost, tak jej len povedz, ze ona ti nepomohla s hrackami, tak teraz sa s nou nemozes hrat. Ona uvidi casom, ze za pomoc pride odmena a zmeni sa to. Teraz je ten najhorsi vek a aj ked je to neprijemne, naozaj treba trpezlivost. Ak si nebudes vediet rady, napis kludne do almacentra, tam ti super poradia, pripadne nieje hamba zajist s nou k detskemu psychologovi. Oni ti poradia.

@niki285 my mame sikovne, krasne a intelignetne dievcatko doma. Ktore je ako vacsina deticiek neplecha 😀 Skusala som uplne vsetko, aj ruka mi vystrelila, aj krik, muz aj zatvaranie, aj neviem co. Nic nepomohlo. Pomohla mi kniha Respektovat a byt respektovan. su tam krasne rady k vychove, ale platia skor pre vacsie deticky. no aj tak, urcite si tam nieco najdes. drzim palce. nam to naozaj pomohlo, a teraz ked mame takyto system vychovy a muz sa este "nezorientoval" a ked na nu krici, ona vobec nepocuvne. ked jej to poviem v klude, tak hned pomoze, posluchne...

suhlasim s @vinyan , presne si vystihla 😉

Musis si hlavne uvedomit, ze ty ju trestas lebo sa nesprava tak ako by sa mala a to, ze ako pises ona tym trpi, ked je sama - je prave ten trest. Je dolezite dieta upozornit, ze robi nieco co si nezelas a povedat, mu ze ak s tym neprestane tak za to pride trest - posles ju do izby/ do kuta atd... a ak to urobi znova tak dohliadnes na to, aby tam naozaj sla a ostala tam. Ak bude utekat, tak ju tam znova zanesies/ privedies. Dolezite je nevyjednavat v tejto faze a maximalne tak zopakovat preco tam je a kolko tam musi ostat. Moze to byt kym sa ukludni alebo tolko minut kolko ma rokov... Potom k nej prides a povies jej znovu co urobila zle a preto musela ostat v izbe a potom jej povedz nech sa ti ospravedlni - povie prepac atd.. .. Ty jej 'prepacis' a ste zmierene - mozete si dat pusu, postiskat sa atd. Toto nemam z vlastne hlavu - v UK je taky program Supernanny a ona takto riesi problemove deti. Je dolezite, aby si bola dosledna a ona pochopila, ze ak nebude posluchat tak za to bude potrestana... vzdy.

Dievcata veľmi pekne pišete a dávate skvelé rady ktore sa určite budem snažit aplikovat do výchovy, len niekedy mám pocit že jej musím dať to čo žiada. Predstavujem si seba ako som sa cítila keď mi niečo naši nedovolili (nekúpili) Už vtedy som si zvykla hovoriť, že ja to svojim deťom robiť nebudem.Vždy si premietnem ten pocit ako som sa cítila.Napríklad ideme na zmrzlinu a dovolím jej len jeden kopček pričom ja si doprajem dva. O chvílu dranká "dupľu" Čo jej samozrejme zatrhnem. Je to však správne? Chuť je veľká. Začne mi robiť scény. Ja upustím a kúpim jej aj druhú dávku. Viem že toto je tá moja chyba. Chcela by som aby sme mali "partnerský vzťah" nie že ja som tá čo zakazuje, prikazuje,buzeruje.Stále byť nad Ňou.Je to ešte len dieťa musím ju viesť určitým smerom, to mi je všetko jasné ale kde sú hranice? Už to mi je proti srsti nasilu jej napríklad čistiť zuby. Skúšala som jej vysvetlovať ako to s chorými zúbkami je a prečo je potrebné si ich vyčistiť. Rozprávka o červíkoch na chvíľu zabrala, aj test že nedostane žiadnu sladkosť ale občas ešte scény napriek tomu že všetko vie robí.

ahoj...no ja mam chlapca...takze to ze ty povolis, je velka chyba, u mna to nezabera, jednoducho nie a dost,napr. dneska, maly si nechce upratat izbu, v poriadku, zalez do postele a budes tam az do vecera, uz tam je asi hodinu a neodvazi sa vyjst, samozrejme, ze ho potom neskor odtial pustim......ja som tiez proti fyzickym trestom, ale obcas po zadku nezaskodi... s tymi hrackami, tiez aplikujeme, ked si ich neuprace, zoberiem mu ich a schovam, ale pred nim, aby to videl, ale ked zacne plakat, nesmies jej ich vratit... a u nas zabera aj zakaz telky...moj maly bude mat 7 rokov, ale od malinka som mu v obchode vysvetlovala, ze nesmie vymyslat, moze dostat len jednu sladkost a hotovo, zabera, treba im to naozaj stale a stale vysvetlovat.. a poviem ti, ze ani raz sa mi nestalo, ze by mi maly urobil scenu a nakupovat chodim vacsinou len ja s detmi...treba mat pevne nervy a nepovolit, pretoze za takych 10 rokov, nam poskacu po hlavach...

