Ako to naozaj je so zmenou u muža?

Myslim ze hovoris presne naopak. Zeny dufaju ako "otcovstvo zmeni chlapa" ale ten chlap ostava rovnaky. So vsetky zlymi strankami co bolo pred svadbou a pod... Prip aj dobrymi, ok.

Je tu tisic tem ze "dufala som ze sa zmeni", ale preco by sa? Ved vies koho si si brala.

Takáto odpoveď - teda, že určite bol vždy taký - je takmer v každej takejto diskusii... a zrejme to bude preto, že niečo na tom bude... rodičovstvo zmení nejakým spôsobom určite oboch, ale nemyslím si, že na úúúplne iných ľudí

zmeni sa nielen chlap ale aj zena ... zo slobodnych bezstarostnych ludi sa stanu rodicia-zodpovednost nalady u vacsinou zien etc.. zena ma zrazu aj materinske city a vsetko chce tip top-kym muz je racioalista a city idu bokom .. az potom sa ukaze zohranost paru

@domkakvet a ty si stále rovnaká, ako pred svadbou? 🙂
Ja teda nie. Nezmenila ma ale samotná svadba, ale deti, viac povinnosti, stavba domu, ... aj ja aj on sa zmenil. Každá osobnosť sa mení vplyvom zásadných udalosti v živote a ono je to normálne. Iné je ale zmeniť trochu nejaké správanie a iné je keď si myslíme, že niekto znení svoju osobnosť a povahu. Ale to, že sa človek mení neznamená, že manželstvo musí padnúť. Treba komunikovať, komunikovať a bojovať o ten vzťah každý deň. Svadbou sa totižto cesta v podstate začína, nie končí 🙂 ale to neznamená, že tá cesta musí byť zla a škaredá. Ale ide aj o to, ako k nej vy obaja budete pristupovať 🙂

@domkakvet je taký vtip: žena verí, že sa muž po svadbe zmení a muž verí, že sa žena po svadbe nezmení. A obaja sa mýlia 😃

Jasné, že sa ľudia môžu zmeniť vplyvom toho, čo sa deje v ich životoch, muži aj ženy. Samozrejme ale nie všetci a už vôbec nie všetci pozitívnym smerom 😅 svadba ale ozaj nemá prečo spúšťať skutočné zmeny, proste len časom padajú ružové okuliare, ustupuje prvotné zamilovanie a prichádza realita, v ktorej sa ukazuje, či sa zo zamilovania stane aj skutočná láska, alebo to opadne a je koniec. Preto som veľkým zástancom toho, aby sa ľudia nehrnuli počas prvého zamilovania do vážnych záväzkov, z ktorých teda svadba je to najmenej, majetky a najmä deti sú už väčší prúser.

Môže sa aj zmenit k lepsiemu. Muž napr úplne prestal pit alkohol, od narodenia prveho sa ho ani nedotkol, prestal chodit von s kamaratmi, venuje sa detom (nie je dokonaly, ale po detoch to určite nebola zmena k horsiemu).

muuzi si vacsinou zacnu hladat uniky, zeny moc nemozu 🙂 musia si partneri dopriat navzajom
podobne naky relax…striedat sa doplnat komunikovat lubit byt si oporou byt partaci…ist cez vlastne ego…manzelstvo v poho deti su napor a tu sa treba obetovat z lasky navzajom vsetci

zmenili sme sa ciastocne obaja, lebo sme v uplne inej zivotnej situacii ako pred x rokmi 🙂 moj manzel bol ale dobra volba vtedy a je dobra volba aj teraz, myslim si, ze sa skor "vyvinul" ako zasadne zmenil a ja tak isto

@domkakvet urcite sa nezmeni mavnutim carovneho prutika. Menime sa vsetci, pomaly, postupne, niekto aj nejakymi okolnostami nahle, skor sa ukazu aj ine vlastnosti, ci nieco vystupi na povrch...opakuju sa vzorce spravania od rodicov, co sa niekedy moze ukazat casom ci prichodom deti...deti su narocne a vycerpavaju, pripominaju nam vlastne detstvo a to moze otvorit rozne vlastne zranenia z rodiny...

Podľa mňa sa môj muž nezmenil. Len mne opadli ružové okuliare a do života nám prišli skúšky a ťažké situácie, ktoré odhalili naše prave JA 🙂 nepopieram ale, že sa muž môže zmeniť k horšiemu/lepšiemu. Preto treba vedieť a uvedomiť si pri výbere partnera, že treba prijať nie len to dobré ale aj jeho zlé vlastnosti či zmeny.

