Ako ste zvládli nástup do práce po 9 rokoch doma?

25. okt 2023

Ahojte maminky, asi chcem len povzbudit.
Syncek 3 roky nastupuje do skolky ( velmi na mna upaty ).
Dve dalsie dericky su skolaci.
Moja prac. doba do 16:00 hod
Manzel este dlhsie.
Bojim sa velmi odlucenia od najmensieho dietatka.
Pridajte mi Vase skusenosti co ste boli v rovnakej situacii ? Dakujem 🙂.

solange7
25. okt 2023

9 rokov to je riadna doba. Ber to tak, ze sa zaradis znovu do zivota. V pozitivnom zmysle.

natallys
25. okt 2023

Jednoznačne je to pozitívna zmena. Neboj sa, dobre bude, každé jedno dieťatko si skôr či neskôr zvykne 🙂 Každopádne, držím ti veľmi palce, som si istá, že to zvládneš a takisto aj tvoje detičky. 😉

autor
25. okt 2023

@solange7 🩷

autor
25. okt 2023

@natallys 🩷

zmrzlinka2021
25. okt 2023

Urcite to zvladnes - mas skvelu pracovnu dobu.

anjelicek26
25. okt 2023

Tak 9 rokov je brutal dlho, prvy mesiac-dva budes padat unavou na nos a potom sa to zlepsi... neni nic, co by si nezvladla, skolkara mas len jedneho, deti to s druziny potiahnu domov snad aj same a ty do pol hodiny vyberies maleho zo skolky a budes doma tiez...rano nech ho odvedie muz a vybavene... hlavne ked je naviazany na teba, nech ten ranny kolotoc robi tatinko... a od zaciatku...dobre bude, peniazky treba, a aj nazad medzi ludi.

sweet20
25. okt 2023

ja to poviem z tej financnej stranky.. kedze je to 9 rokov.. tak treba spravit poriadok v papieroch.. kedze sa vam znova meni situacia zivotna

sweet20
25. okt 2023

ale zvladnes to.. sestra bola asi 10 rokov doma, zo zaciatku bola unavena.. lebo nebola na to zvyknuta a potom si zvykla a bolo vsetko ok

tamvtme
25. okt 2023

Neber to v zlom, ale po 9 rokoch by som sa tesila do prace a aj na to odlucenie od deti :D nebojis sa skor tej zmeny ako odlucenia od najmladsieho? predsa len 9 rokov je sakra dlho.....neboj sa, rychlo si zvyknes....zaciatky asi budu tazke, ale si silna zena a dokazes vsetko, co si zaumienis 🙂

ivangeline
25. okt 2023

Mozes ostat doma o rok dlhsie? Ostan. Nic ti uz neutecie po 9r. Ak ozaj dobra praca,treba sa posnazit adaptovat synceka co najlepsie.. Bude ulto zo zaciatku urcite namaha. Mas nehaku podpornu osobu? Stari rodicia? Suseda? Alebo hocikto?

deti95060810
25. okt 2023

@ivangeline čooo? ešte dlhšie? málo bolo 9 r?
asi najvyšší čas ísť do práce medzi ľudí...🙂

terezka1947
25. okt 2023

Ja po 6r.som začala na polovičný a úplne super,akoby som len pár dní na letnej dovolenke bola. Je to zmena spojiť potom domácnosť,neskôr učenie s deťmi,keď sú väčšie a keď som si zvýšila úväzok,ale žiaden problém nebol.
Dáš to,nič neboj.

autor
25. okt 2023

@deti95060810 Zaradenia do zivota sa nebojim. Z tych 9 rokov som 8 studovala, takze stale som bola medzi ludmi, vzdelavala som sa.

angela1989
25. okt 2023

Ja som dnes tretí deň v novej práci po 6ročnej materskej. Som jednak rada, že konečne vypadnem medzi ľudí každý deň a môžem sa realizovať aj inak než pri sporáku alebo s handrou v ruke, ale... Obavy som mala aj ja a stále pretrvávajú, lebo je to nezvyk proste. Zrazu byť s deckami o dosť menej a celá domáca logistika je teraz uponáhľaná a nervózna, pretože zrazu nie je na nič toľko času ako bolo pred tým. Pochopiteľne 🙂 ale tak snáď si rýchlo zvykneme všetci.
Mladší synator je na mňa inak tiež veľmi upaty, ale napodiv si rýchlo zvykol na škôlku a chodí tam rád. To len tak na povzbudenie 🙂

otvorena
25. okt 2023

Toho sa bojím aj ja ako to bude v škôlke o rok ..keďže tiež je malý namna zvyknutý , nonstop som s ním a nikam nechodím 🙈len s ním

mooonika1975
25. okt 2023

Joj, išla som presne po 9 tich rokoch do práce, nastupovala som cez prázdniny, mama sa mi starala o deti, bola som spokojnejšia. A bolo to ťažké, presne som ťažko niesla, že odchádzam od detí. Postupne to prešlo. Nádherných 9 rokov. 😍

ivangeline
26. okt 2023

@deti95060810 ...ludia su vsade...a nielen v praci. :D

scila
26. okt 2023

@autor ja som nastupovala tiež po troch RD, ale mala som menšie rozdiely, bolo to po necelých 7 rokoch. Dcéra znášala nástup do škôlky hrozne, ale nakoniec tam chodí rada.
Vracala som sa do pôvodnej práce s tým, že mi šéf sľúbil polovičný úväzok, že OČR nebudú problém ale bolo to samé bla bla bla. Nakoniec to bolo samé "potrebujem aby si ostala dlhšie....", "zas máš deti choré???!" ... lepila som to ako sa dalo, padala som na hubu, odvšadiaľ sa na mňa valilo špinavé prádlo... Keď sa u nás prepúšťalo, lebo firme kvôli situácii vo svete klesli tržby tak som letela - bezdetné, s velkými deťmi a tie čo mali deti v hodnotovom rebríčku až ďaleko za prácou, dostali prednosť (teraz by bol šéf rád keby som sa vrátila, ale nehrozí).
Teraz mám prácu na polovičný úväzok s tým, že keď sú deti choré, alebo mám poobednú, tak mi s nimi pomáha rodina. Inak by som to nedala, keďže muž ako živnostník nikdy nevie, kde a dokedy bude robiť.