@skeblicka77 Pekne napisane, mne už vyčítaju ze mi dcéra skáče po hlave.Je pravda že ja jej veľa tolerujem a môj manžel ešte viac. Je to naše vytúžené dieťa. Snažíme sa o druhé a nedarí sa nám. Ak by bolo všetko v poriadku zrejme by sme k výchove pristupovali inak. Uvedomujem si že to nie je správne. Aj viem po radách dievčat tu z fóra ci kamarátiek kde približne robím chybu. Niektoré už pôjdu horšie odstrániť vzhľadom na jej vek, s niektorými som rozhodnutá popasovať sa. Mne su však tresty ako zavrieť do izby, uložiť do postele, postaviť do kúta proti srsti. Podľa mňa ponižujúce. Mne by sa to tiež nepáčilo a ako dieťa som to neznášala.Neviem jej to urobiť. Naozaj sa nedá inak vytvoriť vztah založený na partnerstve?. Veď keď ju vyženiem do izby s tým že tam musí byť aj keď nechce, ona časom určite rezignuje ako vačšina detí, spraví mi radosť a ostane tam dokiaľ to bude potrebné ale spraví to len preto že vie že to takto na mňa bude fungovať aby som bola ja spokojná. Neviem či vieš ako to myslím.Cez internet sa tažšie vyjadruje.Hladám skôr cestu ktorá nebude "násilná". S izbou sme to skúšali ale nestotožnila som sa s tým že to tak chcem praktizovať. Zdá sa mi to ako krutá metóda. Samozrejme nikomu neberiem ak to tak funguje. Ja by som radšej niečo menej bolestivé, hlavne pre mňa. Viem že keby som na tom trvala a neupustila od toho v izbe by ostala. Prinútila by som ju, len to je to čo práve nechcem. Mne by sa tiež nepáčilo keby som spravila niečo s čím by napríklad manžel nesúhlasil, bol by nahnevaný, urazený a poslal ma do izby nech sa ukludním. V tej chvíli by bolo to že ostávam sama asi to posledné čo by som čakala. Nie som nastavená tak aby som udelovala tresty. Ako sa to mám naučiť?Je to naozaj pre dobro dieťaťa či skôr rodiča aby malo svoje ratolesti pod kontrolou. Pretože ak napríklad ja zavriem svoje deti do izby dieťa tým nevychovávam. To prečo ho tam zavriem musím aj tak urobiť ja. Napríklad poupratovať hračky.Je to skôr o tom že ma vytočilo, poranilo moje ego. Nie sú v hre rozhadzané hračky ale skôr ego dospeláka ktoré týmto spôsobom dokazuje dieťaťu : "ja som tu autorita" Mňa budeš poslúchať lebo inak si to s tebou vybavím.Viem že so mnou mnohé súhlasiť nebudú ale takto to vnímam.

@niki285 joooj 🙂 ja si ta viem presne predstavit ako stojite pri tej zmrzline 🙂 Podla mna mas velmi spravny pohlad na veci, ked chces byt s dcerkou na 'partnerskej' urovni a nie zakazovat a prikazovat atd.... ale, tym ju vychovavas. Tym, ze jej nie vzdy vyhovies v jej prosbach o zmrzlinu a hracku ju naucis si vazit situacie ked dostne nieco naviac. Ona potom nema dovod sa snazit by dobra, upratatit si hracky, umyt si zuby atd... lebo ak nedostane nieco, co chce tak sa jednoducho nahneva, rozplace atd a dostane to tak. Musis uznat, ze mozno by zjedla aj 10 zmrzlin, ale je to dobre pre nu???... ona to nevie, ty to musis rozhodnut za nu. Musis ju podla mna nejako motivovat, ak si kazdy vecer umyje pekne zubky, das jej vecer nalepku nad postielku (nejaku malicku hviezdicku alebo co) a ked ich nazbiera co ja viem 7 za cely tyzden tak dostne nieco - a kludne to moze byt nieco, co by si jej dala tak ci tak... deti sa tesia z hocicoho.... Toto nebude samozrejme stale, nie je to o podplacani ale o odmenovani ze je poslusna.... Takze ak neposlucha tak, potrestat, ak naopak robi to co ma, o co ju poziadas, tak ju za to odmenis nejakou drobnostou, alebo mozete robit nieco co ma rada... kludne sa jej mozes spytat ci by nieco chcela - ist do ZOO atd a primerane tomu urcit ako to dosiahne...