Parovy terapeut by ti to vysvetlil takto:
1. Casto, ked sa ludia zalubia, zalubia sa do svojej predstavy, aky ich partner je, nie do skutocnosti. Maju sny, ocakavania, idealy a v tom cloveku ich vidia, hoci niekedy tam tieto vlastnosti vobec nie su.
2. Vacsinou nas do vztahu pritiahne nejaka podvedoma potreba, bezpecne sa citime vo vztahu, ktory sa podoba na ten, co sme zili v povodnej rodine.
3. Vacsinou sa daju dokopy ludia, ktori su v emocionalnom vyvoji na podobnej urovni.

Zaubenie je predovsetkym chemicke - ti dvaja "si vonaju", je medzi nimi iskra, aj reakcia nervovej sustavy je taka, ze si zaplavena hormonmi stastia a preto mas pocit, ze je vsetko ruzove. Zvycajne toto zalubenie trva 2 roky, teda zaujimave je to, co sa vo vztahu zacne diat po 2-4 rokoch. Vtedy si ludia zacinaju uvedomovat realitu.

Ta podvedoma potreba vychadza vacsinou naozaj z toho, co sme zili v povodnej rodine, napriklad ak sme mali starostlivu maminku a mame tak trochu narcisisticke crty, tak budeme hladat partnera, co nas bude obletovat, ako to robila nasa maminka. To pre nas znamena "lasku". Ak bola nasa maminka zamerana na vykon - tak budeme hladat partnera zameraneho na vykon, sutazenie...

Emocionalna zrelost - vztahy su na to, aby sme spoznavali sami seba. A maju zmysel, ak dokazeme rast v partnerovom smere. Ak dokazeme empaticky prijat jeho odlisnost. Pretoze vzdy do vztahu pride nejaka odlisnost - mensia vacsia vyplyvajuca z inej povahy, vychovy. Vztah znamena, ze hoci nie som rovnaky, viem zit s niekym bez toho, aby som ho chcel menit. Viem ho respektovat takeho aky je, bez toho, aby som neustale ocakaval, ze sa kvoli mne, z lasky ku mne zmeni.

To ze zeny dufaju, ze sa muz zmeni... sa tyka najviac toho ze prestane pit, prestane byt ignirantom, lenivcom, manipulatorom a pod. a zacne sa venovat rodine. Zazracne sa toto ma stat po svadbe alebo po dietati (a ked nie po prvom tak po druhom ci tretom a potom teda este skusia pre istotu ci fakt nie po stvrtom...). Toto je podla mna velmi naivne, asi na urovni viery v Santa Clausa, Bubaka na zachode ci Zubkovej vily, ked mas 25 rokov.

Co sa tyka zmeny, VSETCI sa menime pocas zivota, my sme sa za 10 rokov s muzom zmenili aj v emocnej vyzrelosti aj v schopnosti komunikovat a riesit problemy, uplne sa nam zmenili priority a niektore nazory. Ci vztah vydrzi je aj o tom ako tie zmeny navzajom na sebe vnimate a ake su to zmeny, ci su pre vas prijatelne. Clovek sa moze casom stat altruistom ale aj alkoholikom, krestanom ale aj ateistom. Vsetko moze byt pre toho druheho cez ciaru a nastane moment, ked vies, ze v tom vztahu uz byt nechces.

Ja to poviem z mojej perspektivy-u nas svadba nezmenila nic, na nasom fungovani, ani vztahu. Ale dieta, to je ine kafe. Zena sa zmeni zakonite, lebo proste musi, starostlivost o dieta, uplne ine priority, mensi socialny kontakt. Muz bud naskoci na tuto zmenu, alebo si ide svoj stary zivot bez potreby nieco menit. A z toho potom vychadza frustracia, ked cakame, ze to muz pochopi, ze zmeni svoje fungovanie v prospech rodiny, ale oni to obcas proste v sebe nemaju. A dokial nie je dieta, nwbyva to take ocividne ako potom

Ja sa bojím, že môžu byť prípady manipulátorov, ktorí až po svadbe ukážu svoju tvár. Dovtedy si chcú ženu získať, tak hrajú takého akého by chcela žena a po svadbe začínajú hrať svoju hru, takí akí chcú byť oni a žena musí skákať podľa nich.