@niki285 podla mna nie spravne porovnavas to ako situacie vnimas ty a ako tvoje dieta. Prepac, ale s 3 rocnou dcerkou nemozes mat rovnocenny vztah, lebo taky nie je spravny, tvoja dcerka potrebuje od teba, aby si ju naucila to ako sa ma v danej situacii spravat a co ma kedy robit. Ty mas byt pre nu vzorom. Momentalne, ale aj tak nie ste na rovnakej partnerskej urovni, lebo tvoja dcerka dostane to co chce od teba, ale ty nie to co chces od nej. Podla mna by si si mala kupit nejaku knihu, ktora ti to odborne vysvetli, aby si prestala mat pocit viny,ked dieta trestas. Deti sa nejako musia naucit, ako to v zivote chodi - ak urobia nieco zle, musia byt za to potrestane - a trest je len vtedy trestom, ak je to nieco co je pre ne neprijemne - a uz to tak je, ze aj taketo veci ich musia rodicia naucit...

@niki285 v tomto mas pravdu...ale ty ta autorita si a ci chces alebo nechces, musis nou byt, pretoze, ked to nebude vidiet doma, myslim, respekt pred tym, co ty jej povies, tak to nebude fungovat ani v skolke a neskor ani v skole... tak to skus cestou odmeny, u nas obcas funguje aj to...maly spatne rozprava, chodime k logopedicke a on je velmi tvrdohlavy, cvicenia vyhrazkami nedocielim, ale trebars mu slubim vylet, boli sme vcera alebo za kazde zvladnute pismeno mu kupim tu velku 300g milku...a funguje to... dieta jednoznacne musi mat respekt, ci ma 3, 5 alebo 15 rokov..

Riziko odmien a trestov je podobne. Pri treste konam zo strachu, aby nebol trest a nie ani tak pre vec samu. Pri odmene konam pre vyhody a ani nie tak pre vec samu, ktora je spravna. Co ked ohrozenie (strach) alebo moznost vyhody nebudu nablizku? Odmena a trest su take silne, ze zatienia podstatu - PRECO nieco od deti chceme.
Neda sa uplne vyhnut "roznym pre nas neprijemnym prejavom" u deti, ale tie prejavy sa vekom menia🙂 (aspon je to pre nas pestrejsie) a ked sa nam zadari, tak coskoro budeme mat sice vsetecne, ale "zrele" odrastenejsie deti.

@niki285 tvoju situaciu a "zufalstvo" dokonale poznam. pravidelne takymito situaciami prechadzame, ci uz s prvou, druhou a coskoro aj tretou.
nasa prva je tvrdohlava, ziva a take somariny ako upratovanie a podobne veci, ju vobec vo svojom svete nezaujimaju. ale vzdy ked pride taketo obdobie, tak jednoducho my sprisnime dohlad, zacneme dodrzovat vsetko dosledne ale v klude- aj ked niekedy mam tlak 160/100 z nej. vtedy si pripadam ako stopovaci pes. ked nieco nechce spravit. v klude ju vezmem, trebars k topankam a stojime pri botniku aj 15minut. minule mi to zabralo presne tolko casu a suseda sa v obyvacke rehotala, lebo sme cakali ,ze tam budeme do rana, ale jednoducho to treba. ona potom za par dni pochopi, ze hold s mamou nepohne, ani so stanovenymi hranicami a zase sa ukludni a potom zase mozeme zvolnit.
a co sa tyka trestov..... u nas neplati take, ze - nepojdes von, nebude rozpravka, nebudes.... .jej to nevadi, jej taketo zmeny situacie nic nerobia. ona sa prisposobi. nebude rozpravka??? no dobre... takze u nas zabera bud chodenie dokuta, alebo musi sediet pri mne. obmedzenie pohybu je pre nu najvacsim trestom.

a u nas dokonale funguje motivovanie niecim. ked spravite toto a toto, tak pojdeme von, na zmrzlinu, alebo proste cosi na co sa tesia. a to mas vidiet tie fukoty, ako to tu doma vsetko lieta. vsetko co ma nohy a ruky upratuje a pobehuje, lebo sa tesia, ze potom sa cosi bude diat....

ale ono sa toto vsetko asi bude opakovat az do dospelosti. stale budeme spolu zvadzat taketo mini vojny. takze sa obrn trpezlivostou. ja si vravim, ze lepsie to uz nebude. 😀 😀 😀 😀 😀 😀

@niki285 u nas funguje napr. ak nechce nieco uprat,nie sa vyhrazat,ale zacat tie hracky naozaj brat. Zober vrece a hod tam jednu. Nechyti sa hod tam dalsiu co je neodlozena. Ak to s nou nepohne dat tie hracky naozaj prec. U nas to zabera bo aj ked ma hraciek milion tak ma kazdu strasne rad. No a este lepsie je nedovolit mu vela hraciek rozhadzat.Dohra sa s jednou,nebereme druhu kym nie je prva odlozena.Ked to neustriehnem a je toho moc tak ho volam upratat spolocne,ze si pomozeme

@niki285 kamaratkou so svojou dcerou mozes byt vtedy ked bude vediet co moze a co nie. S tymi zmrzlina robis chybu.., ona musi pochopit preco dostane jednu. Malo by jej postacit vysvetlenie, ze ty si velka a ona mala, preto ona ma jednu a ty dve. Ale necudujem sa ze tomu nechape, kedze staci zavrieskat a mama nakoniec urobi vsetko to co chcem. Pises, ze nechces byt taka ako tvoji rodicia na teba. Ty si pamatas obdobie ked si mala 3 roky? Ja nie, ja si pamatam ked mi robili nieco rodicia a mne sa to nepacilo okolo 8 rokov a vyssie. V tomto veku sa davaju zaklady buduce spolocenskeho spravania sa. To, ze sa ti nepaci poslat do izby, lebo bude cirkus ok..., ale tieto metody nebudes praktizovat stale..ona to po pochopi dost rychlo. Deti musia mat hranice cez ktore nesmu prekrocit. Ak je to aj vase vytuzene dieta, ustupovanim zo svojich poziadaviek z nej vychovavate rozmaznaneho sebca. Na to si treba dat pozor. To ze teraz pritvrdis, neznamena, ze s nou neskor nebudes mat vyborny vztah..

Ahojte zeny, u nas tresty nezaberaju, ale ja sa snazim netrestat.Trest je vacsinou u mna prejav mojich vytecenych nervov, podobne ako krik. Usilujem sa, aby deti robili co maju nie preto, ze sa boja trestu, ale preto, ze to tak robit chcu a je to pre ne normalne. Cize spravne navyky, spravny priklad a vhodne podmienky - to je zaklad. Napr. nemozem sa hnevat na deti, ze odvravaju a kricia na mna, ked s nimi rozpravam podobne, nemozem sa zlostit na ne za neporiadok, ked nemaju dostatok vhodnych uloznych priestorov (to boli priklady). U nas ovela viac, nez krik, vyhrazky, vrece na hracky a pod. pomaha ist detom pomoct ulozit si hracky. Niekedy staci odlozit dve-tri veci a ked je dobra nalada, chytia sa same. Pripadne motivovat nieciom takym, ze podme toto vsetko odlozit a potom sa zahrame janeviemco. Vsetko sa odprace a potom uz ostane odlozit len to jedno janeviemco 😀
Nehovorim, ze je to u nas nejake idealne, sme len ludia, ale snazime sa.

súhlasím s @chechnyan a rada by som k tomu doplnila už len toľko, že ak budeš s dieťaťom (tak malým) stále partnerkou (hoci ozaj ste partnerky? myslím, že sama cítiš, že nie...lebo práve ona je tvoja "nadriadená")
a vyhovieš jej len preto, že nechceš vidieť jej slzy, tak jej zároveň vysielaš signál (do života nie príliš vhodný), že všetci budú robiť tak, ako ona pískne... 😖 😒 a dobre vieme, že to tak nebude...
a či chceš alebo nechceš (vidieť jej slzy), tak svet sa s ňou maznať nebude, hoci ona to bude prirodzene očakávať, lebo tak bola od mala naučená... o to viac ju potom budú bolieť sklamania a prídu aj tie slzy (ale vari oveľa horkejšie)...
teraz nehovorím o tom, aby si ju zatvárala do izby, ak tebe samej to nevyhovuje (tak si nájdi lepší spôsob, ktorý sa ti bude zdať prijateľnejší), ale neumožni jej všetko len preto, lebo chceš s ňou byť partnerka a nechceš ju vidieť plakať...
lebo raz sa to obráti proti nej...

@niki285 tak to akoby si opísala presne moju dcérku a mňa ..takže tiež si rada prečítam rady...lebo ja sa cítim už maximálne bezradná 😒 a prežila by som od nej snáď všetko, ale nejedenie jednoducho prekúsať neviem...aj keď ja som bola vraj ešte horšia, čo sa týka jedenia ☹ . Koľkokrát si poviem, že veď ani ja som nejedla (a doteraz moc nejem) a som tu živá a zdravá, ale u vlastného dieťaťa mi to akosi nejde a praskajú mi nervy.

@sisaha my sme už malú tiež skúšali zatvoriť do izby nech sa vyreve...jediný efekt bol ešte väčší rev a pocikanie sa. Až som sa zľakla, že dostane blok a prestane sa pýtať na nočník.

@veva1 u nás to ani s hračkami schovanými nemá efekt, pretože u nej platí " zíde z očí, zíde z mysle" a o chvíľu si na hračku ani nespomenie.